Víkend otvorených záhrad V - Open Gardens Weekend, Part V

V druhú júnovú nedeľu bolo teplé slnečné počasie a my sme sa opäť vydali na prehliadku cudzích záhrad :-) Tentokrát v Stredočeskom kraji, začali sme v okrese Beroun záhradou pri novostavbe v Kublove. V medailóniku záhrady som čítala: "Naše romantická zahrada určitě zaujme milovníky trvalek, anglických růží, zajímavých stromů a keřů." To ma samozrejme nalákalo, i keď mi bolo trochu divné, že uvedená stránka odkazuje na stavebnú firmu. Na mieste vyšlo najavo, prečo - majitelia majú stavebnú firmu, ktorá zároveň realizuje jazierka a kúpacie jazierkové bazény. 

Záhrada je vcelku mladá, pri novostavbe, niektoré časti sú upravené len nedávno. Hneď od vstupu vpravo je sľubná výsadba trvaliek s drevenými nášľapnými pásmi, v štýle Ferdinandových záhrad. Cestička obklopená rastlinami vedie do rohu k altánku, ale asi každý sa zastaví skôr, keď vľavo zbadá jazierkový bazén, realizátorom je samotný majiteľ. Jazierkový bazén majú už niekoľko rokov, stále je pekne čistý, aj keď sú v ňom i ryby. Mňa osobne však táto paráda na vlastnej záhrade neláka, preto ma potešilo, keď sa objavila aj pani majiteľka, s ktorou som trištvrte hodinu debatovala počas prechádzky po záhrade o tom, ako toto dielo vzniklo, o výsadbe, o niektorých druhoch rastlín... Majitelia začali pred rokmi "klasikou" posledných desaťročí - tujová hradba okolo pozemku a pár stromčekov s kríkmi vo fólii zasypaných kôrou. Našťastie sa majiteľka začala o záhrady hlbšie zaujímať a dokonca si spravila aj kurz zakladania záhrad, takže naša asi hodinová návšteva bola naplnená pohľadmi na veľké bohaté záhony, kde nechýbala spústa trvaliek. Ako celok je záhrada krásna, použité materiály sú veľmi kvalitné, v žiadnom prípade nie prvoplánové - kameň, drevené hranoly, tehly, odrezky tehál a škridiel, záhony sú oddelené väčšinou oceľovou pásovinou. 

 nedávno upravená časť napravo od vstupu

cestička k altánku je obklopená hustou výsadbou, v popredí vľavo už sa črtá pobrežná zóna jazierkového bazéna

jazierkový bazén aj s rybami, krásna práca

Výsadba napravo od jazierkového bazéna je obvyklý sortiment posledných rokov - strieda sa tu zastrihnutá vŕba ´Hakuro-nishiki´ so stromami veľkolistými, tmavofialovolistými... To celkom nie je moja šálka kávy, ani kde-tu umiestnený ihličnan, alebo farebný zmätok jednotlivých kríkov pri pohľade späť k vstupnej bráničke, či na malom svahu naľavo od jazierka skalníky. Ale už vedľa móla a gabiónu oddeľujúceho ďalšiu časť záhrady s pobytovým trávnikom a klasickým bazénom (určeným najmä deťom) moje srdce zaplesalo nad rozvoľneným mixom žltušiek, papradí, pivoniek, náprstníkov a za výškovým predelom nad hlbokým záhonom s ružami, ktoré dopĺňajú pakosty, šalvie, orlíčky, cesnaky a maky - to je presne zákutie podľa môjho gusta.

 výsadba okolo jazierkového bazéna je súčasná klasika, mne nič-moc-nehovoriaca zmes tvarov a farieb

ani pohľad späť k vstupu nie je moje gusto, príliš veľa kontrastných farieb a ihličnanov, ale úlohu odclonenia domu cez cestu to samozrejme plní dobre

zato časť s ružami a doplňujúcimi trvalkami ulahodila

bližší pohľad do záhona s ružami

takáto riadená džungľa sa mi páči

Oproti je zákutie chránené domom, moderný záhon so šalviami, sápami a odkvitnutými cesnakmi, ale prím hrajú jemné trávy. Po okraji ďalšieho gabiónu lemovaného trvalkovým záhonom sme po širokom chodníku z lámanej kamennej dlažby s tehlovými vsuvkami prešli k posedeniu na kruhu vytvorenom zo škridiel. A popri centrálnej časti s kovovým altánkom a bohatými zakrivenými záhonmi kopírujúcimi kruh okolo ústredného altánka, kde svietili najmä fialové šalvie a ružové pakosty, sme prešli do ďalšieho rohu pri pôvodnej starej čerešni. Aj tu je jazierko ohradené drevenými hranolmi, tehlová dlažba, parádny tehlový múr s kovaným stromom života a paletové sedenie - stoly majú v sebe integrovaný minizáhon so skalnými ružami (netřesky).

