Fauna nezaháľa - za domom som zahliadla bažanticu, drozdy smelo poskakujú a prehrabávajú lístie v záhrade, žltochvosty sa tak naháňajú, že sa im podarilo počas hrátok vraziť aj do okna, zajace veselo hodujú na pozemku za domom, spokojne sa potom naťahujú a morčatá sú nadšené, že môžu chrúmať trávu.
Slnečné počasie nás nalákalo na voňavý grilovaný obed - kuracie prsia a stehná krátko marinované v citrónovej šťave s olejom, korením, troškou soli a majoránkou grilované na drevených uhlíkoch. Voňalo to tu ako na stredmoroskej promenáde za letného večera, a keďže som strihala levandule, oschnuté vetvičky sme dali na uhlíky a mäso voňalo ešte viac. K tomu grilovaný baklažán - iba omytý, nakrájaný na plátky, osolený - vyzrážanú vlhkosť som po piatich-desiatich minútach utrela a baklažány potrela olejom. Netreba nič viac pridávať, chutili výborne, aj grilovaná paprika. Zemiaky sme uvarili vo vode, zliali a ešte prehriali na panvici s maslom a cibuľkou, navrch som nasypala zásobu mrazeného kôpru, aby som si spravila miesto na ten vysiaty :-)
Znova po dvoch rokoch rozkvitli aj staré krokusy po pani T., vlani kvitli z nich len dva. Pri fotení som zachytila aj opeľovačov, ktorých som si všimla až dodatočne na monitore :-) Už to bude asi pravidlom, že v čase kvitnutia krokusov býva aj 20 stupňov a keď po pár dňoch odkvitnú, teploty rapídne klesnú. Zasadila som ešte sirôtky a violky rohaté medzi cibuľoviny, rozdelili sme staré snežienky, gazda prehodil záhony a vysiali sme zeleninu.
Zajac sa ubytoval priamo na pozemku, čo by odchádzal inam, keď tu má pokoj a potravu... Ešte som ho prichytila, ako si spokojne drieme. Nestačí mu rašiaca tráva a po nociach sa vkráda do záhrady a odhrýza mi krokusové lístky. Dúfam, že budúci rok rozkvitnú...
Keďže sme narobili ďalšiu kopu konárov, popálili sme z minuloročných - opiekli sme si špekáčky od mäsiara (supermarketové sa nechytajú!) s cibuľou a do pahreby sme si šupli zemiaky. Večer skoro ako na stanovačke :-)
Pustili sme sa aj do domácej štrúdle - z ťahaného cesta, ako má pravá štrúdľa byť, nie z lístkového. M. vyťahoval cesto síce po prvýkrát, ale celkom skúsene. Tenučké cesto som potrela zohriatym maslom a natrela plnkou - tvarohovou s hrozienkami, jablkovou so strúhankou, škoricou a rozdrvenými klinčekmi a jednu slanú zemiakovú s trochou čierneho korenia. Mňam. Na Slovensku dostať aj v obchode štrúdľové cesto, štrúdľa z neho býva chrumkavá. Naše cesto bolo vlhkejšie, pre chrumkavosť by malo vytiahnuté chvíľu stáť, aby preschlo. S cestom je trochu babračka, ale čo narobíme, keď v obchodoch sú knedle od výmyslu sveta, lístkové, linecké, cesto na pizzu a tým to hasne.
Od augusta máme doma starý spálňový nábytok. Začali sme posteľami - a po takmer trištvrte roku sú zložené... Čelá sme dali olúhovať, lebo majú profilované časti, z ktorých by sa veľmi ťažko dostávala farba. Keď vlhké drevo oschlo, gazda sa pustil do postupného šmirgľovania a ošetrenia dreva proti škodcom. Ozdôbky sú z bukového dreva, čo sa pod náterom nedalo zistiť, takže sa v lúhu trochu pokrútili. Moju posteľ sme zložili začiatkom mesiaca a posledný víkend došlo konečne aj na gazdovu. Síce bez ozdôb, ale predsa :-) Ešte chýba nejaká povrchová úprava.
Víkend splnených želaní priniesol aj poličku na koreničky. Tá tiež odpočívala od leta... Je síce na druhom konci kuchyne, ale na jedinej voľnej stene, ktorá ma dostatočnú hrúbku. Priečky sú totiž z tehál položených na výšku a ešte niektoré z nich sú duté... Nádobky na rascu (kmín) mám dve, ale v jednej je obyčajná rasca a v druhej rímska a už som vytiahla aj šálky-vianočný darček :-)
V záhrade ma potešili krokusky zasadené na jeseň, pekne rozkvitli, i snežienky (aj keď máme pol záhrady prevŕtanej dákymi hlodavcami). Minuloročné krokusy sa trochu rozrástli - viem, že pre efekt sa majú drobné cibuľoviny sadiť v skupinách, ale takto vyzerajú ako na lúke a rozrastajú sa tiež.
Dolu kvitnú vlani vybraté tulipány o stošesť a kúpené žlté hyacinty i biele modrice máme tento rok ako dekoráciu a na jeseň ich pichnem do záhrady. V rámiku je stará pohľadnica bratislavskej Starej radnice na Hlavnom námestí - už vyše polstoročia tam nie sú žiadne stromy...
Keďže minule som vynechala faunu, prikladám dôkazy, že zajace sa na pozemku za domom cítia ako doma a stále k nám chodia. Zohnali sme tretieho projektanta, tak snáď už kanalizácia bude!!! Pekné jarné dni prajem!
Už tretíkrát sme začali jarné práce vzadu za domom, tentokrát hospodár odpílil starú tuju, pretože bola dosť hrdzavá a hrdza sa stále objavovala aj na hruške v záhrade, hoci sme ju striekali. Tým pádom (pádom odrezanej tuje :-)) sa neschováva za strom posledný otvor bez okna... okno sa síce zachovalo, ale je tak pokrútené a zničené za desaťročia, čo sa váľalo pri dome, že je neopraviteľné a neusaditeľné do otvoru. No a ostatné okná už naozaj potrebujú - v hodine dvanástej - opáliť, obrúsiť, pretmeliť a natrieť. A fasáde by sa tiež zišla omladzovacia kúra.
Záhrada a dvor sa prebúdzajú zo zimného spánku, rašia nám drobné cibuľoviny, každý deň sa objavujú ďalšie snežienky a krokusy. Vyzerá to, že orlíčky z výsevu sa mi uchytili. Museli sme odpíliť ďalšiu časť starej marhule, odstrihli sme omrznuté výhonky ruží a umravnili a aj sme presadili jahody z prvého záhona.
So zimou sme sa rozlúčili pečenou kačicou s lokšami, nič lepšieho neexistuje :-D
