Milé čitateľky, milí čitatelia,
prajem vám všetkým šťastný nový rok, nech naň v dobrom spomíname
Lusikka
Milé čitateľky, milí čitatelia,
prajem vám všetkým šťastný nový rok, nech naň v dobrom spomíname
Lusikka
5. decembra 2008, tiež to bol piatok, ako dnes. Prevzali sme kľúče od domu a začalo sa veľké dobrodružstvo. Za sedemnásť rokov niekto opraví aj dva či dokonca tri domy. My sme nestihli dokončiť opravu ešte ani tohto jedného. Ale postupujeme inak - čo najviac ako sa dá v súlade s postupmi pamiatkovej starostlivosti. Poznávame, hľadáme informácie, skúšame, vzdelávame sa. A všetko dosiaľ bez akýchkoľvek dotácií.
Rýchlosť nie je tým hlavným parametrom v oprave domu. Zachovať umelecké remeslo, nedevalvovať hodnotu, nezničiť ručne vyrábanú výbavu - koľkokrát dokonca originálnu z doby výstavby.
Keď sme sem prišli ani jeden z nás dosiaľ v takto starom dome nebýval. A teraz poznáme nielen približné etapy výstavby, ale i mená tridsiatich šiestich majiteľov od roku 1535 (s otáznikom tridsiatich siedmich už od r. 1525).
Obnova takéhoto domu v takomto štandarde a rozsahu chce veľa pokory. Odhodlania. Znalostí. Neústupnosti pred neznalosťou (žiaľ aj ľudí z odboru). Cieľavedomosti - nenaletieť na každú zaliečajúcu sa reklamu, na každé presadené záujmy rôznych skupín dokonca vo forme nariadení, vyhlášok či zákonov.
Tento dom sme kúpili v dobe, keď frčali pestrofarebné obkladačky v kúpeľniach, dokonca chrómované lišty, keď sa hojne používal nábytok a plávajúce podlahy v odtieni buk, steny sa často maľovali marhuľovou či fialovou - šedú by vtedy nikoho ani nenapadlo v interiéri použiť. Odvtedy sa trendy v interiérovom designe dosť premenili. Ale tento dom už takých vĺn počas svojej skoro štyristoročnej existencie zažil...
Na sieťach je dnes ľahšie, než kedykoľvek predtým, nájsť stovky profilov, ktoré prerábajú staršie domy. Málokedy žiaľ vidím zachovanie cenných historických prvkov - ktoré už nikto nevyrobí - obvykle sú veľmi rýchlo nahradené masovou produkciou, čo vôbec nehľadí na lokálne či osobné špecifiká.
Rýchlosť nie je tým hlavným parametrom v oprave starého domu... Na ďalších sedemnásť! V zdraví našom aj tohto starúšika. V počiatkoch zápismi doloženej histórie vládol Ferdinand I. Habsburský, narodil sa Vilém z Rožmberka, Jakub Krčín, Kašpar Kaplíř ze Sulevic, Jindřich Smiřický ze Smiřic, neskorší pápež Gregor XIV či Lev XI...
Pochopiteľne sme nadšení, ako sa nám podarilo vrátiť spálni väčšinu jej historických prvkov a odstrániť modernizácie 80. rokov, ktoré ju smerovali k tuctovej panelákovej izbe. Prečo píšem väčšinu historických prvkov, keď sa zachovali šesťtabuľkové špaletové okná s kazetovými okenicami, keď sme do otvorov vrátili pôvodné kazetové dvere aj s leptaným sklom, keď sme nechali rekonštruovať šablónovú výmaľbu stropu a pôvodnú podlahu sme zbavili neskorších náterov? Pretože kedysi k týmto vymaľovaným stropom bývali vzormi bohato namaľované aj steny. Steny však čelia väčšiemu prevádzkovému tlaku a maľovka na nich sa obnovuje omnoho častejšie. Pod vrstvami neskorších náterov sa dala tu a tam určiť najstaršia vrstva farby, ale už nie vzor. Pri maľovaní túto jar sme postupovali tak, ako sa historicky výmaľby komponovali - ohraničujúci tmavší rám a svetlejšia plocha (v nej mali byť taktiež šablónové vzory).
Šesť článkov o našej spálni ešte nestačilo, dáme si aj siedmy s porovnávacími fotkami pred, počas a po.
Obnova šablónovej výmaľby stropu meštianskeho domu - originál vznikol niekedy v druhej polovici 19. storočia - pokračovala v januári: jeden deň zabralo dočistenie stropu od zbytkov neskorších maľoviek a ďalších sedem dní trvalo znovu všetky pruhy, linky, vzory namaľovať a medzitým vyrobiť šablóny. Teraz je veľmi rozšírená akási nedôvera, až dehonestácia znalostí odborníkov a na sieťach sa rozmáhajú rôzne "urob si sám, však to nie je nič zložité" rady a návody, ale garantujem vám, že nič takéhoto si sami doma neobnovíte.
