Zámocký park Veltrusy - Veltrusy Château Park

Vo Veltruskom zámockom parku sme boli v priebehu rokov niekoľkokrát - medzičasom nielen objekt zámku, ale i drobná architektúra a priľahlé hospodárske budovy prešli rekonštrukciou. Zámok postavili začiatkom 18. storočia ako lovecký zámoček, jeho okolie upravili v geometrickom prísnom barokovom štýle. Povodne však toto miesto ohrozovali a ničili opakovane, čo ale nebránilo v postupnom zväčšovaní zámočku, pridávaní bočných pavilónov, hospodárskych budov. Okrasnú záhradu bolo nákladné obnovovať a dobový vkus sa posunul k prirodzenejším tvarom krajinárskeho parku anglického typu. Pravidelnosť od konca 18. storočia zostala len v tesnej blízkosti zámku na parteri, v dlhej Osovej aleji a v bočnej Okružnej aleji. 

Park tohto typu je jedným z najstarších a najväčší v ČR. Časti lužného lesa sa striedajú s otvorenými pastvinami a poliami, architektúru okrem rôzne stvárnených mostíkov cez kanál a Mlýnský potok reprezentujú pavilóny odpočinkové, oslavné i praktické (stavidlo). Čisto zábavnú okrasnú funkciu mal egyptský pavilón - umelá zrúcanina, dnes už bez akejkoľvek stopy po exotickej výzdobe, zato sa pri nej zachoval pieskovcový most so sfingou. 

Park ale iba nepohltil financie svojich tvorcov - pozemky patrili rodu Zeidler z Zeidlernu (Scheidler von Scheidlern), sobášom v roku 1698 prešli do rodu Chotkov, ktorým zostali až do roku 1945. Vznikol tu okrasný statok ferme ornée s poľnohospodárskou výrobou, mlynom, ovocnou štepnicou, sušiarňou ovocia, pastvinami, lúkami, ovčínom, bažantnicou a od začiatku 19. storočia až dodnes danieliou zvernicou.   

Keby niekto chcel dnes prejsť iba po okraji parku - vôbec by nedošiel až k zámku, neprešiel by Osovú alej, okruh by zabral deväť kilometrov. V juhozápadnej časti zvernice je ale niekoľko možností kade chodiť, takisto na západe si možno zvoliť cestičku popri Vltave, či sa dostať k zámku a Osovej aleji, v severnej časti za pavilónom Márie Terézie sú možnosti prechádzať sa cez lužný les až k diaľnici D8, v severovýchodnej časti od egyptského kabinetu a sfingy sa dajú vybrať rôzne cestičky, a k juhu sa možno dostať Okružnou alejou... v tomto parku sa nikto nudiť nebude.

Zaujímavosťou hneď na začiatku je drevené ohradenie zvernice prerušené na dvoch miestach s obnovením ha-ha priekopy. Je to jednoduchý, ale dômyselný trik práce s terénom - zahĺbením a oporným múrom tak, aby výhľad žiadne oplotenie nerušilo, ale zver nemohla z vyhradeného priestoru uniknúť. Samotný názov ha-ha je oficiálnym pojmom krajinnej tvorby, kvôli emóciám a výkrikom, čo toto premyslené opatrenie vzbudzovalo v návštevníkoch. 

Naposledy bol zámok i areál veľmi poškodený povodňami z roku 2002.

A už nechajme hovoriť fotky:

vstupná brána do zámockého areálu, pred polovicou 19. storočia bol vstup takto prestavaný aj s budovami pre lekára a lesníka (dnes vľavo kaviareň, vpravo suveníry)

hlavná pohľadová osa Osovej aleje zo severu je pretiahnutá aj cez zámok smerom na juh a už od brány je možné sa naň pozrieť

z terasy pravej budovy je vidno daniele v zvernici a zámok - vzdušnou čiarou takmer 600 metrov

bočný pohľad na ha-ha priekopu s múrom

z priameho pohľadu ide o toto - výhľad neprerušený oplotením

a ešte detail, zver nemôže cez priekopu zakončenú múrom uniknúť

tu nie je o pohľady na daniele núdza - plocha blízko cestičky je menej zalesnená, tak sa tam často zdržiavajú (máj 2010)

