Kedy inokedy využiť príležitosť, že je väčšina nábytku zo spálne preč... Pochopiteľne sme sa teda pustili do podlahy - zvrásnený, popraskaný a miestami aj ošúchaný tmavohnedý náter bolo treba nahriať teplovzdušnou pištoľou a odškrabnúť škrabkou. Pod tmavohnedou bola miestami ešte tmavočervená, ale dosť vsiaknutá do dreva. Pod hnedým krycím náterom podlahové dosky - staré okolo 150 rokov - dosť trpeli a miestami sa drevo rozvlákňovalo. Prvú časť pod radiátormi skúsil M. očistiť v októbri 2023 - bolo jasné, že farba ľahko dole nepôjde, presne tak, ako to bolo aj v obývačke.
Túto akciu sme však robili po prestávke - od konca apríla 2024 sme opäť nasťahovali postele, nočné stolíky, komodu, aj všetky knihy do knižnice. A znova všetko vysťahovali v januári 2025. Postupne M. opaľoval a zoškraboval tmavohnedú farbu z jednej dosky za druhou - trvalo to celkom šestnásť hodín. Myslel si, že potom príde podlahár s veľkou brúskou a podlahu od zbytkov farby vybrúsi. Mne sa taký nápad nezdal, lebo bežní podlahári obvykle nevedia zaobchádzať s historickými podlahami a brúsia až do aleluja, bez ohľadu na to, že na vydutej časti zostane iba tenučká škrupinka, než sa dobrúsi k zníženým okrajom... Podlahárovi opálenie bolo aj tak málo, že mu na taký zbytok farieb nezaberie jemný šmirgľový papier. Takže logicky - keď už si to máme zbrúsiť sami, nemusíme na obrúsenú podlahu volať podlahára. Došlo to aj M.-ovi a objednal si malú ručnú brúsku. Potom aj druhú. A spústu brúsneho papiera, lebo zbytky farby sa zahrejú a hneď lepia. Vyhadzoval jeden brúsny pás za druhým - začal zrnitosťou 40.
Po hrubom obrúsení, ktoré zabralo tak dvadsať hodín práce, na pohľad už vyzerala podlaha super. Na dotyk však bola drsná. Jemnejším brúsnym papierom už to išlo rýchlejšie a ani sa tak rýchlo nemíňal. Jedno prebrúsenie zrnitosťou 80 už zabralo 1,5 hodiny. Okrem pásovej brúsky použil potom rovnakú zrnitosť aj s excentrickou brúskou. Kto máte podlahy rovné, ste vo výhode, nemusíte sa s tým toľko crcať. Potom ešte znova jemným šmirgľom prebrúsil lišty a ladili sme rôzne zátrhy a diery, aby nemali ostré hrany, na jednom mieste sme hlbokú podhnitú dieru vyplnili protézou, zalepili a okraje začistili dohladka. Potom ešte M. celú podlahu obrúsil zrnitosťou 120. A bol čas už jemne podlahu zotrieť navlhko, po uschnutí prvýkrát natrieť tvrdým voskovým olejom. Ten máme vyskúšaný už z repasie podlahy v obývačke. Prvý náter sa do storočnej podlahy vsiakne bez zbytku. Ale aj tak je nutné medzi nátermi podlahu prebrúsiť jemným šmirgľom - zrnitosťou 150 alebo aj jemnejším. To už robil M. iba ručne. S každým ďalším náterom zostávala na podlahe hladšia a hladšia vrstvička. Po druhom nátere voskovým olejom použil M. dokonca zrnitosť 400. Celkovo podlahu natieral štyrikrát. Odpracoval asi 80 hodín, má dve brúsky a stálo to aj s brúsnymi papiermi, ktoré nám ešte zostali, menej, než ponúkal podlahár (za prácu, ktorú sme od neho nechceli, a tú, ktorú sme chceli, nebol schopný dodať).
Podobný výsledok by sme dosiahli iba keby sem prišiel nejaký reštaurátor historických podláh. Chceli sme zachovať vyše stovku rokov chodenia, pôsobenie rôznej vlhkosti a teploty - podlaha je príjemne krivoľaká, čo ale vôbec nebráni bežnému používaniu. S pribitím klincov kvôli brúseniu už ani nikde nevŕzga. Škáry nie sú až také rozskočené, aby sme ich teraz museli riešiť, len sme ich vyčistili. Zatrhnuté triesky sme ošetrili, okraje všetkých porúch sú hladké, takže po podlahe sa dá normálne chodiť a nehrozí žiadne zranenie. Vydrží tu ďalších sto rokov, ak niekto nepodľahne módnemu diktátu reklamy.
