Gemer - Gemer region (Slovakia)

Posledný augustový týždeň a začiatok septembra sme strávili na Gemeri, Bohom zabudnutom kraji v strede Slovenska, kde líšky dávajú dobrú noc. Doslova, motajú sa pri ceste - okrem nich sa v miestnych prevažne listnatých lesoch skrýva vysoká zver, niekoľko posledných rokov aj medvede, dokonca už aj vlky. Diviaky ryjú ľuďom v záhradách a sadoch, aj nám poryli na kraji lesa... Odtiaľ vybiehala aj veverička uchmatnúť si orechy, slivky zachutili sýkorkám - lesklohlavej (Parus palustris, sýkora babka) aj belasej (Parus caeruleus, modřinka), drevený štít senníka zaujal brhlíka (Sitta europaea), sad skúmala žlna sivá (Picus canus), večer vylietali netopiere a cez deň hliadkovali na oblohe myšiaky hôrne (Buteo buteo, káně lesní). Ráno na nepoužívanom komíne letnej kuchyne sedávala sova lesná (Strix aluco, puštík obecný).

 Naša rodina sa tam zišla na oslavu švagrovho jubilea a popri tom sme si pogratulovali aj ostatní medzi sebou (2x augustové meniny, štyrikrát septembrové narodeniny). Počasie sa skvele vydarilo, hoci noci už neboli veľmi teplé, cez deň bolo slnečno a večery sme trávili pri ohni sledujúc mesiac, hviezdy a letiace družice. Dlhotrvajúce sucho ale neprialo hubám... Prezradím vám slávnostné grilované menu - čo vyzerá na fotke ako klobásy sú liptovské droby (cigánske goje, zemiakové "klobásy", taká haruľa v črievku), k nim sme mali výborné marinované rebrá, pečené zemiaky so slaninou, bylinkami a cibuľkovou vňaťou, zeleninový šalát s ľanovými semienkami, bifteky, mleté korenené valčeky a k tomu cesnakový dresing, horčicový, aj domáca majonéza, radler, cider aj pivový súdok :-) Dezert na fotke je Tarte Tatin s karamelizovanými jablkami.

 Spravili sme si výlet na skryté miesta. Zalesnené kopce okolo dediny Magnezitovce ukrývajú zachované tunely z druhej svetovej vojny - postavili ich ako súčasť gemerských spojok, železničných tratí, ktoré mali prepojiť Brezno so Slavošovcami po Viedenskej arbitráži. Podrobnosti v týchto dvoch článkoch: http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/000654-Gemerske-spojky/ a http://sekanova.blog.sme.sk/c/109449/Gemerske-spojky-Kratka-historia-nikdy-neexistujucej-zeleznice.html. So sestrou, švagrom a deťmi sme našli veľký Koprášsky tunel (Kopráš je miestna časť Magnezitoviec, tunel sa volá aj Slavošovský), s dĺžkou skoro dva a pol kilometra - je priechodný celý, len treba dávať pozor na odvodňovací kanál. My sme prešli len kúsok a vrátili sme sa. Cez cintorín sme vyšli k malému tunelu, ten sme prešli celý. Chýbajú už len koľajnice... (tie tam ale nikdy neboli, projekt gemerských spojok po vojne zastavili - napriek vynaloženým výdavkom). Neďaleko malého tunela je betónový viadukt - ktorý tam ticho stojí takých sedemdesiat rokov nad údolím a nevedie odnikiaľ nikam... Navrchu je nasypané kamenivo, ale skutočná krása klenbového viaduktu sa odhalí až keď prejdete po mostovke na druhú stranu a zídete pár krokov smerom dolu do údolia.

 

 Malý tunel využívali miestni na skladovanie zeleniny, veľký by mal poslúžiť cyklistickému chodníku. To je však vo hviezdach, tento kraj sa už vyše polstoročia potýka s vysokou nezamestnanosťou (po zavretí železorudných baní, ešte aspoň zatiaľ fungujú magnezitky) a starnutím obyvateľstva. Pritom je tu nádherná príroda, jedinečná aragonitová jaskyňa, gotické kostolíky, bývalé Coburgovské kaštiele, zrúcaniny hradov, potenciál pre agroturistiku...

Nuž nastal čas návratu. Dlhá cesta do Bratislavy a potom domov - zasa dva dni v sedle.