december 2016

apríl 2021

opäť sa po prechádzke zalesnenou časťou otvára pohľad na lúku pred zámkom, november 2018

február 2025 - pohľad je krásny v každom období

jeden z rôzne spracovaných mostíkov cez Mlýnský potok - Charlotin most pri kaplnke na pamiatku manželky Henricha Chotka † Karolíny Alojzie z Eltzu 

vľavo domček záhradníka pred opravou, napravo empírová oranžéria, ktorá vznikla začiatkom 19. storočia (december 2016)

domček záhradníka po oprave - pribudla drevená verandička, bordový náter bol odstránený a zmizol aj živý plôtik, ktorý lemoval priechod popred domček (február 2025)

detailný pohľad na opravený domček záhradníka (apríl 2021)

empírová oranžéria dnes chráni nielen "oranže" - citrusy, ale aj iné na mráz chúlostivé rastliny

*** pokračovanie ***

Šťastné a veselé - Merry Christmas

 Milé čitateľky a milí čitatelia,

prajem vám šťastné a veselé Vianoce s blízkymi

LusikkaCertik

Mlyn Bašta - Bašta Mill

Z mlyna Bašta (Drahelického) sa dochovala už len obytná budova. Mlyn za prvej republiky vyhorel, potom skazu dokonalo socialistické hospodárenie. Zbúrali ho v roku 2005. Obytná budova je neskorobaroková z konca 18. storočia, neskôr upravená klasicisticky. Datácia 1783 je uvedená na pieskovcovom ostení nad vstupnými dverami. "Mlyn" sme mali možnosť si pozrieť ešte na jeseň 2018 v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Zaujímavý je dochovanými prvkami - chlebová pec vo vstupnej sieni, maľby stien a stropov z 1. polovice 19. storočia. Maľoval ich Václav Mánes, s bratom Antonínom sem chodili za svojou sestrou Annou. Budova je od roku 1958 chránená ako kultúrna pamiatka. 

vstupná sieň s chlebovou pecou vľavo

pohľad k chlebovej peci

kto by sa chcel ešte dnes umývať v takejto vaničke? nostalgia odtiaľ-potiaľ

sieň na poschodí

na poschodí sú ploché stropy s Mánesovými maľbami z 30.-40. rokov 19. storočia

druhá Mánesom vymaľovaná miestnosť

priestory sú to impozantné

Okrem Mánesových malieb sú zaujímavé aj dochované kachľové pece, dvere, okná a okenice, parkety, tiež šablónami maľovaný strop v sieni. Podľa sond sa pod nabielenými nátermi ukrývajú ešte ďalšie maľovky.

Víkend otvorených záhrad ´23 II - Open Gardens Weekend ´23, Part II

Zmienkou o vlaňajšom Víkende otvorených záhrad Vás môžem rovno pozvať na tohtoročný, už štrnásty ročník tejto celorepublikovej akcie. Návštevu záhrady či parku, ktoré sa otvárajú raz ročne pre širokú verejnosť, si môžte naplánovať na stránke  https://www.vikendotevrenychzahrad.cz/chci-navstivit

Vlani sa zúčastnilo 271 záhrad a jednou z nich bola aj naša, už po druhýkrát. 

Je fakt, že niekoľko víkendov pred druhým júnovým víkendom, kedy sa táto akcia koná, sme mali zakaždým nejaký program. Je fakt, že predstavy o tom, v akom stave by mala byť záhrada, do ktorej si zavoláte ľudí, a skutočný čas i kondícia, ktorú tomu môžte venovať, sú často dve rozdielne veci. Je fakt, že na každej záhrade možno niečo vylepšiť. 

No ale je to naša záhrada, vytvorená iba s použitím ručného náradia, bez herbicídov, a takto aj udržiavaná. Vytvorili sme si ju pre seba, aby vyhovovala nášmu vkusu, aby sa hodila k historickému domu, aby zvládala prírodné podmienky, aké tu máme. Jedna pani sa doslova na podpätku otočila, že keď tu nemáme skalku, jej sa to nepáči a odišla preč... 

