Kde bolo, tam bolo - Once upon a Time

Možno viete, že presnejšie údaje o histórii a počiatkoch nášho domu nemáme. Bývalí majitelia nám nezanechali ani fotky pôvodnej fasády (než v 70. rokoch na ňu nastriekali brizolit), ani žiadne staré plány. Na miestnom stavebnom úrade som sa dopátrala len k dokumentom z 20. storočia - plánom na stavbu chlievov, konských stajní a kôlní (máj 1913) a stodoly (marec 1925) a plánom na prestavbu sýpky na poschodí na bytovú jednotku (jún 1970). Chlievy a kôlne na kočiar, aj stodolu, ktorá už dávno nemá strechu a odhadca ju pomenoval dožilá stodola, si dal postaviť roľník Čeněk Vosmík. Od suseda vieme, že to bol trochu nevrlý starý mládenec, ktorý z duše nenávidel komunistov.

Z prestavby sýpky máme aspoň pôdorys pôvodného stavu aj so zakreslenými dvojkrídlovými dverami z chodby do súčasnej obývačky - dvere T.-ovci zamurovali a z popisu tušíme, že pod omietkami a rákosom by sa mali schovávať drevené stropy. Na nákrese sú vchodové dvere zasadené do akéhosi kamenného alebo štukového portálu, žiaľ v skutočnosti sú tenučké zárubne skryté v brizolite... Nenašli sme zatiaľ ani trám s vyrezaným rokom výstavby, či prestavby (no ale zatiaľ sme radikálne nič neprerábali okrem kúpeľne a záchoda...). Podľa presvitajúcej omietky na niektorých miestach a náznaku rímsy pod jedným dolným oknom predpokladám, že vyzeral podobne ako susedný malý domček. Našla som starú rytinu zobrazujúcu časť nášho domu na stránkach mesta, je to jediná podobizeň a ani tam nie je vidieť podobu fasády, lebo ju zakrýva iný dom.

V inzeráte bolo ako rok kolaudácie uvedené 1860. Nedávno som objavila staré mapy z čias monarchie, na mape z druhého vojenského mapovania za cisára Františka už zreteľne vidieť náš dom; mapy vznikli v rokoch 1836-52. Samozrejme, aj na mape z tretieho mapovania za cisára Františka Jozefa v rokoch 1877-80 - dom som vyznačila farebným orámovaním. To sme pokročili, musel stáť už pred rokom 1836.zdroj máp: www.oldmaps.geolab.cz Laboratoř geoinformatiky Univerzita J.E. Purkyně; 1^st (2^nd) Military Survey, Austrian State Archive/Military Archive, Vienna; Ministerstvo životního prostředí ČR

Pozerala som to na jar, keď sa mapy ešte zobrazovali, dnes treba poslať žiadosť o zaslanie konkrétneho mapového listu.