 ultramoderná výsadba v závetrí domu, dominujú jemné trávy

precízne skladaný chodník je oddelený od výsadby oceľovou pásovinou

zapustené paletové posedenie s grilom chránené ďalším jazierkom a tehlovým múrom

Spod starej čerešne je pekný pohľad na reprezentatívnu, ale zároveň husto osadenú časť s altánkom, za ňou je niekoľko drevených treláží s ružami a plamienkami. Okolo tejto ústrednej parády sme vyšli na najvyššiu severnú časť záhrady, kde sa našlo miesto pre ovocné stromčeky, záhon so zeleninou, kompostéry a aj pre lúčku. Prešli sme sa popod treláže - bude to veľmi pôsobivé, keď ruže s plamienkami vyrastú a popnú sa nad oblúk. Aj treláže sú fortieľne zostavené, i keď na mňa pútajú až prílišnú pozornosť, volila by som skôr nenápadnejšie kovové, aby dominovala výsadba. Ale každopádne to bude za pár rokov bomba, keď ruže podrastú. Z vyvýšeného miesta je krásne vidno kovový altánok s oblým záhonom a celé to korunuje parádny výhľad do krajiny, z jedného miesta je priamo vedľa altánka vidno v diaľke hrad Točník.

 pohľad od zapusteného posedenia 

najvyššia, severná časť záhrady - ovocné stromy, celkom vpravo sú aj menšie zeleninové záhony, kompostéry, majiteľka na zatiaľ nevyužité miesto vysiala lúčnu zmes

prechádzka pod trelážami, ktoré čakajú, než ruže s plamienkami vyrastú

celkový pohľad na ústrednú časť záhrady, vedľa altánku pozorné oko vidí v diaľke tmavý kopec so siluetou hradu Točník

Majiteľov sme spolu s dvojicou návštevníkov zabavili až-až, takže bol čas privoňať si k ruži (spolunávštevníčka bola prekvapená "To poznáte růži podle vůně?!" - už som v druhej záhrade identifikovala Elfe :-D), pokochať sa sýtofialovou šalvií, pozrieť sa z výšky na jazierkový bazén - výsadba vyzerá zhora lepšie, než zdola: jednoliatosť skalníkov tu zakrývajú kuklíky s pakostami a vydať sa na cestu do ďalšej záhrady. Táto nás potešila svojou krásou, množstvom vysadených rastlín a kvitnúcich trvaliek, kvalitnými materiálmi - tu sa ozaj nešetrilo. Celý pozemok bývalého sadu majitelia upravili technikou, naviezli novú zem a na miesta so záhonmi zapracovali aj štrk a kompost. Dôkladná (i nákladná) príprava sa vyplatila, záhrada sa v nasledujúcich rokoch rozvinie do krásy a môže byť príkladom využitia pozemku pri novostavbách. 

 takmer celkový pohľad na záhradu - samozrejme sa treba prejsť, aby človek objavil všetky zákutia

 zhora, z krytej terasy, vyzerá výsadba nad jazierkovým bazénom pestrejšie

Víkend otvorených záhrad IV - Open Gardens Weekend, Part IV

Vrátim sa ešte k druhému júnovému víkendu, kedy už tradične prebieha Víkend otvorených záhrad. V sobotu sme naše putovanie po južných Čechách a Vysočine zakončili v záhrade, ktorú mnohí z vás veľmi dobre poznajú z blogu a z časopisov. Nemohla som si nechať ujsť návštevu u Zuzky Morkusovic - vidieť na vlastné oči je vždy to najlepšie. Výborná inšpirácia, ako sa dá zariadiť úzky dvorček v radovej zástavbe, či ako zvládnuť strmý svah, alebo ako do záhrady zakomponovať kútiky na posedenie i oddych.

