Druhá záhrada navštívená v rámci júnového Víkendu otvorených záhrad bola tiež v okrese Klatovy - Zahrada U malíře. V Plzenskom kraji zatiaľ jediná certifikovaná ukážková prírodná záhrada. V medailóniku záhrady, na webovej stránke, i z rozprávania majiteľky vyplýva, že záhrada je v mieste bývalého panského dvora (na mape stabilného katastra z r. 1837 stojí budova s pozemkom rádu johanitov /maltézsky rád/). V dome sa počas 1. svetovej vojny narodil maliar divadelných kulís, odtiaľ má záhrada svoje meno. Majitelia dom i záhradu vlastnia od roku 2005. Na komentovanej prehliadke pani povedala, že nemá žiadne záhradnícke vzdelanie. Na svojich stránkach píše o vzdelávaní sa na odborných kurzoch - ak ide o komunitu okolo prírodných záhrad, tak spústa majiteľov sú záhradkári, bez hlbšieho záhradníckeho vzdelania. Nie, že by zanietený záhradkár nemohol vytvoriť peknú a funkčnú záhradu, to sa nedá paušálne tvrdiť. Ale nejaké základné znalosti a prax by to chcelo. V peknej predzáhradke s trvalkami tróni dub červený - za prvé, svojím guľovito-srdcovitým tvarom sa tam k vŕbe a ostatným voľne rastúcim kríkom vôbec nehodí, za druhé, dub červený je invazívna drevina a taká nemá čo hľadať v prírodnej záhrade, keď cieľom prírodných záhrad je trvalá udržateľnosť a súlad s prírodou. Pred chalupou je ešte vodný prvok s tienistým rastlinným spoločenstvom a dažďový záhon.
Vlastná záhrada za chalupou je pre návštevníkov prístupná obídením bloku chalúp a lúky, majitelia samozrejme chodia cez chalupu. Je to klasická vidiecka záhrada s lúčnym trávnikom, ovocnými stromami, ovocnými kríkmi, zeleninovou záhradkou so skleníkom. Podsadby stromov sú z trvaliek, aj lemy pri plote, inak väčšie trvalkové záhony tam ani veľmi nie sú. Zo zbúraných častí budov majitelia vyskladali kamenné múriky. Okrem dubu červeného sa ďalší prešľap nachádza aj v tejto časti za domom - japonský javor dlanitolistý s jasne červenými listami. V českej prírodnej záhrade s ovocnými stromami a trvalkami pôsobí dosť nepatrične. Navyše väčšia časť z neho bola už suchá. Niektoré jablone mali uschnuté konáre, k prírode šetrný spôsob hospodárenia by sa nemal zvrtnúť na ignoráciu príznakov napadnutia chorobami či škodcami, lebo potom sa riešenie už bez chémie či bez píly nezaobíde. Tiež by bolo fajn nenabádať laickú verejnosť ku konzumácii luskov baptísie, že to vraj Indiáni jedli pre zdravie. Iba jeden druh baptísie je v malom množstve neškodný - obecne veľká časť bôbovitých rastlín je dosť jedovatá.
Medzi obyvateľov záhrady patria i kačice a mačky. Okrem komentovanej prehliadky si návštevníci mohli kúpiť prebytočné rastliny a vyskúšať si kosenie lúčneho porastu kosou.
Informácie o princípoch prírodných záhrad sú pre širokú verejnosť dôležité, za posledných tridsať rokov sa zo záhrad stali zelené púšte, udržiavané skoro v sterilnej čistote rôznymi chemickými prípravkami. Na druhú stranu by nevadilo, keby ukážková záhrada návštevníkov ohúrila množstvom kvetov, inšpirovala zdravými ovocnými vysokokmeňmi. "Spestrením" prehliadky bolo i to, že sused na vedľajšom pozemku mal práve na poludnie v čase prehliadky potrebu motorovými strojmi kosiť svoj pokosený pozemok... po výklade v predzáhradke sa aj on presunul do zadnej časti a kosil pokosený sad takmer na hlinu :-/
























