Zatiaľ posledným krokom k odhaleniu minulosti bola návšteva miestneho múzea - pani mi dala kópiu výpiskov z kroník a úradných kníh. Nie všetko je jasné, náš dom má popisné číslo 15 a pred prečíslovaním v roku 1878 mal číslo 16, ale celé 19. storočie sa dom v dokumentoch uvádza ako č.p. 14. ??? Z výpiskov k dnešnej pätnástke sa dozvedáme, že na mieste domu, záhrady a veľkého pozemku za domom bývavali tri domy, najstarší zápis máme z roku 1525, že si Anna Mošnová zapisuje dom so záhradou. Posledný zápis o tomto dome je z roku 1621, kúpil ho mlynár Václav Pšanský za 600 kôp meissenských (míšeňská kopa = polovica kopy pražských grošov; kopa bola šesťdesiat kusov, čiže by to malo byť 36 tisíc meissenských grošov, t.j. 18 tisíc pražských grošov).
Ďalší dom sa spomína v roku 1596, Jakub Volf ho predal Janu Hobnerovi. Z výpiskov k ostatným dvom domom (ako so sebou susedia) som zistila, že predtým v roku 1535 ho vlastnil Vaněk Bejček. Tento dom v máji 1629 ako zborený za 18 meissenských kôp obec predala Václavovi Pšanskému.
Zaujalo ma, že domy sa predávali ako na bežiacom páse, žiadne veľké rodinné dedičstvo to asi nebývalo, dnešné realitky sú šuviks. Väčšinou sa dom po dvoch - štyroch rokoch predal. Ktovie, či to bolo špecifické pre toto miesto, alebo to bolo v tej dobe bežné všade. Pohnuté udalosti - vojenské výpravy, rabovanie, hladomor asi neboli vždy príčinou, iba dvakrát sa v predajoch spomína útek majiteľa (druhý dom r. 1598 "poněvadž Jan Hobner z domu toho pryč ušel a dům k spustošení přichází", tretí dom r. 1631 "Řehoř Vokoun z Vokounštejna koupil od Samuela Nábínského, který ze země odešel za 14 kop m. dům zbořený"), zázrak, že pri takej starostlivosti dom vôbec pretrval toľké storočia a nespadol...
Tretí dom vlastnil v roku 1535 Petr Haramanda, v roku 1538 ho kúpil sladovník Jíra z Hoštky (mimochodom, tridsať kilometrov vzdialenej), jeho manželka Marta r. 1542 postúpila dom Janu pivovárníku, 1556 ho kúpil Jíra jirchář (spracovateľ koží) za 72 kôp meissenských.
Škoda, že sú to iba výpisky bez nákresov a máp, niekedy je trochu nejasné, o ktorom dome sa hovorí - až od roku 1795 má dom popisné číslo, dovtedy sa určuje, s ktorými domami susedí. A tak v roku 1631 spomínaný Řehoř Vokoun kúpil zborený dom medzi svojím domom a domom Václava Pšanského, v apríli 1651 predal svoj dom mlynárovi Václavovi Pšanskému. Asi nepredal ten zborený. Každopádne sa tri domy - alebo ich ruiny stali majetkom mlynára Václava Pšanského a konečne sa zastavil kúpno-predajný reťazec - júl 1679: "Václav Pšanský odkazuje synu Danielovi dům ve kterém zůstává s připojenými spáleništmi též zahrádkami" ... júl 1746: "Po †Janu Václavu Pšanském zdědil syn Josef Maxm. Pšanský dům starý se zahradou se stodolou v ceně 586 zl."
Po 144. rokoch v rodine predáva v apríli 1795 J. M. Pšanský "Janu a Magd. Salačovým z Mělníka svůj dům č. 14 várečný se zahradou ve výměře 1103 čtv. sáhů a s dílcem vazku, luhu a polem 1 3/4 strychu za 1000 zl. V této kupní ceně zahrnuty jsou též 2 koně, 4 krávy, vůz, pluh, brány atd." V januári 1797 kúpili Salačovci "po Josefu Pšanském lenní statek", vdova Salačová sa neskôr znova vydala a v apríli 1809 "prodala Josefu Knoblochovi, hostinskému ve Zvoleněvsi a manž. Alžbetě za 10.000 zl. 1) dům váreční č. 14 se zahradou, luhem a rybníkem a fundem instruktem, 2) zahradu ´Kobylu´, 3) dílec Vazku, 4) 3 strychy polí", hostinský ďalší rok predal všetko za 10.400 zlatých Antonínu Hodkovi, ten za štyri dni (!) okrem záhrady Kobyly všetko predal za 6200 zlatých manželom Adamcovým a chudák dom opäť putoval z rúk do rúk, manželia ho po polroku - v marci 1811 predali za 8500 zlatých, v júni 1812 "váreční dům č. 14 se zahradou ve vým. 1103 čtv. sáhů s chlévy a stodolou, luhem a rybníkem za 4000 zl." kúpili manželia Schneiderovci a už v júli 1813 všetko predali za 4000 zlatých.
Posledný zápis je z októbra 1841, dom vlastnili manželia Pavlíkovci. Čo sa dialo odvtedy až do začiatku 20. storočia, keď v ňom hospodáril roľník Čeněk Vosmík, to nevieme. Možno sa v ňom vystriedala ešte spústa majiteľov, možno už dom našiel pokoj u stálych vlastníkov...
My sme sa z tohto dozvedeli, že terajšia stavba stojí minimálne od polovice 18. storočia a veky sa tu varilo pivo :-)
Nebolo by to fajn, keby každý dom mal svoj rodokmeň - každý majiteľ by tam videl, čo všetko jeho dom prestál a možno by mal k starožitnosti úctu, opravy by neprebiehali bezhlavo a radikálne...