Pred rokom sme prebrali dom. Prvý pohľad cez otvorenú bránu bol - starý splátaný skleník, nad ním holý vysoký listnáč plný havranov... No radosť sama. V dome boli tri stupne. Plánovala som, že pred nasťahovaním nábytku a vecí povysávame - ibaže sa definitívny podpis zmluvy a prebratie domu naťahovalo, až sme to stihli iba deň pred dohodnutým sťahovaním. Z vysávania sa teda veľa nekonalo. Steny aj stropy boli pokryté spleťou pavučín. Niekoľko rokov tam nikto nebýval.
Domy sme obzerali rôzne už rok a pol predtým. Videli sme všeličo - to tak býva, keď je obmedzený rozpočet. Mnohé sa mi páčili, napriek rozpadnutým častiam, napriek vlhkosti... Každý mal niečo dobré a nejaké chyby. Napríklad neďaleko obrovskú vežu na paru z elektrárne. Alebo stál v lese, prístup rozbahnenou cestou a bol priamo na skale - bývalom vchode do bane a zo skaly vytekala voda. Alebo majiteľka chcela polovicu sumy iba tak na ruku, bez zmluvy.
Tých domov bolo asi pätnásť , možno viac. Tento sa nám páčil - v centre mestečka a súčasne na okraji, obklopený veľkým pozemkom a dvorom uzavretým od ulice. Majitelia však chceli predať dom aj s pozemkom a pýtali toľko, že ľudia s takými možnosťami samozrejme chcú komfort a nie starý dom s päťdesiatročným zariadením - a ľudia s menšími možnosťami zasa nemajú na ten pozemok. Cez Veľkú noc sme prejavili záujem o dom, ale nikto si nás nevšímal. Až po letných prázdninách si zasa zmysleli, že predsa len keď predajú dom, budú mať viac, než keď nepredajú nič.
Koncom septembra sme podpísali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, tá sa mala podpísať do konca novembra. Sťahovanie veľkého nábytku sme si dohodli na 6. decembra - a už to vyzeralo, že ho nebudeme mať kam doviezť. Predsa len, 5. decembra sme podpísali zmluvu a chceli sme prebrať dom. Majiteľka sa čudovala, čo tak rýchlo... Navyše tam ani netrafila, došli sme skôr, než ona s realiťákom.
O dom sa staral asi 70-ročný sused - vetral, temperoval vykurovaciu sústavu, aby nezmrzla, púšťal dnu realiťákov a záujemcov. Asi ich veľa nebolo. A kosil aspoň dvor, záhradu a veľký pozemok nie. Navyše tento starý pán dokonca vypratal nejaký nábytok z domu a keď sme prišli prevziať dom, vysával v jednej izbe. Majiteľka sa rozčuľovala, že namiesto, aby vypratával staré oblečenie a haraburdy, tak vysáva - že mu nedá ani korunu. Nuž, ľudia sú rôzni. Inzerát na dom visel na realitných stránkach ešte štyri mesiace po tom, čo sme sa nasťahovali.
Pred rokom sme doviezli do studeného, zaprášeného, čiastočne vyprataného, zapavučinovaného domu sakle s oblečením a drobnosťami. Zložili sme ich a zasa na otočku ďalšie. Do večera bolo v dome sedem stupňov. Našťastie sme spali ešte v byte, z ktorého sme sa sťahovali. S fungujúcou kúpeľňou, vykúreného, bez starých cudzích pohľadníc, oblečenia, pavučín a prachu. A s osemnásťcentimetrovým kľúčom od brány :-)
5. decembra 2008 - Začiatok veľkého dobrodružstva, ktoré preverí zmysel pre humor.
