Králičo-kurací vývar z opečených skeletov, dochutený podrveným feniklom a rascou, so sušenou šalviou:
Pomaly pečené králičie predné i zadné nohy, s tymianom a rímskou rascou. K nim hubová omáčka s maslom a čerstvé cestoviny s hľuzovkou (lanýž) - tie sme kúpili v Lidli.
Steak z odležanej roštenky, pečené zemiaky, opečený ružičkový kel, ajvar:
Dezert z gaštanového pyré a šľahačky. Gaštanové pyré celkom bežne dostať na Slovensku, tu ho občas majú v Makre.
Ragú z králičieho trupu s koreňovou zeleninou už som sem dala, tentokrát sme nemali sušené cestoviny, ale čerstvé tagliatelle, opäť kúpené v Lidli.
Zbytok našej bôbovej úrody išiel do polievky, dochutila som ju cesnakom, čerstvo mletým korením a sušeným yzopom, pridala som trochu pohanky a na zahustenie lyžicu chlebového kváska:
Tenké rezne z krkovice, ochutené sušeným zázvorom, údenou paprikou a za´atarom sú na panvici rýchlo hotové, k nim je blesková príloha bulgur a domáca nakladaná cvikla, pekne so spústou chrenu.
Parené buchty plnené slivkovým aj marhuľovým lekvárom, prepáčte ten tanier od lekváru, ale pridala som si. Nemala som ich aspoň rok a od mamy na chalupe padli do noty :-)
Pre zmenu zasa otcova parketa, kapria polievka:
Náš štedrovečerný stôl. Ako sa už storočia vraví, de gustibus non est disputandum či suum cuique, ale v diskusii sa ľudia pohoršovali nad tónom článku, pritom tam autor nepíše nič, čo by nebola pravda, hoci názov je rýpavý. Rezeň je v mnohých rodinách nedeľné jedlo a tak ho nemajú 30x, ale vyše 50x za rok. Keby sa na Vianoce robil pravý viedenský z teľaciny, ale stále je to bravčová klasika, ktorá je v reštauráciách i jedálňach dostupná po celý rok, či je leto alebo zima, sviatok alebo piatok. Fotky z českých domácností na stránkach Mimibazar a Modrá střecha slová v článku len potvrdzujú, polievka a hlavný chod. Niekde mali prestreté len na hlavný chod. Nehovoriac o tom, že v bývalej bašte textiliek, porcelánok a sklární sa posledné roky prestiera keramika a sklo z Ikei na holých stoloch s behúňmi. Je to každého vec, ale trošku škoda, nie? Aspoň ten jeden večer by mohol byť vskutku štedrý.
Vrátim sa k nášmu stolu. Máme na ňom najviac tanierov za celý rok, najmenší na oblátky s medom, potom hlboký na polievku, dezertný na pupáky a plytký na šalát s kaprom, rezňom alebo údeným. Drobné pečivo naozaj nemusíme počítať ako chod večere, je na malom stolíku po celé sviatky (to je ďalšia vec, že v mnohých rodinách sa vypeká už od konca novembra - buď jedia mesiac staré koláčiky, alebo sa nimi ládujú celý mesiac a v Ten večer to už nemá čaro; ja mám najradšej čerstvé koláčiky, chrumkavé, ktoré sa nerozsýpajú a už vôbec mi nejde do hlavy, ako si ktosi môže vianočné pečivo odložiť do mrazničky a v lete baštiť ku káve - my si ku káve upečieme čerstvý koláč s ovocím, ktoré sa urodilo...). Šalát sme vždy volali "vianočný" a jedávali sme ho na Štedrý večer, 25.12., na Silvestra - samozrejme nový spravený, na veľkonočnú nedeľu a možno na dvoch-troch oslavách za rok. Kapra sme mali tuším len 24., 25. a 31.12., pupáky i oblátky takisto. U nás to teda je slávnostné a netradičné jedlo, o to viac sa naň tešíme.
Vrátim sa k nášmu stolu. Máme na ňom najviac tanierov za celý rok, najmenší na oblátky s medom, potom hlboký na polievku, dezertný na pupáky a plytký na šalát s kaprom, rezňom alebo údeným. Drobné pečivo naozaj nemusíme počítať ako chod večere, je na malom stolíku po celé sviatky (to je ďalšia vec, že v mnohých rodinách sa vypeká už od konca novembra - buď jedia mesiac staré koláčiky, alebo sa nimi ládujú celý mesiac a v Ten večer to už nemá čaro; ja mám najradšej čerstvé koláčiky, chrumkavé, ktoré sa nerozsýpajú a už vôbec mi nejde do hlavy, ako si ktosi môže vianočné pečivo odložiť do mrazničky a v lete baštiť ku káve - my si ku káve upečieme čerstvý koláč s ovocím, ktoré sa urodilo...). Šalát sme vždy volali "vianočný" a jedávali sme ho na Štedrý večer, 25.12., na Silvestra - samozrejme nový spravený, na veľkonočnú nedeľu a možno na dvoch-troch oslavách za rok. Kapra sme mali tuším len 24., 25. a 31.12., pupáky i oblátky takisto. U nás to teda je slávnostné a netradičné jedlo, o to viac sa naň tešíme.
prestretý štedrovečerný stôl so všetkými chodmi, u nás sa počas štedrej večere neodchádza od stola; a časť vianočného pečiva, všetko napečené dva-tri dni vopred:
Skončíme silvestrovským sektom, u nás to býva Hubert, šumivé víno podľa pôvodného francúzskeho postupu vyrábané v Bratislave už od 1825.