Vlani sme oproti nášmu prvému ročníku vyhlásili stanovené časy komentovaných prehliadok. Najviac ľudí teda prišlo práve na začiatky prehliadok, takže M. pri stolíku s rastlinami a spol. mal lepšie organizovaný čas. Vďaka všetkým milým návštevníkom, ktorí k nám zavítali a jeden a pol hodiny dokázali chodiť so mnou po záhrade a počúvať môj výklad o vzniku a údržbe. Jednu skupinu som "morila" dokonca hodinu a 50 minút ♥, trochu na nás i pokvapkalo, ale prehlasovali sme to. 

Bolo to fajn, až na pani, ktorá hľadala skalku, boli všetci milí a dúfam, že si od nás odniesli aj niečo užitočné pre svoje vlastné záhrady, predzáhradky, či pre to, ako nahliadať na krajinu vôkol. 

Stodolové vráta - Barn Door

U nás čas plynie po svojom. Mnoho vecí na svoju chvíľu čaká niekoľko rokov, až desaťročí. Kamenná stodola stojí už cez dvesto rokov. Aké mala od začiatku vráta a ako staré boli tieto, čo sa z nich zachovali len časti, to nevieme. V marci 1925 vznikol plán na prestavbu starej stodoly - jej zvýšenie až nad štít hospodárskeho krídla a rozšírenie smerom na sever k potoku. Táto prestavba sa nerealizovala, stodola stojí v rozmeroch, ako je naznačený pôvodný stav. Je však možné, že dovtedy nebola prejazdná a po roku 1925 vznikol otvor na sever (na pláne je pôvodný múr priebežný, bez vyznačeného otvoru). 

Okrem toho, že všetko tu trvá dlhšie, než inde, tak tu máme zakaždým aj nejakú špecialitu, ktorá sa málokde vyskytuje. Zachovalo sa torzo drevených krídel - rám a iba pár dosák pribitých vodorovne. Zachoval sa však posuvný systém - a to je tá rarita. Všade, kde sme po okolí skúmali stodoly (kam sa dalo na verejných priestranstvách dostať), sú stodolové vráta vyššie. Zavesené sú buď na pántoch alebo sa posúvajú nabok pomocou koliesok v hranatej koľajnici. Naše nižšie vráta sa minimálne sto rokov posúvajú priamo po okrúhlej kovanej tyči, po ktorej jazdí ohnutá kovaná pásovina. Keď prišlo na to, že vráta obnovíme, bolo jasné, že tento zachovaný systém ponecháme slúžiť aj naďalej. Priestor medzi pásovinou jasne určil hrúbku drevených dosák. V torze rámu sa zachovalo aj kované očko, ktoré kováč na konci rozkoval do oblúkov, aby sa nedalo vytrhnúť. Aj takýto systém som chcela zachovať.

stav od bohviekedy do apríla 2013 - ešte badať zbytok trámu, ktorý slúžil ako nadpražie a v ňom boli kované očká s tŕňom 

apríl 2017 - už odkedy sme kúpili dom v decembri 2008, bolo pravé očko vytrhnuté z múra a tyč, na ktorej sú zavesené vráta, bola vysunutá, podopierala ju baza

október 2017 - v sezóne vstup do stodoly chránila exkluzívna žihľava

marec 2019 - po dostavaní spadnutej časti hospodárskeho krídla prišla na rad aj záchrana starej stodoly, než sa celkom rozpadne: na mieste spráchniveného trámu budú moderné preklady, ale na prednú pohľadovú časť som rozhodla o umiestnení dvestoročného trámu, čo bol pôvodne na streche obytnej časti

apríl 2019 - keď nový preklad vytvrdol, z kameňov, ktoré sa nám tu povaľujú, majster murár domuroval chýbajúcu časť; možno po vytvorení otvoru s vrátami bol tento vršok len debnený drevom

apríl 2019 - z časti krytej strechou sme premiestnili aj rímsové kamene - je zreteľne vidno rozdiel medzi rímsovými pieskovcami, ktoré boli sto rokov vystavené živlom, a tými, čo boli aspoň trochu chránené strechou

november 2019 - po oddebnení sa ukázal nový preklad so starým trámom, torzo vrát stále existuje