Za prvé nedokážete poriadne očistiť zbytky náterov bez toho, aby ste pôvodnú vrstvu ešte viac nepoškodili. Za druhé v drvivej väčšine prípadov nedokážete z originálnej vrstvy vyčítať všetky prvky, zvlášť nie vzory v pruhoch alebo aj v ploche stropu. Za tretie nemáte šancu bez vzdelania v reštaurovaní namiešať ten správny odtieň (a že ich len na strope sú desiatky). Za štvrté nebudete mať trpezlivosť a kondíciu stáť desiatky hodín so zaklonenou hlavou a natiahnutými rukami smerom hore, s tým súvisí za piate - v takej polohe nedokážete istou rukou nič tak skvelého na stropy namaľovať, ani len rovnú linku. Za šieste v domoch pamiatkovo chránených má podľa legislatívy toto vykonávať človek s povolením ministerstva kultúry. Za siedme je môj osobný názor nielen na reštaurovanie historických výmalieb stropov, ale na opravy starých domov celkovo - pokiaľ nedokážete v rovnakej remeselnej kvalite danú vec znova spraviť, alebo v takej kvalite ju nedokážete/nechcete zaplatiť, tak sa do nej vôbec nepúšťajte a nechajte ju radšej v dochovanom stave - možno vaši nasledovníci budú mať tú schopnosť/vôľu zaplatiť repasiu alebo reštaurovanie a pamiatka na remeselné zručnosti našich predkov bude naďalej existovať. A hlavne už preukázala, ako s domom funguje - čo sa o novodobých akrylových, epoxidových, cementových, polystyrénových atď. stierkach, penetráciách, izoláciách a čo ja viem čom ešte nedá povedať. Navyše historické materiály vápno, piesok, íl, voda, drvené minerály nijako neškodia zdraviu užívateľa takého domu. A čo je potom za vynaloženú námahu odmena? Máte jedinečný interiér, aký nemá nikto iný. Stierok na stenách, plastových okien, opolystyrénovaných nečlenených fasád, čiernych glazovaných škridlí, betónových prefabrikátov je na každom kroku habadej.
Ďalšia vec s týmito historickými prvkami, ktoré sa vtedy robili tak, aby vydržali dlhé roky a aby aj boli krásne - nič ako spotrebný tovar v dnešnom ponímaní vtedy nebolo - je to, že podobne ako severský koncept jednoduchého zariaďovania interiérov naozaj stačí málo. Kvalitne, ale málo. Ak máte okná s profiláciou priečok, zdobné kovanie, remeselne spracované dvere s jemnými detailami, krásnu drevenú podlahu z dosák širokých tak, že dnes už takú nikde nezoženiete a k tomu ešte navyše dobovú výmaľbu, je to dosť podnetov a nepotrebujete kupovať rôzne masovo vyrábané doplnky, dekorácie... menej je viac. Aspoň ja to tak vnímam a to v dome žijem 17. rok, zažila som ho v stave keď spústa historických prvkov bola odstránená a bol z neho v podstate tuctový starší byt.
Zvláštnosťou na strope sú ružové kvietky v rohoch a stredová rozeta. Plocha stropu je dosť formálna, až zámocká a tie kvietky tomu dodávajú hravosť, trošku akejsi ľudovej tvorivosti. Až mi to pripadá, že vtedy pred vyše sto rokmi majstri maliari vyšvihli to najlepšie, čo vedeli, potom prišla pani domu "já bych si přála nějaké kytičky, nejlépe růžové..." a bolo :-D Rozeta je z veľkej časti maľovaná ručne, bez šablón. A aj tu je elektrický kábel na luster vyvedený mimo stred - teda keď sa v dome robili prvé rozvody, stropy už boli zabielené. Nikto by pri vymaľovanom strope s rozetou nevyviedol kábel mimo stred.
Strop už bol vynovený a ako som už napísala - farbu sme mali namiešanú už dopredu, šťastie, že som nevybrala nejakú oranžovú alebo podobnú, čo by sa k odtieňom na strope vôbec nehodila. Reštaurátorku som nechala podpísať sa v rohu, aby ďalší obyvatelia domu v budúcnosti vedeli, kto strop vynovil. Dopísala som drobným písmom aj kedy to bolo. My sme žiadne takéto naservírované údaje nikde nemali, všetko zisťujeme podľa typických prvkov pre dané slohové obdobia a vek drevených krovov nám zistil dendrochronológ.
Potom sme sa pustili do maľovania stien. Tam sa žiadna pôvodná výmaľba už nenašla, iba ťupky farebných vrstiev. Najstaršia bola dosť tmavá, bordová. Namiešanú farbu sme si ešte trochu prisvetlili domiešaním vápennej kaše. Najprv sme ťahali obvodové tmavšie linky - dve vrstvy náteru, a potom sme vymaľovali plochu ešte viac zosvetlenou farbou. Tá sa takmer zhoduje s jednou z farieb trojuholníkov v rohoch. Po vymaľovaní M. namontoval nové vypínače aj zástrčky a pustil sa do opaľovania farby z podlahy. Všetky práce na podlahe už robil pod vynoveným stropom. Potom sme museli vyteperiť preč aj toaletku. Naspäť sa nám spálňa ako použiteľná miestnosť vrátila až pred koncom júna. Prvá etapa s radiátormi, zapravením stien a dverami teda trvala vyše desiatich mesiacov, druhá s maľovaním a podlahou trvala 23 a pol týždňa - skoro pol roka. Tentokrát ale mačky neboli oprsklé, lebo vždy, keď bola uprataná čistá podlaha, mohli sa v izbe prechádzať a poriadne sa presvedčiť, v akom je stave.
K definitívnemu stavu chýba ešte poopraviť staré posteľné čelá a natrieť ich rovnako, ako je natretá toaletka aj s nočnými stolíkmi. Potom repasovať skriňu, ktorá k tomuto secesnému nábytku patrí a od kúpy na inzerát stále čaká na prízemí na svoju chvíľu.