Zimné recepty - Winter Recipes

Ako bodku za januárom pridám na inšpiráciu niekoľko našich decembrových a januárových receptov - po sviatočných hostinách sme skúšali viaceré cestovinové recepty Emanuela Ridiho.

V decembri sme si uvarili slepačí vývar a uvarené stehná s prsiami sme dali na chvíľku opiecť do rúry s cibuľou, cesnakom, šalviou a yzopom. Áno, mäso bolo trochu vysušené, predsa len to nebolo kuracie. Starší jogurt som zužitkovala na indickú polievku dahi ka šorba - v indickej kuchárke bol jednoduchý recept: 500 g jogurtu, 3 lyžice cícerovej múky, polovica lyžičky kurkumy, 3 bobkové listy, polovica lyžičky sušeného zázvoru, soľ, olej, paprička a koriandrová vňať. Namiesto cícerovej múky som dala pšeničnú. Polievka mi pripadala málo výrazná, tak som pridala viac korenín - aj škoricu. Na internete som našla recept aj s opečenou cibuľkou, nakrájanými rajčinami a rímskou rascou.Recepty na kačaciu pečeň zahŕňajú najmä paštéty a terinky. Na austrálskej stránke som našla použiteľný recept aj na hlavné jedlo - pečene namočíme do mlieka na hodinu-dve, potom osušíme. Sultánky alebo hrozienka namočíme do brandy (pridala som aj višne z griotky). Zohrejeme si na panvici maslo a do ružova opečieme okorenené pečene (solím až tesne pred podávaním) - ešte musia ostať mäkké. Vyberieme ich a prikryjeme alobalom, aby ostali teplé. Do maslového výpeku dáme huby (čerstvé alebo vopred namočené) a namočené sultánky aj s brandy. Po chvíli sa vyparí alkohol, pridáme domáci vývar - ak nemáme, podlejeme vodou; povaríme, aby sa šťava spojila. Vrátime pečene a podávame. Dali sme si to s ryžou - výborné!Zbytok kapusty (zelí ;-)) som použila na ryžové cestoviny - podusila som na oleji s roztopeným cukrom nakrájanú kapustu, cesnak, kapiu a štipľavú papričku, zvlášť som uvarila ryžové rezance a tie som premiešala na panvici s ostatnými prísadami. Rýchle, jednoduché a pikantné.Po Novom roku sme si spravili steak z roštenky - potretý olejom, okorenený zmesou podrveného čierneho korenia, koriandra a trošky levandule. Solili sme zasa až pred podávaním. Ako prílohu sme mali krátko podusené špenátové listy na masle a cesnaku a ešte pečenú zeleninu (petržlen, mrkva, paprika, šampiňóny) - premiešanú s olejom a podrvenou rímskou rascou. M. si tam na chvíľu prihodil aj paradajky.Gazda si uvaril huspeninu (sulc) - aj keď on si robí z čistého obratého mäsa bez koží, mňa na to nenaláka. Ochutnala som sústo, ale huspenina ostáva pokrmom, ktorý prenechám druhým. Želatínu mám rada sladkú na koláčoch ;-)Radšej som z lístkového cesta vyrobila na večeru tyčinky - obvykle robievam lekvárové taštičky, ale mala som chuť na slané pečivo. Takže som nastrúhala väčší zemiak, pretlačila som k nemu cesnak, trošku osolila a naplnila som rožteky. Do zvyšných štyroch si gazda nastrúhal parmezán, potrela som ich žĺtkom, posypala rascou a o chvíľu už neboli...Skúsili sme si urobiť lekvárové perky - z rezancového cesta, nabudúce ich musíme viac vyvaľkať, aby boli tenšie. Plnila som ich domácim marhuľovo-višňovým lekvárom a jedli sme ich posypané mletými orechmi s cukrom a poliate zohriatym maslom:Ďalšie raňajky, ktoré mi v sobotu prichystal M. - zeleninová zmes podusená na masle a navrchu vajíčka na hniličku. Ďakujem!Opäť pečeň - podusená na nakrájanom cesnaku a cibuli, ochutená tymianom so šalviou, k pečeni sme pridali pár hrušiek, ktoré som zavarila v náleve s rumom. S tarhoňou - cestovinovými guličkami, ktoré mám rada už odmalička.Večerný dezert sme odkukali od Emanuela - flambovaný ananás. Prvýkrát sme ho robili podľa jeho receptu, aj sme ho tak vykrojili, ale potom sa spústa tej výbornej karamelovo-alkoholovej omáčky dostala na šupku, takže druhý večer sme ozdobné podávanie vynechali v prospech praktickej konzumácie. Akurát namiesto likéra Grand Marnier sme dali pomarančový likér Michaela a vynechali sme smotanu do omáčky.Počas zimy sa hodí jedlo zo "sezónnej" zeleniny - pečené štvrťky zemiakov s mrkvou a petržlenom. Výborná pochúťka alebo príloha.Delikátne jedlo opäť z receptov Emanuela Ridiho - špagety so sušenými paradajkami, kaparmi a olivami, geniálne jednoduché a naozaj výborné. Sušené paradajky máme z vlastných zdrojov - naložila som ich do panenského olivového oleja s cukrom, soľou a sušenou bazalkou. Vynechali sme konečné posypanie opraženou strúhankou - parmezánom chudobných. Aj bez toho boli špagety skvelé. Na zmes som samozrejme použila ten olej z paradajok.Sušené paradajky hospodár pridal aj do omelety, ktorú tiež robil na paradajkovom oleji.Špagetovú šnúru som obohatila o špagety s olivami, krájanými paradajkami z konzervy, krájaným cesnakom, papričkou a petržlenovou vňaťou. Už som to kedysi spomínala, že keď chcem menej výraznú cesnakovú chuť, tak ho len nakrájam nadrobno; keď chcem výraznejšiu, pretlačím ho. Robila som aj aglio, olio e peperoncino - špagety s panenským olivovým olejom, cesnakom, papričkou a petržlenovou vňaťou, ale sme ich zblajzli bez fotenia.Na záver pridám ešte zemiakovo-zázvorovo-mrkvovú polievku s pretlačeným cesnakom, v rúre som si nasucho opiekla krutóny a pridala žeruchu:No a jedného dňa, keď budem veľká (a budem mať naň miesto), si kúpim ďalší servis :-) Dobrú chuť!