Zuzka s manželom sú neuveriteľné dva motory, ktoré asi nikdy neodpočívajú. Sami kompletne rekonštruovali dom a veľmi pekne sa vysporiadali aj s malým dvorčekom - ak máte hlavu v smútku z vybetónovanej či vydláždenej plochy, Morkusovci vám ukážu, že vyriešiť sa dá všetko, pokiaľ je správny nápad a chuť do práce. Dlažbu oživujú všadeprítomné kvetináče a všakovaké rôzne nádoby plné rastlín - v nich sa výborne darí hostám, možno sú i lepšie chránené proti hladným slimákom, než voľne v záhone.

 za červenými dverami je svet sám osebe, privítala nás  strakatá trojfarebka Lili

kam sa človek pozrie, tam sú vysadené nádoby doplnené starožitnosťami a vlastnou keramikou

Je to až neuveriteľné, čo sa dá vtesnať do menšieho priestoru - terasy, altánky, keramická dielňa s ateliérom, domček na náradie, božská letná kuchyňa, samozrejme vlastnej výroby. Zuzka dáva druhú šancu a nádej na ďalšie využitie starožitným veciam, ktoré iní vyhadzujú ako nepotrebné haraburdy - keramička nezaprie umeleckú dušu. Celý dvorček s nadväzujúcou záhradou sú ladené romanticky, nostalgicky a veľmi uvoľnene. Človek sa tu cíti príjemne už len vďaka tomu, čo ho obklopuje, nehovoriac o ústretových a dobre naladených majiteľoch. Radi sa podelia o svoje skúsenosti s prestavbou domu a s majstrovaním všetkých tých kúskov hodných objavovania v záhrade.

 keramická dielňa sa skrýva v bývalom chlieviku, ani tu nechýbajú obľúbené hosty

dokonalá letná kuchynka dala domov mnohým recyklovaným veciam 

za kuchynkou už sa začína záhrada s okrasnými záhonmi, plná prekvapení

Za letnou kuchyňou je už zeleno - v okrasných záhonoch sa miešajú klasické tieňomilné hosty, ostrice, srdcovky a spolu s nimi si dobre nažívajú aj svetlomilné levandule i okrasné cesnaky. Všetky stavby a relaxačné miesta sa strácajú vo výsadbe - po domčekoch a trelážach sa pnú popínavky, okrem zasadených rastlín okolie spestruje aj výsadba v kvetináčoch a príhodne využitých nádobách.

 výsadba lemuje plot k susedom a na domček s náradím sa šplhá veľkokvetý plamienok

presne podľa odporúčaní záhradníkov ani tu nie je z jedného miesta vidno celú záhradu, v zelených "miestnostiach" sa skrýva niekoľko posedení

ďalšie romantické posedenie s pergolou - okolo nechýbajú stromy s blahodarným tieňom, vyššie kríky, ani trvalky

Jedno romantické zákutie strieda druhé, nájde sa tu miesto aj pre rybníček a pri ňom je letný domček s mólom - ďalší výtvor šikovných manželov, na druhej strane chodníčka je zasa ďalší objekt hodný obdivu, vlastnoručne vyrobený skleník anglického typu. Na ich práci je skvelé, že nestavajú len praktické záležitosti, ale doslova sa s nimi vyhrajú do detailov a vyšperkujú ich drobnými ozdôbkami. Pri tom samozrejme recyklujú pre mnohých už nepoužiteľné okná, dvere... 

 skleník anglického typu vlastnej výroby, vedľa neho bylinkovo-zeleninová záhradka

rybníček, mólo a letný domček - parádna dovolenka na vlastnej záhrade :-)

Za domčekom je prudký svah, navyše na skale, ale ani toho sa Morkusovci nezľakli, s elánom skultivovali aj toto ťažké miesto. 

 za domčekom klesá prudký svah - dnes terasovitá záhrada prístupná schodiskami po oboch stranách

najnižšia časť záhrady

 a opäť hore, celá záhrada je príjemná tým, že v nej nechýbajú vysoké listnáče

V podlhovastej záhradke je miesto pre vysoké stromy, kríky, kvitnúce kvety, pre vodné živočíchy, opeľovače, vtáky (dokonca i sliepky - majú automaticky ovládaný kurník), nechýba zeleninová záhradka s bylinkami - je tu miesto pre všetky živé tvory a príroda má dostatok priestoru, takisto ľudia majú spústu možností, kde relaxovať. My sme si návštevu u nich veľmi užili, držíme palce k ďalším nápadom a prajeme aj chvíle oddychu, aby si to svoje dielo mohli v pokoji vychutnať. 

 zasa iné zákutie plné zelene, kvetov a zaujímavých artefaktov

 

