Ruže a višňa - Roses & Sour Cherry

Jún je mesiacom ruží. Nesmelo začínajú už koncom mája, hlavne šípková sa ponáhľa - za ňou sa postupne predvedú aj ostatné. Niektoré voňajú jemne, človek sa k nim musí skloniť a iné majú silnú vôňu a stačí len prejsť okolo. Vysoká ruža ma tento rok potešila, kvitla bohato a dlho. Lawinia už dávno nepripomína tie kratučké pahýliky, ktoré sme zasadili pred troma rokmi. Opäť krásne kvitla a rozvoniavala. Krémová Elfe so zelenkavým nádychom nekvitne tak bohato a rastie skôr do šírky, ale perfektne fréziovo voňavých kvetov narobila dosť.

Anglická ruža dovezená z Anglicka, Golden Celebration, teplú zimu a mrazivý február prežila, ale zatiaľ má menej výhonkov a potrebuje ešte podrásť. I tak potvrdzuje povesť anglických ruží a tenučké stonky sa ohýbali pod váhou veľkých pivonkovitých kvetov. Vedľa Lawinie sme na jeseň zasadili môj narodeninový darček - žltú Lichtköningin Luciu. Zatiaľ rastie len jeden dlhý prút, ale už mi aj ukázala svoj kvet :-)

 Ostatné ruže - miniruže (obyčajné z Kauflandu, štyri sú zasadené v kvetináčoch - jedna ružová je medzi oknami a dve ružové v hrantíku na pavlači, žltá v kvetináči a ďalšiu červenú som dala do záhrady - prežila aj zimu), mnohokveté - ružová na dvore, oranžovočervená v záhrade - kvitnú tiež. Ružovú som sa na jeseň a na jar snažila trochu upraviť, pretože sa dosť rozrástla a rozhodila. Trvalo jej trochu dlhšie, než rozkvitla, ale už je obsypaná. Tá údajná popínavka pri kmeni zrezanej marhule sa stále nepopína, ale aspoň kvitne.

Obe staré darované ruže zimu aj holomráz prežili, to ma teší. Druhá austinka - ale kúpená tu v záhradníctve - zatiaľ nahodila zelené púčiky.

 Maku máme ako maku, zaujímavé ale je, že sme ho nesiali, drží sa tu sám od seba a tento rok sa rozhodol zabrať niektoré záhony. I niektorá burina je zaujímavá.

 Už týždeň u nás každý večer alebo v noci prší alebo je poriadna búrka. Ale dusno je aj tak, nemá to žiaden efekt. Našťastie krúpy u nás nepadali, iba z jaseňa zleteli menšie konáre a zatieklo nám cez spoj striech na záchode, trochu v kúpeľni a v zelenej komnate. Najviac ma však srdce bolí z višne. Pri jednej nočnej búrke nevydržala a zlomila sa - samozrejme, že sa odlomila práve tá živá časť a suchá ostala stáť. Toľko sme ju piplali, zachraňovali pred moniliózou, predlžovali jej život a teraz toto. Navyše ak niečo bolo symbolom našej starej opustenej záhrady, tak to bola práve šibeničná višňa. Ešte poslednú úrodu z nej využijem - aspoň na griotku, ale fakt ma to mrzí. Sused minule vravel, že má výborné višne a že také odrody sa dnes už nezoženú. Tvrdil, že to bola "Amrhéle" - teda nič také som neobjavila, najviac sa to podobá na Morelu. Na ňu sedí aj popis - tmavé plody, vyhoľovanie, aj že je dosť náchylná trpieť na moniliózu, ale zasa mi nesedí termín zrenia, Morela neskorá zreje najneskôr, v poslednom čerešňovom týždni, čo býva až v polovici augusta a táto dozrievala druhý-tretí júlový týždeň, maximálne tak štvrtý... Babo, raď!

 Našla som aj nejakých pestovateľov a predajcov, ktorí majú aj dávnejšie odrody... Ale starší strom sa nedá nijako nahradiť, navyše musíme dáko odstrániť peň a pokiaľ možno aspoň časť koreňov. Sú na to aj prípravky, ale do chémie sa nám veľmi nechce ísť. Hrubým odhadom mala tých svojich tridsať rokov, možno aj viac. Kurňa!

Na jar 2009 bola mohutná dominanta stredu záhrady - rastafariánsky strom, tisíce vetvičiek rôzne prepletených, spústa suchých. Keď som ich strihala, pripadali mi ako hnáty kostry. Polovicu stromu sme odstrihli a odrezali, už bola suchá. Potom na jar 2010 natvrdo udrela monilióza a spálila skoro celý strom, asi tri štvrtiny z neho sme s ťažkým srdcom museli ostrihať. Už ale v lete sa celkom zalistila a minulý rok sme ju celkom dobre udržali pomocou fungicídnych postrekov a len pár vetvičiek sme odstrihli. Vlani bola veľmi bohatá úroda. Tento rok sme ju zasa postriekali, ale bolo vidieť, že z prednej strany (od ulice) je strom neduživý, listy bledé a višničky sa neurobili žiadne. Zato na druhej strane višňa ešte veselo fungovala, ale ktosi ju tak divne vytvaroval, že mala takmer vodorovný nosný konár - síce podopretý palicou, ale ako prevencia by tam musela byť postavená poriadne silná konštrukcia. No a to bolo osudné...