Ďalšie okno - Another Window

Včera večer gazda slávnostne zavesil ďalšie opravené okno - bolo zvesené už od polovice júla... Reparovanie trvalo rekordne dlho, ale treba uznať, že M. mal spústu pracovných povinností. Takže uprostred zimy konečne máme zavesené vonkajšie krídla - ešte ostáva dokončiť rám, ten bude tmavozelený.

Opäť sme ponechali pôvodné kovanie a spevňujúce L-ká, len ich hospodár obrúsil od farby (naši predchodcovia všetko zatreli jednou farbou) a natrel farbou na kov. Spodok vetracieho okienka bol dosť zničený, kúsok dreva sa uvoľnil, preto sme ho prilepili naspäť a zatmelili hlboké ryhy.predtým:teraz:Okrem rámu čakajú na obnovujúcu kúru ešte dve okná, smerujúce na juh do záhrady. Síce tieto prastaré okná úplne presne nedoliehajú, niekde sú trochu prehnuté, ale dá sa to vydržať a okrem toho máme ešte vnútorné okná, takže nikde nefúka. Medzi oknami je perfektné prostredie na zimovanie kvetov a na jarné cibuľoviny, ktoré predsa len majú radšej nižšie teploty, než sú v izbách. Susedka z malého domčeka mala vždy v zime medzi oknami valcovité vankúše. Domček predala a nový sused okná opravil ako my - obrúsil lúpajúcu sa farbu a znova natrel.