Genius loci IV

Opäť trochu obzretie sa cez plece dozadu. Niektoré miesta sa ani po rokoch nezmenili, iné sa dočkali renovácie. Nám sa už od prehliadky pozdávalo, že dom je starý s historickými prvkami. Ale stále lepšie a hlbšie tomu rozumieme, čím dlhšie sme tu, so spústou načítaných článkov a kníh... Niekedy je to ako detektívne pátranie, aby človek porozumel tomu, na čo sa díva.
Časopisy o bývaní na nás chŕlia vintage, provensálsky štýl, vieme znaky a čo nesmie chýbať v škandinávskom nordic bývaní, spústukrát sme čítali o feng-šui, shabby chic či boho štýle - ale o princípoch nášho historického staviteľstva a najmä o zariaďovaní, úprave povrchov, o tom vieme veľmi málo (trochu si zageneralizujem). Ešte tak sedliacky drevený nábytok s maľovanými truhlicami a vyrezávanými operadlami stoličiek, to mnohí poznajú, ale bývanie majetnejších vrstviev, bohatých sedliakov, nižšej šľachty a mešťanov, to je nám dosť neznáme. Nevieme rozkľúčovať rozvrhnutie miestností, celého dvora s hospodárskymi budovami, ktoré bolo podobne ako východná náuka premyslené do detailu, aby hospodárstvo fungovalo bez prekážok za akéhoľkovek počasia i teplôt. Škoda, keď takto ako národ plošne strácame pojem o svojich koreňoch - nehovoriac o tom, že čo ľudia nepoznajú, to nechránia a pri rekonštrukciách ešte aj dnes padne veľa historických jedinečných prvkov za obeť krátkodobej módnosti.

jún-júl 2010

 vráta kolny na kočár, asi z roku 1913 (z toho roku je plán) - natrela som ich na jar 2011 a už sú znova zájdené

 tu je skutočne starosvetská akurát tá fľaška so zabrúseným hrdlom (všimli ste si v obchodoch repliky, ktoré majú ale nevzhľadný "šev" ako stopu po odliatí skla do formy a namiesto zábrusu je na zátke plastová manžeta?)

 brána už má hladkú vápennú omietku aj s vápenným náterom, prvé plotové pole je oškriabané aj natreté... a zasa navrchu trochu popraskané

 návrat k pôvodnému - dvere bývalí majitelia zamurovali dakedy v 70./80. rokoch - škoda, že predtým vybúrali pôvodné kazetové s leptaným sklom a osadili tieto do železných zárubní; ale nevyhodili tie pôvodné, takže ich čas na slávnostný návrat príde

 útroby starého domu, ktorého základ či predchodca tu stál už v 16. storočí, zrejme i skôr; dvere sú pravdepodobne barokové a väčšina ľudí si o zárubňu udrie čelo

na spodnej povale je už všetko vypratané - pod plastikovým obrusom sa ukrývala modernistická toaletka v štýle J. Halabalu, darovala som ju mame na chalupu

tieto dvere sme našli v kôlni na kočár - podľa toho, ako je povrch s farbou zvetraný, ich podozrievam z toho, že to boli bývalé vchodové dvere

verte tomu, že i toto sa dá dať dopucu - nálety už z koruny múra nerastú, je tam obnovená pôvodná stena a dokonca i klenba, čo sa zrútila niekedy koncom 60. rokov

pohľad zo spodnej povaly na bránu, namiesto okienka tam bola sololitová výplň, brána má novú omietku, ešte zostáva renovovať vráta

okienku z maštale stačilo málo - oškriabať farbu, napustiť proti škodcom a i keď vyzeralo parádne, pre lepšiu výdrž dostalo nový krycí náter

 toto sú dvojkrídlové dvere so zbytkami leptaného skla, čo pôvodne boli v tom vyššie spomenutom otvore, ktorý zamurovali a my sme ho vybúrali (krídlo opreté o barel už prešlo repasiou a od leta 2015 je na svojom pôvodnom mieste)

 dvere do bývalej maštale - tiež sa musia skoro všetci zohýbať, aby si nedali do čela

zelené dvere, asi bývalé vchodové, sadli do otvoru v provizórnom štíte - bývalí majitelia ho postavili po tom, čo sa zrútila časť maštale aj s jedným klenbovým poľom, ale otvor bol len priklopený voštinovými dverami, ktoré tam moc nepasovali (ani toto už od leta 2017 neexistuje)

síce naši predchodcovia robili rôzne nepochopiteľné veci, ale plus majú za to, že pôvodné dvere nespálili, len ich vyšupli na povalu/do záhradného sklípka a tak sa skoro všetky historické prvky s remeselnými detailami zachovali a možno ich obnoviť 

