Na prelome júla a augusta sme boli na Slovensku, po návrate nás privítal odpadnutý kus omietky z brány. Omietka je vydutá na niekoľkých miestach - asi to zapríčinil nástrek novej na starú opadanú pri modernizácii v 70. rokoch... Našťastie opadnuté miesto je pod klenbou, ale fakt by sa zišlo vymeniť škridle na strieške.

Polčas rozpadu funguje aj v záhrade. Okrem odpadnutej omietky nás čakal aj odlomený veľký konár z hrušky. Zastavil sa na plote, tak aspoň nerozmliaždil ružu. Horšie je, že to bol jeden z mála konárov, na ktorý sme dočiahli. M. sa hneď pustil do zberu hrušiek a pílenia... Nazbierali sme štyri plné prepravky a piatu sme dali susedovi. Pýtala som sa ho, aká stará je tá hruška, či ju sadili naši predchodcovia, alebo už tu bola pred nimi. "Tý je nejmíň sto let, ta tady byla už za starýho Vosmíka!" No úctyhodný vek, že hruška prežila toľké desaťročia prakticky bez ujmy, ale potešilo by ma, keby ešte vydržala. Tento rok zarodila bohato a ani nezhadzovala malé hruštičky. Váha hrušiek umocnená dažďom a už to bolo... Nasledujúce dni som zavárala hrušky v obyčajnom sladkom náleve, v náleve s trochou rumu a uvarila som aj hruškový lekvár. Hrušky sú veľmi chutné, spočiatku zelené a dozreté sú žltozelené, asi to bude Williamsova. 

Aj slivky sa nedali zahanbiť, takisto paradajky - dve odrody malých koktejlových, čo som si vypestovala zo semienok a zopár klasických veľkých, ktoré nám dal sused. Trochu praskali v daždivých dňoch a niektoré černali - lebo sme ich nestriekali. Zatiaľ ich jeme čerstvé, uvidíme, koľko ich bude, či vystačia aj na pretlak...
Do bývalého skleníka sme zasadili okrem paradajok aj gazdov pokus - gigantické tekvice... Plody majú mať až 250 kíl, ale to sa nám asi nepodarí - čo by sme s tým aj robili, že. Sú tam asi štyri väčšie tekvice, som zvedavá, čo s nimi vymyslíme.

Ďalší ranný dážď spôsobil, že sa z hrušky zasa odlomil konár, našťastie menší a padol vedľa paradajok, nie do nich. Smola, že opäť spodný - hospodár už musel kúpiť teleskopický oberák a obrali sme spústu hrušiek, aby sme odľahčili ostatným konárom. Škoda krásneho veľkého stromu, teraz je zdola nejaký vyholený.
Pre potechu oka nám znova kvitnú ruže, levandule, nechtíky - tie sa samé vysievajú na rôzne miesta, centrant červený, čo sa prevalil cez vresovec, hortenzie a na dvore rudbekie, echinacey, margaréty aj osteospermá.




Aj slivky sa nedali zahanbiť, takisto paradajky - dve odrody malých koktejlových, čo som si vypestovala zo semienok a zopár klasických veľkých, ktoré nám dal sused. Trochu praskali v daždivých dňoch a niektoré černali - lebo sme ich nestriekali. Zatiaľ ich jeme čerstvé, uvidíme, koľko ich bude, či vystačia aj na pretlak...Do bývalého skleníka sme zasadili okrem paradajok aj gazdov pokus - gigantické tekvice... Plody majú mať až 250 kíl, ale to sa nám asi nepodarí - čo by sme s tým aj robili, že. Sú tam asi štyri väčšie tekvice, som zvedavá, čo s nimi vymyslíme.


Ďalší ranný dážď spôsobil, že sa z hrušky zasa odlomil konár, našťastie menší a padol vedľa paradajok, nie do nich. Smola, že opäť spodný - hospodár už musel kúpiť teleskopický oberák a obrali sme spústu hrušiek, aby sme odľahčili ostatným konárom. Škoda krásneho veľkého stromu, teraz je zdola nejaký vyholený.
Pre potechu oka nám znova kvitnú ruže, levandule, nechtíky - tie sa samé vysievajú na rôzne miesta, centrant červený, čo sa prevalil cez vresovec, hortenzie a na dvore rudbekie, echinacey, margaréty aj osteospermá.






4 komentáre:
Nádherné fotky..jako vždy. Miluji tvé fotky, pohladí bolavou duši.
Milá Lusika, nádherné fotografie! Dýchá z nich ryzí vzduch, pohoda venkova...je u vás nádherně*** právě také sbíráme plody a sušíme hlavně švestky .-)*** Moc tě objímám a přeji krásné dny***
Amelie, Susie, vďaka za zastavenie sa. Zuzí, my sušíme hrušky, spústu paradajok aj tie slivky. Mňam :-)
Príjemné jesenné dni prajem, L.
Zo sušených hrušiek sa ušlo aj mne. Naozaj boli mňam! Škoda tej hrušky, aj nám na chalupe vlani stará hruška odišla do nenávratna. Vyvalila sa celá..... EK
Zverejnenie komentára