Späť k zime - Back to Winter

Zdá sa, že túto zimu prežijeme marcovo. Teploty zriedka klesnú pod nulu, často prší, fučí vetrisko... a vyrašili už snežienky, krokusové lístky aj špičky tulipánov. Obvykle takto býva začiatkom marca. Len pár hodín bolo trochu mokrého snehu, na druhý deň opäť sedem stupňov. Som zvedavá, čo na to stromy - snáď nebude mrznúť v marci. Rozrýpaný dvor pri dome pomaly zarastá, za vrátami je blatíčko.

Vráťme sa preto k zime, užili sme si ju aspoň po Vianociach na stredoslovenskom Gemeri. Na tom jazierku som sa pred rokmi naučila korčuľovať sa - na metle :-))

Sviatočné menu - Festive Menu

Milé čitateľky a milí čitatelia, vitajte aj v novom roku na Čertíkovinách!

Opäť sa ešte vrátim k sviatkom, keďže na gemerskej chalupe je pomalý internet - čo nie je na škodu, aspoň namiesto labzovania po internete ideme na dlhé prechádzky na čerstvom vzduchu (a že padli vhod po tých hostinách...).
Vianoce sme strávili u gazdových rodičov v Bratislave (bez snehu), na Štedrý deň sme si pripravili oplatky s medom, kyslú hubovú polievku a kapustnicu, opekance z kysnutého cesta s hrozienkami (upečené šúľky nakrájame, zvlhčíme zohriatym mliekom a dochutíme cukrom s mletým makom), dva šaláty - majonézový aj zemiakovo-cibuľový a namiesto vyprážaného kapra sme si spravili ľahšiu verziu - upečeného na troche masla, ochuteného citrónovou šťavou, rascou, čiernym korením a oreganom. Presunuli sme sa na Gemer, kde sme sa dočkali aj snehu - aj keď sa časom roztopil... Slávnostná silvestrovská večera sa dosť podobá na vianočnú, samozrejmosťou je kapustnica s vareným bravčovým, údeným a klobásou, s hubami, mäseníkom - jaterničkou z pšena a mäsa, so zvlášť uvarenými zemiakmi i suchým hrachom. Bez múky a bez smotany! Chute všetkých hodujúcich uspokojil pečený kaprí filet, vyprážaná podkovička, rezne aj údené mäso.Na zdravie a na šťastie v roku 2012!

pf 2012

Všetko najlepšie do roka 2012 vám prajem

Lusikka-Čertík :-*

Šťastné a veselé 2011 - Merry Christmas 2011

Milé čitateľky a čitatelia,
prajem vám veselé Vianoce týmto dvestým príspevkom na blogu! :-*

Pivo a vianočné trhy - Beer & Christmas Markets

Dáme sa nahovoriť na všeličo a tak sa gazda dohodol s bratrancami, že si uvaria u nás domáce pivo. Vo výpiskoch z úradných listín, čo mi dala pani z múzea, sa spomína dom v 18. storočí ako dům váreční/várečný - takže obnovíme starú tradíciu varenia piva :-)

Okrem toho, že sme asi na polceste (variči došli z Bavorska a Nitrianskeho kraja), máme dostatok miesta na uvarenie a uskladnenie piva, ktoré musí nejaký čas v chlade kvasiť. V ČR existuje viacero internetových obchodov s potrebami a surovinami na domáce varenie piva (homebrewing) - rôzne slady, chmeľové granule, kvasnice... Veľký 25-litrový hrniec zo starých domácich zásob doviezli zo Slovenska, okrem toho sme potrebovali ešte cedník, utierku, hadicu na stáčanie, jód a nádoby na kvasenie. Bratranec z Nemecka priniesol aj knižku s receptami na rôzne typy piva - české pivo vzniká spodným kvasením, anglické vrchným. Chlapi sa zhodli na svetlom pive - s dvoma kilami rozdrveného jačmenného sladu (plzenský svetlý) a z 30 gramov chmeľových granúľ z poloraného žateckého červenáka.