Genius loci III
Genius loci II

Júnová záhrada - June Garden

Začiatkom posledného jarného mesiaca sme ešte ťažili z chladnejšieho a trošku vlhkého mája. Potom sa ale jún predstavil ako vskutku letný mesiac, teploty stúpali nad tridsať, koncom mesiaca až pomaly k štyridsiatke a k tomu sa pridalo sucho.

Z cibuľovín sa ukázali rôzne cesnaky - vyššie i nízke, koncom mesiaca kvitli ľalie. Prím hrali v prvej polovici júna pivonky a ruže, ešte kvitli kosatce - tento rok sa kosatce všade vydarili, čo som videla z auta do predzáhradiek. Toto je po jarnom narcisovo-tulipánovom predstavení druhé najkrajšie obdobie v záhrade, keď prekypuje kvetmi pivoniek a ruží. 

Produktívna časť záhrady poskytla šalotku, cesnak, jahody - aj lesné, prvé maliny, koncom mesiaca aj čierne ríbezle a jostu. Paradajky som dosádzala ešte v júni, takisto som vysievala tekvice a cukiny. Ich plody nás potešia až v júli a najmä v auguste. 

  

kostihoj, pivonky, ruže, kosatce

veľký ružový záhon s cibuľovinami a trvalkami vytvorený na jeseň 2015 - historické ruže som obstrihala neskôr v apríli, tak majú pomalší nástup

damascénka a tmavý kosatec po pani T. 

aj tieto kosatce sú po bývalej majiteľke, oddelila som ich na jeseň 2013 z korýtka, vedľa nich sa chystá kvitnúť rimbaba 

podvečerný pohľad na záhradu - z tmavej zelene vykúkajú ruže, kosatce, pivonky a margaréty, tráva zatiaľ ťaží z chladnejšieho a vlhkého mája

ružový "paravan" na mieste, kde sa dvíhal násyp nad záhradným sklípkom - z ruží zatiaľ významne kvitne ´Wild Rover´, aby jej nebolo smutno pridal sa k nej oranžový kuklík, svetlofialové violky rohaté a hustý trs fialových kosatcov, v pozadí kvitne a sladko rozvoniava baza čierna

divočina s kosatcami, vysemenenými pyštekmi Linaria purpurea, s pivonkami, ružami a chrastavcom macedónskym Knautia macedonica 

pohľad spoza ružového paravanu na oválny záhon za višňou plný margarétok, na pivónie pod jabloňou a na veľký ružový záhon v pozadí s popínavou ružou ´City of York´

oválny záhon za višňou sa postupom rokov aj napriek prečisteniu vymyká kontrole, bujnejú v ňom konvalinky a hlavne margarétky - z jediného kvietka prineseného od mamy z chalupy, v pozadí veľký ružový záhon, kde kvitnú aj šalvie, klinčeky, kosatce a pyšteky 

o pár dní medzi margarétami rozkvitli dve ruže, v pozadí je záhon pod marhuľou namiesto odnožených orgovánov - tiež s ružami, cibuľovinami a doplnený trvalkami 

vedľa ružového záhona sme na jeseň 2017 vydolovali staré pivonky, vyčistili ich od kozonohy hostcovej, rozsadili a doplnili skorými jarnými cibuľovinami - medzi pivonkami bola Austinova ruža ´Tess of the d´Urbervilles´, konečne sa rozrástla ako stredová dominanta a bohato kvitne, vlani na jeseň som k pivonkám doplnila ľalie biele Lilium candidum - tie majú vďaka výške šancu vykuknúť nad pivonky

pred polovicou mesiaca ešte kvitnú aj jednorázové (kvitnú raz za sezónu) historické ruže,  stále kvitnú pivónie, margaréty, šalvie, pyšteky, chrastavec a náprstník