november 2021, september 2022 - v novembri ´21 stolár zvesil zbytok vrát a odviezol si to do dielne; kované tŕne s očkami, cez ktoré je prevlečená tyč M. vyčistil koncom leta 2022 a tiež sme ich odviezli stolárovi - jeho spolupracujúci kováč musel jedno chýbajúce vykovať

november 2021 - po zvesení vrát nám na skoro dva roky zostal severný výstup zo stodoly takto

november 2021 -  M. kopal pred stodolou na dvore a objavil pod vrstvou zeme betónový prah či základ s vyrytým rokom 1928, na pár rokov sme ho tam ešte nechali

január 2023 - hotové nové krídla nám stolár doviezol v polovici mesiaca, ležali ešte do konca októbra v stodole, až na jeseň ich chlapi zavesili na vyčistenú a natretú tyč (zatiaľ bez kovania)

február 2024 - došlo na premiestnenie prasknutého základu s vyrytým rokom 1928, aby sme ďalšie generácie majiteľov domu splietli :-)

marec 2024 - kováč priviezol vykované madlá, závlačku a zástrč - okrem madiel všetko zakovával na krídla na mieste, aj polievanie a hasenie bolo; M. očistil nadpražné trámy od zatekancov, čo sa stalo pri vylievaní prekladu a napustil tie dvestoročné trámy ľanovým olejom

apríl 2024 - konečne hotovo, kováč dokul ešte jednu zástrč na ľavé krídlo

Jedlá zima 22/23 - Food in Winter 22/23

Inšpirácia na obohatenie jedálneho lístka, niečo z toho, čo sme si prichystali od októbra 2022 do marca 23:

Dusené bravčové plece s mierne ázijským nádychom - ochutené je fermentovanou sójovou omáčkou, tamarindovou omáčkou, trochou wasabi pasty, nakrájaným nakladaným zázvorom, cesnakom, mletým koriandrom a kvapkou vínneho octa. Príloha je nastavovaná kaša. V obvyklom prejave má toto súslovie pejoratívny nádych, ale skutočná nastavovaná kaša (s jačmennými krúpami) je fajn.

Šalát s viacerými zložkami: teplá zložka boli šampiňóny opečené na masle, s trochou cesnaku. Studená zložka bol mix listov - šalát, špenát, rukola. Zálievka z vínneho octa s trochou horčice a pošírované vajíčko.

Ako sa viacerí najedia z jedného husacieho prsa? Opražené prso som nakrájala na plátky, zvlášť som uvarila trochu šošovice, ryžové slíže sú hotové za chvíľku. Výpek z mäsa som doladila tamarindovou omáčkou, wasabi pastou, cesnakom a cibuľou.  

Urodilo sa nám na jeseň ´22 dosť jabĺk. Už si M. niekoľkokrát varil doma pivo, tentokrát sme skúsili pustiť sa do vína. Dopadlo to dobre, nevybublalo nám pri búrlivom kvasení ani raz. Víno sa podarilo, i keď ja by som prijala sladšie.

Tekvice sa nám celkom daria opakovane. Spravili sme si aj tekvicovú nátierku - z opečenej tekvice na masle, opečeného cesnaku i cibule, dochutená rozmarínom, tymianom, šalviou a čerstvo mletým korením. S vajíčkom na mäkko-hniličku paráda.

Bábovku z tekvice, dochutenú voňavým korením, som tu už zverejnila. Je tu znova preto, že formu vyrobil sám pán domu. 

Rizoto s opečenou tekvicou - dochutené cesnakom, cibuľou, tymianom a korením. K nemu na masle opečené krevety.

Sýte krémové rizoto s hrachom, šošovicou, mäsovou slaninou a olivami. Už do hotového odstaveného som pridala nakrájanú cibuľovú vňať.

Na malé kúsky nakrájaná klobása, opečená na oleji, s cibuľou, cesnakom, šošovicou, trochou paradajkového pretlaku, s korením - koriander, kurkuma, rasca. Pridala som konzervovanú kukuricu a zmes sme jedli v celozrnnej tortille.

Steak zo starenej roštenky, ochutený farebným korením. Omáčka vznikla z výpeku, s trochou vínneho octa, trstinového rumu a domáceho koreneného šípkového lekváru. 

Bon appétit!