Postup je pomerne jednoduchý - do zohriatej vody dali jačmenný slad a udržiavali teplotu, kým sa uvoľnil škrob, scedili cez sitko a utierku, zohriali a pridali chmeľové granule a opäť udržiavali teplotu, na druhý deň scedili a do trochu schladnutého primiešali kvasnice. Stočili do dvoch plastových nádob - ktoré pasovali do chladničky namiesto zeleninových šuflíkov a tam boli mesiac, keďže sme čakali, kým to začne peniť a potom zasa prestane. Takže od 2. októbra do 2. novembra sme mali plnú chladničku alkoholických nápojov - pivo a likéry... V chladničke muselo byť okolo 10 °C.Po mesiaci M. stočil hadičkou pivo do fliaš - ideálne sú od Bernarda s keramickými uzávermi. Na spodku ostalo kvasnicové blatíčko. Pivo je nefiltrované, mierne zakalené a chutí trochu kvasnicovo. O stupňoch nemáme poňatia, ale silné vraj nebolo - gazda ako dlhoročný amatérsky degustátor odhadol pivo asi na desiatku. Ja pivo nepijem, len som fľaše preniesla na pavlač do chladu a potom, keď začalo mrznúť, na chodbu. Záhradný sklípek sa ukázal ako neveľmi vhodný, pretože je plytký a je v ňom rovnaká teplota ako vonku.

Začiatokm decembra sme išli do Bratislavy a doviezli dávku piva - z počiatočných pätnástich litrov po varení, kvasení a stočení ostalo asi 7,5 litra. M. sa so svojou časťou podelil s kamarátom, s rodičmi, s mojím otcom a s mojím švagrom. Hoci kvasnice pridali do jedného hrnca, keďže pivo "zrelo" v dvoch nádobách, každá dávka mala trošku inú chuť. Z Nitrianskeho kraja došiel takýto ohlas: "Zaujímavé to je. Silná kvasnicovo - chmeľová chuť. Tak trochu liečivú chuť to má :-)."No a od piva sa presuňme na vianočné trhy - tento rok nám vyšli už dve návštevy na bratislavských trhoch, ktoré sa od tých pražských odlišujú tým, že sa tu stretávajú miestni, kolegovia, kamaráti a príbuzní - veľmi málo zahraničných turistov. No a samozrejme sa líšia aj ponukou jedál - nesmú chýbať zemiakové lokše, ktorých ponuka sa za posledné roky rozšírila na rôzne príchute a okrem mastených, pečienkových a syrových si návštevníci môžu dať aj čokoládové, bryndzové, škoricové, slaninovo-cibuľové, cesnakové, makové, kapustové, orechové či tvarohové. Tradičný je aj guláš, kapustnica, mastný chlieb s cibuľou, klobása, zemiakové placky, pagáče a samozrejme - cigánska pečienka, tradične z krkovice, ale vybrať si môžte aj kuracie prsia. My vždy hľadáme stánok, kde grilujú na mreži a nie na olejovej platni, k mäsu sa do žemle pridáva aj opečená cibuľa a horčica. Lokše a cigánska sú dve veci, ktoré nám na pražských trhoch vážne chýbajú. Úplne najlepšie sú pečienkové, skúsili sme aj cesnakovú. Sladké zastupujú trdelník a štrúdle.Na trhoch v Prahe sme si dali trdelník, zemiakové placičky a norimberský perník - bol vynikajúci. Ponuka špízov a rôznych klobás a hamburgrov nás veľmi neoslovila, staropražskú šunku sme si dali už pri predchádzajúcej návšteve. Na pečené (v skutočnosti fritované) zemiaky bola strašná fronta, takže po pár minútach sme odišli - čakanie na viac ako 15 minút... Škoda, že na Staromáku je taký obmedzený výber jedál a navyše tam má jedna spoločnosť viacero stánkov, nehovoriac o množstve zahraničných turistov, takže domácka atmosféra akosi chýba. U nás teda jednoznačne vedú bratislavské trhy (ale nikomu to nehovorte, nech tá atmosféra vydrží! ;-))