kvety zatiaľ odolávajú horúčavám bez dažďa - celý veľký ružový záhon: ľavú stranu s pivonkami sme vypleli a doplnili na jeseň 2017, strednú časť som v burinotrávniku vykopala na jeseň 2015 a pravú menšiu časť pri vysokom záhone som spravila na jeseň 2016: pod pivonkami na južnej strane vykúkajú šalvie praslenaté (nebo-li babské ucho :-)) Salvia verticillata; všetky šalvie obľubujú opeľovači vďaka vysokému obsahu nektáru, nad nimi sa týči ´Tess of the d´Urbervilles´ a za ňou biela s nádychom žltej ´City of York´ ďalej doprava sú historické ruže, ktoré zastrihávam po odkvitnutí a ešte ich dotvarujem v marci, pri klinčekoch je svetlá s jednoduchým kvetom veľmi stará ruža Rosa × richardii, takzvaná Sancta - objavená v Etiópii pri starovekých chrámoch a hrobkách

v oválnom záhone za višňou mi na kraji vyrástol starček Jakubov (přímětník) - je síce jedovatý pre dobytok aj kone, takisto po usušení v sene, a jedovatý je aj pre ľudí v mlieku, vajíčkach a mede od zvierat, ktoré ho skonzumovali - obvykle ho vytrhávam, nechám preschnúť a spálim ho, ale dočítala som sa, že je hlavnou rastlinou pre húsenice motýľa spriadača starčekového Tyria jacobaeae, aj som ich neskôr na tejto rastline videla, sú neprehliadnuteľné - oranžovo-čierne pásikavé, nemusia sa nijako maskovať, lebo sú jedovaté
starček som teda nechala na kraji záhona vyrásť a rozkvitnúť, v polovici júna ešte kvitli margarétky, ruže, nízka ľaliovka Hemerocallis ´Stella de Oro, svetloružová jarmanka Astrantia major a tmavofialová šalvia hájna

s poslednou tretinou mesiaca sa premieňa aj ružový záhon - kvitnú už neskoršie historické ruže, napr. ´Tuscany´ či ´Borboniana´ obe sú zo začiatku 19. storočia, k prevažujúcej fialkovej pyštekov a šalvií sa pridal žltý ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum, ktorý mi sám od seba rástol v záhone a pri stavbe vysokého záhona som ho vybrala a presadila

v suchom skalkovitom záhone je tiež farebne - nepotrpíme si na výsadbu v jednom-dvoch tónoch 

pohľad cez oválny záhon na ružový: vysoký starček sa už chystá kvitnúť, margarétky sú už odkvitnuté, vyniká aspoň ruža ´Velours Pourpre´ taktiež zo začiatku 19. storočia, v pozadí v ružovom záhone kvitne Tess, napravo od nej ´Mogador´ a výrazná je šalvia hájna ´Schwellenburg´ s metlinatými kvetmi, ktoré sa rady rozvaľujú, preto ju obvykle sťahujem povrázkom alebo lepšie suchým zipsom

pred koncom mesiaca vyvrcholili horúčavy nad 34 °C, tráva už presychá, ale v záhonoch je stále čo obdivovať - karmínové ruže ´Tuscany´, ´Mogador´, ´Borboniana´ a ´Tess of the d´Urbervilles´ spolu so svetloružovou damascénkou v záhone a darovanou neznámou pri plote, stále ešte kvitnú hojne vysemenené fialové pyšteky, šalvie a kvitnú už ľalie - tmavá nízka v rohu a vysoká žltá v poraste

ľalia ´Sweet Kiss´ v záhone z jesene 2015 v obkolesení šalvie hájnej ´Schwellenburg´

V júni sme kosili len raz, potom v horúčavách a v suchu tráva ani buriny nerástli.  Rastliny aj v najväčších horúčavách polievam k večeru väčšími dávkami vody, aby aspoň dva dni vydržali a púšťali si korene hlbšie. Pri každodennom miernom polievaní voda neprenikne do hlbších vrstiev a tak majú rastliny korene len pod povrchom. Ak nedostanú svoju pravidelnú dávku, je po nich. Veľmi by nám pomohlo, keby sa počasie vrátilo do normálu, na ktorý sme boli zvyknutí - žiadne dlhotrvajúce horúčavy nad 30 °C, pri ktorých majú rastliny obrovský výpar a nezvládajú už čerpať živiny. Našťastie máj nebol taký horúci a suchý, ako vlani, tak sa ťažkosti trošku odsunuli na neskôr. Ale samozrejme, nezmizli, pretože od roku 2015 je tých suchých a horúcich rokov nejako veľa, rastliny čerpajú z najskrytejších rezerv... Jún sa tak stáva posledným mesiacom so sviežou zeleňou, aj to len v jeho začiatkoch.