Predminulý týždeň našli susedia vzadu v záhrade mačiatko. Pýtali sa, či nie je naše - ťažko by na ňom mohol mať podiel náš Kocúr, keď je už skoro jeden a trištvrte roka kastrovaný. Minulú nedeľu som sa pýtala, či už sa niekto oň prihlásil - mačiatko sa motalo v ich predzáhradke, hneď došlo ku mne, mňaukalo a chcelo sa hrať. Susedia nevedeli, čo si s ním počať, ako sa oň starať... Povedala som, že keď si nevedia dať rady, môžem si ho zobrať. No a po chvíli už som išla cez náš dvor s mačiatkom v ruke. V druhej som mala igelitku s nejakou látkou, na ktorej spalo v stodole, granule a kapsičku Whiskas, misky. V dome sa hneď stretlo s Kocúrom, ten totiž spal dole na okne a došiel ma privítať. Sykol a vybehol von.
Mačiatko - bola som si istá, že je to mačička, lebo je trojfarebná a kocúri majú tri farby veľmi vzácne a keď už sa to vyskytne, sú neplodní - sa hneď pustilo do skúmania izby. Plastovú misku som dala nabok, z nej mávajú mačky "akné" - vyrážky okolo papuľky. Takisto Whiskas som odložila na chladničku (pre strýčka príhodu, keby sa s Kocúrom totálne klbčili a musela by som ju vrátiť) a dala som jej z Kocúrovej bio-kapsičky len z mäsa a vývaru. Žiadne obilniny, soľ, farbivá a podobné hnusy. Vôbec sa nechcela schovávať pod posteľ, hrali sme sa s pierkovou udičkou a ping-pongovou loptičkou, veľkou atrakciou bolo aj morča. Kocúr nečakal žiadnu habaďúru a poobede sa chcel vyspať v izbe, vyskočil z pavlače na okno, pustila som ho tade. Dvere som nechala kvôli malej zavreté, mačiatko by v novom prostredí malo byť zavreté aspoň tri týždne, aby si zvyklo a nechcelo utiecť. Kocúr si ľahol pod stôl a až po chvíli zbadal mačiatko. Začal hneď syčať a chcel ísť preč. Ufff. Nemôžem nechať Kocúra znova na ulici (teda v záhradách a na dvoroch) bez kvalitnej stravy a bez ošetrovania kožúška aj uší. Ešte celý týždeň mal dostávať kvapky do uší proti kvasinkám. A po tom, čo už raz o domov prišiel... No bolo mi do plaču, je to predsa môj milovaný kocúr, ja som jeho človek, pustila som ho do domu, odo mňa pretrpí aj čistenie uší...
Podvečer, keď mačička spala, som išla do záhrady a odchytila som Kocúra. Ten sa už za dverami nedôverčivo rozhliadal, či ten votrelec je stále v jeho výsostnom revíre. Pritom keď videl mačky z okna, pokyvoval chvostom. Pri každom ich stretnutí syčal, mačiatko sa chcelo hrať a poskakovalo okolo neho. Noc strávila mačička na chodbe a Kocúr v spálni.
Ďalší deň prebiehal veľmi podobne, Kocúr syčal, uhýbal sa aj môjmu pohladeniu, len sa bral ku dverám. Nechcela som, aby mal dojem, že sme ho vymenili za mačiatko, preto som ho hladkala viac, než obvykle. Stále mi to však trhalo srdce, ako sa chcel vytratiť. Krehká mačacia duša...
Až tretí deň priniesol nádej, už nesyčal pri každom stretnutí, pozeral, ako malá naháňa loptičku, pokyvoval hlavou. A podvečer pribehol za mnou do záhrady, pleskol sa na bok a nechal sa hladkať. Večer som ho musela zasa lapiť a odniesť do domu, mačička sa z neho tešila, je pre ňu veľká atrakcia. Poskakuje pred ním, prikráda sa k nemu, jaší sa. On sedel pod stolom a neveriacky hľadel, čo to cudzie malé čudo vystrája. Keď mu došlo, že ho von nepustím, ľahol si na posteľ a radšej zaspal. Keď odkväcla aj malá, nastala chvíľa mačacieho pokoja.
Susedia vraveli, že s ňou vraj boli u nejakého zverolekára - u miestneho neboli, on ich podchytených nemal. Vraj jej dali pipetu proti blchám, hneď v nedeľu som jej dve blchy vybrala a v utorok tretiu. Zobrala som ju teda do ordinácie, má asi tri a pol mesiaca, žiaden ušný svrab, žiaden výtok. Dostala odblšovaciu tabletku a prvú očkovaciu dávku. Trošku si pomňaukala, ale doma bola zasa šidlo. Pekne používa záchod, ani raz nešla vedľa. Vo zverimexoch som vybrala najlepšie konzervy, aké mali - čo najviac mäsa, pokiaľ možno žiadne obilniny, nedosolené, neprifarbené. A objednala som kvalitné konzervy pre mačiatka na internete. Dala som je meno Liši, ale obyvkle ju volám Ty malá, Zloba, Krpec a podobne :-) Je to taký kostnatý ušatý-nohatý slíž. Musela byť smädná i hladná, a i keby jej dáku pipetu proti blchám dali, aj tak by sa ich nezbavila, keď mala v stodole handru. Ja som všetko niekoľkokrát povysávala, aby som zlikvidovala aj vajíčka.
Kocúr po štyroch nociach v spálni zatúžil pokračovať vo svojom prázdninovom trampovaní a radšej sa celý večer neukázal, neprišiel ani na zavolanie. Ale ráno bol v dome (dvierka som mu prepla na ´iba dnu´), tak som mu pekne do mäsa namiešala všetko, čo potreboval a mohli sa ešte s malou zoznamovať. Tá potvora mu stále chytá chvostík, už mu párkrát ťapla po chrbte v štýle máš babu a raz mu dala aj po papuľke. On väčšinou len vyjavene hľadí, už skoro nesyčí, len občas na ňu kývne bradou alebo naznačí labkou. Ja ho vždy vyhladkám a pre istotu mu dávam vitamínovú podporu Alavis Calming a Bachove kvapky proti strachu. Verím tomu, že sa s krpaňou v dome zmieri a budú kamaráti. Veď i nás sledoval cez dva roky, než sa nanominoval do domu.
Mačička sa zabáva lovením udičky, na ktorej už nie je ani jedno jediné pierko, ale jej to nevadí, naháňa ping-pongové loptičky, pokrkvaný papier. Na nohy neútočí vôbec, na ruku sa zachytí len rozjašená. Pri zaspávaní hlasno pradie a cucká záhyb na tričku :-) Okrem konzerv už baštila aj kuracie srdiečko, morčací žalúdok a nosím jej z dvora kúsok trávy - nakrájam na krátke kúsky a primiešam jej to do krmiva.
Kocúr ešte trpí, ale on si všetko musí poriadne premyslieť... Malá mu čas na zbližovanie sa nedáva, tá letí do všetkého po hlave. Som rada, že sa zneistený zdúteľ aspoň drží na dvore a neodišiel k susedom. A mačičku by som tiež nerada pustila preč - ktovieakú stravu by mala, trápili by ju parazity. Nechcem to ani pre jedného z nich.
