Už dva týždne... Dva týždne som Mgr. Ešte síce bez papiera, ale som. Predsa. Heh, kto by to bol kedy o mne povedal. Do školy som sa tešila, lebo mi rozprávali, že tam budeme písať a kresliť. To znelo zaujímavo. Realita však bola o dosť nezáživnejšia a ešte k tomu tá matematika... Našťastie som mala dosť dobrú pamäť, takže som nemusela veľmi vysedávať nad učebnicami. To sa mi nechcelo. V zrkadielku z prvej triedy mám stále maminin oznam (súdružke) učiteľke: Prosím ospravedlňte Luciu, lebo roztrhala zošit z písania. Na prvej strane mala dvojku.
Naozajstné muky nastali, keď ma sestra mala doučiť matematiku. Odpísala príklad z učebnice a: "No?" No, no, veď keby som vedela, čo mám s čím spraviť, tak nepotrebujem to doučenie. Tak som sa dopracovala na druhom stupni k správam na ZRPŠ, že som síce šikovná, ale tak strašne na mne vidieť, ako ma to nebavíííí... To hovorili mame na rodičku. Diplomacia a kamufláže mi moc nešli ;-)
Potom to gymnázium... Dostala som sa vlastne na tretíkrát, robila som prijímačky v predtermíne na Metodku, na francúzsku sekciu, ale kvôli matike nie som slovensko-francúzsky bilingválna, takisto dopadli aj prijímačky na Vazovku v normálnom termíne, až som konečne v druhom kole uspela na Hubeného. Fajn, aspoň som sa dostala k hokeju. Ibaže tam matematikársky očistec ešte len začal. Učenie ma nebavilo, lebo šlo len o biflenie sa naspamäť, nikto ani nemusel vedieť, o čom hovorí a s čím to súvisí. To ma rozčuľovalo. Takže bolo niekoľko napomenutí za (ne)prospech v matike a fyzike. O výške som ani neuvažovala, všade strašili matikou. Výchovná poradkyňa, čo mala na starosti aj výber VŠ, to brala dosť uvoľnene a o možnostiach bez matematiky som nechyrovala, ani doma sa nikto nezaujímal, či sa predsa len nehodím na niečo iné, a že existuje aj čosi ako filozofická fakulta...
Naozajstné muky nastali, keď ma sestra mala doučiť matematiku. Odpísala príklad z učebnice a: "No?" No, no, veď keby som vedela, čo mám s čím spraviť, tak nepotrebujem to doučenie. Tak som sa dopracovala na druhom stupni k správam na ZRPŠ, že som síce šikovná, ale tak strašne na mne vidieť, ako ma to nebavíííí... To hovorili mame na rodičku. Diplomacia a kamufláže mi moc nešli ;-)
Potom to gymnázium... Dostala som sa vlastne na tretíkrát, robila som prijímačky v predtermíne na Metodku, na francúzsku sekciu, ale kvôli matike nie som slovensko-francúzsky bilingválna, takisto dopadli aj prijímačky na Vazovku v normálnom termíne, až som konečne v druhom kole uspela na Hubeného. Fajn, aspoň som sa dostala k hokeju. Ibaže tam matematikársky očistec ešte len začal. Učenie ma nebavilo, lebo šlo len o biflenie sa naspamäť, nikto ani nemusel vedieť, o čom hovorí a s čím to súvisí. To ma rozčuľovalo. Takže bolo niekoľko napomenutí za (ne)prospech v matike a fyzike. O výške som ani neuvažovala, všade strašili matikou. Výchovná poradkyňa, čo mala na starosti aj výber VŠ, to brala dosť uvoľnene a o možnostiach bez matematiky som nechyrovala, ani doma sa nikto nezaujímal, či sa predsa len nehodím na niečo iné, a že existuje aj čosi ako filozofická fakulta...
Večné nemehlo v tieni úspešnej staršej sestry, priam premiantky, začalo robiť u kamarátkinho otca vo firme. Hm, práca nebola zlá, ale nebavila ma kvôli šéfovi. Ustavične sa do mňa navážal, aj keď som mu de facto sama viedla firmu. Pozitívum mu pričítam až teraz, začala som kvôli tomu uvažovať znova o škole. O jazykoch. O štúdiu nejakého uleteného jazyka. V ten rok chystali práve otvorenie latinčiny a starogréčtiny. Fajn, postupne som sa naučila požadovaný počet lekcií z učebnice latinčiny. Tajila som to pred všetkými okrem Miloša, aby sa to podarilo.
Sám ani neveril, že ma prijmú, veď som latinčinu nikdy predtým nemala. Z gréčtiny som vedela alfabetu a pár výrazov.
Na prijímačkách boli už raz vyštudovaní latinčinári v kombinácii s históriou, francúzštinou a tak. No povzbudenie, tie ich reči o štátniciach... Ale zázrak sa stal a mňa prijali. Dokonca som ani nemala najmenej bodov. Mama, keď sa dozvedela, že som sa prihlásila do školy, zareagovala takto: "A z čoho budeš žiť?" Neveril mi nikto. Nikto to odo mňa neočakával, že by som zvládla vysokú školu. A ja som ju zvládla. Celkom hravo. Aj bez úplatkov, hoci som bola presvedčená, že bez nich sa do školy nikto nedostane.
Síce som stále tá druhá, lebo sestra po gymnáziu prijatá na stavarinu odišla zo školy v prvom ročníku, ale neskôr si urobila inde bakalára a dokončila aj Ing. Celá rodina bola na ňu pyšná, pretože sa jej štúdiu rozumeli. Ja som si vybrala úplne inú oblasť, pre všetkých asi zbytočnú, ja v štúdiu klasickej filológie zmysel vidím. Nehovoriac o tom, že na letných kurzoch som postretávala spústu vysokoškolákov z Európy a všade je v humanitnom štúdiu tradícia výučby latinčiny. Okrem toho sa dohovorím po rumunsky, po grécky a prečítam si literatúru k svojmu odboru aj po francúzsky a po taliansky. Dedo by bol na mňa hrdý, on mal kopu slovníkov a príručiek, z nich som sa učila prvé vety, počítať do desať aj po hindsky...
So sestrou sme prvé vysokoškolsky vzdelané ženy v našej rodine. Som rada, že som úspešne zvládla štúdium na najstaršej našej univerzite, štúdium odboru vyučovaného od roku 1922.
So sestrou sme prvé vysokoškolsky vzdelané ženy v našej rodine. Som rada, že som úspešne zvládla štúdium na najstaršej našej univerzite, štúdium odboru vyučovaného od roku 1922.
A popri tom som sa dostala aj na Karlovu univerzitu. Ako to dopadne tam, to je ešte vo hviezdach. Ale som v tomto prvá.
Dedo, dúfam, že to vidíš a že sa tešíš. Začalo to asi v šiestej triede doma samoučením sa španielčiny. A o mesiac dostanem diplom v krásnej aule. Dokázala som to.
Snáď sa teší aj Milošov dedko. Škoda, že aspoň trištvrte roka nepočkal...
Dedo, dúfam, že to vidíš a že sa tešíš. Začalo to asi v šiestej triede doma samoučením sa španielčiny. A o mesiac dostanem diplom v krásnej aule. Dokázala som to.
Snáď sa teší aj Milošov dedko. Škoda, že aspoň trištvrte roka nepočkal...
