Záhradná pivnica - Garden Cellar

Záhradná pivnica - ktorú sme po tunajšsky volali sklípek - bola v juhovýchodnom rohu záhrady nepoužívaná a obrastala bazami, žihľavou, brečtanom a kozou nohou. My dvaja sme vovnútri neboli, iba môj otec a M-ov bratranec sa tam odvážili. Schody v úzkej plechovej búde sa rokmi poprevaľovali, že z nich skôr bola šmýkľavka. Sklípek nebol veľmi hlboko, počas mrazov v ňom mrzlo tiež, čiže sa na uskladnenie úrody alebo vína nedal použiť. Gazda nakoniec doň voľky-nevoľky musel zliezť, lebo dolu bola hodená polovica pôvodných dvojkrídlových dvier. Stihol to na poslednú chvíľu večer pred búraním.

 V piatok nastal ten deň, ráno naši dvorní miestni remeselníci doviezli minibagrík, s ktorým prešli aj pomedzi tehlové stĺpy pri vchode do záhrady. Najprv zachytili plechovú búdu a strhli ju k zemi, začali hrabať v zemi a vytiahli suchú slivku - je zvalená cez jeden a pol záhona - a jednu bazu. Pod vrstvou zeme boli igelity na štyroch betónových prekladoch - strope sklípka. Steny naši predchodcovia vymurovali z tehál, to zvalili dolu do jamy, betónové preklady postupne odvalili nabok a chlapík ich rozbíjal desaťkilovým železným kladivom na menšie kusy, ktoré potom odviezli preč. Vyhrabali tri korene po slivkách, môžme tam neskôr zasadiť iné stromčeky.

Trochu som sa obávala, či nezostane kráter, ale sklípek bol malý, len do polovice toho kopca navŕšeného. Zbytok bolo smetisko - v zemi s popolom pohádzané kde-tu sklenené fľaše od drogérie a chemikálií, pixličky zo šampónov, zaváracie poháre, zhrdzavené plechovky... nebol čas to preberať, snažili sa to hodiť hlbšie do jamy a zbytok na povrchu alebo pri sadení postupne pozbierame. Nerozumiem, prečo si hádzali smeti do záhrady (keď už, tak aspoň za dožilú stodolu mohli...) - asi v sedemdesiatych rokoch nebol zvoz odpadu, či čo.

Popri múre so susedmi je zvýšený okraj a bazy, radšej sme ich nevyhrabávali, aby sme nepoškodili múr. Zbytok sa podarilo celkom dobre rozhrabať a zarovnať - samozrejme v našej záhrade niet veľa ultrarovných miest, ale to nám nevadí. Ešte to bude trochu sadať a dakedy v budúcnosti si tam postavíme altánok-záhradný relaxačný domček, zasadíme stromček-dva, kríky a spústu kvetinových cibúľ.

 Získali sme hodný kus miesta. Dosiaľ bol tento kút dosť zarastený, zle sa tam kosilo. Som zvedavá, koľko zo starých tulipánov pod slivkou túto akciu bez ujmy prežije.

Potom na noc sme išli do Bratislavy, boli sme pozvaní na sesternicinu svadbu. Pri Humpolci sme sa otočili späť, lebo som pri balení zabudla na bižutériu... Po stoštyridsiatich kilometroch sme sa otočili späť, celkovo sme prešli 650 km namiesto 370 km. To si M. mädlil ruky, že vyrážame už o štvrť na deväť a vyspí sa - druhýkrát sme vyrážali o štvrť na dvanásť. No aj také akcie sa nám občas prihodia :-)

Kocúra chcel gazda nechať zavretého v dome, lebo po nociach mrzne. Nachystala som mu na chodbu hore aj dolu do misiek konzervu, granule a vodu - mal bohatý výber, hore záchod a dolu improvizovaný záchod z lavóra. Pri oboch našich odchodoch sme ho zatvárali na dvakrát, lebo vždy ušiel na dvor do bývalého skleníka. Ale sa zakaždým to trdlo nechalo chytiť a odniesť do domu. 

Včera sme sa vrátili, Kocúr si gazdoval dobre, ešte mu zostala jedna poloplná miska hore. Chodil za nami celý večer ako psík, usalašil sa mi na kolenách a slintal pri hladkaní.

Na svadbu sme sa naladili do smaragdovozelenej, šaty som išla pozrieť v pondelok a skrátené boli deň pred svadbou, vtedy sme kúpili aj košeľu - je to teda riadny oriešok zohnať tmavozelenú košeľu... Ale všetko dobre dopadlo, síce na poslednú chvíľu a so zmätkami, ale predsa ;-)