Na zdravie! A votre santé!
6 komentárov:
Prosím, co jsou pupáky? Tipuju to na nějaké kynuté makové buchtičky, myslím, že jsem o tom něco četla, nějak se to snad máčí ve vodě nebo co. U nás tedy jíme na bílém ubruse a háčkovaném bílém vrchním ubruse, na svátečním porcelánu ze starých časů, kterého ovšem nemám celou sadu, dokonce rybím příborem a se stříbrnými svícny, pod kterými leží v jesličkách malinký Ježíšek, zdroj neutuchajícího veselí, protože je z umělé hmoty, ale přivezla mi ho kamarádka z Rakouska a fakt je pěkný, možná trochu kýč, ale milý - nemůže být všechno na úrovni, že, nejsme žádná nobilita. Ale s chody to máme jednoduché - kapří polévka s vaječným svítkem a tradičně smažený kapr s bramborovým salátem, samozřejmě domácím, po večeři na výběr buď medovník, nebo cukroví - taky čerstvé díky tomu, že já nikdy nepeču dřív, než 3-4 dny před Štědrým dnem. Pijeme sekt a to celý večer. Na dezert ovšem obyčejně už nedojde, my tolik nejíme a nejsme pomalu schopni dojíst ani večeři a to nemáme nijak obří porce. Radši si pak dáme ovoce. Taky bych ráda dělala jako předkrm třeba krevetový salát, ale to by bylo na nás moc. Nemám ráda Vánoce vystajlované podle nejnovějších trendů, u nás je to tradice se vším všudy, opodál leží upečená vánočka na snídani na Hod Boží - ten den teprve jíme maso a prostírám stejně jak na Štědrý den - vždyť to je teprve svátek. Večerní pohádku jsme nestíhali úmyslně, ani když děti byly malé - pohádek je tolik, že zrovna na Štědrý večer by se na ně čučet fakt nemuselo... Souhlasím, že řízek ke štědrovečerní večeři je dost smutná, až tragická věc. Letos byl u nás poprvé na svátky uchazeč o naši dceru a ta dopředu avizovala, že on nejí ryby, u nich řízky - měl smůlu, byla jsem pevná. Kapra - nebo nic. Liba
Milá Libo,
pupáky sa krajovo volajú i bobaľky alebo opekance. Sú to šúľky z kysnutého cesta, upečené a nakrájané na prúžky, zvlhčené teplým mliekom a premiešané s makom a cukrom. Jedávame ich len na Vianoce a Silvestra, aj keď sú veľmi dobré, je to len sviatočné jedlo - a preto neexistuje zjednodušenie v podobe zvlhčených rožkov, musia to byť poctivé upečené šúľky.
Možno preto sú niekde tie večere také oklieštené kvôli obedu. My nemáme žiaden obed na Štedrý deň, kto chce sa postí, kto nevydrží uzobne si trošku čo mu príde pod ruku - varia a pečú sa len jedlá na večer. Preto máme bohatú večeru, je to ako "dinner" u Angličanov, ktorí zvyčajne majú na obed len bagetu a poriadne porcie majú až večer (nemyslím teraz Vianoce, ale ich bežné stravovanie).
Ja som zvláštna výnimka, vyprážané jedávam už len na Vianoce alebo na Silvestra, cez rok sa tomu vyhýbam.
U kapra sme posledné roky pridali novú tradíciu, okrem podkovičiek aj filet, je to pracnejšie na prípravu, ale sa oveľa lepšie potom hoduje. Nemusí byť ani vypražený, stačí upečený v rúre.
Môj manžel bol zvyknutý na hubovú polievku nakyslo, u nás bola vždy jednoznačne kapustnica. Keď sme s mojimi rodičmi, má on uvarenú dávku hubovej a keď sme u jeho rodičov, mám ja kapustnicu (ktorú si u nich dajú i na obed, ja sa snažím postiť sa, okrem nevyhnutného ochutnania šalátu kvôli dochuteniu). Naše pupáky si celkom s chuťou osvojil i on.
Aj my máme na obruse prestretý starožitný servírovací porcelán (tanierik sa zachoval len jediný) a k nemu taniere Bernadotte, sú tiež už postaršie, ale vyrábajú sa dosiaľ.
Vďaka, že si sa podelila o to, aký je Štedrý večer u vás.
L
Lusikko, já si u Tebe moc ráda čtu, je to příjemné a inspirativní, obdivuju Váš přístup k renovaci domu a Váš životní styl, mnohé máme s rodinou podobné. Mám taky ráda jednoduché věci a to, co už s úspěchem vyzkoušeli naši předci. Díky, že píšeš.
Liba
Ó, vďaka za milý komentár, veľmi potešil! Budem sa i naďalej snažiť, aby bolo čo čítať.
L
Mňam Lusika, je sa stále čo učiť od teba...
My máme stolovanie prispôsobené autistom, ale deň bol vždy v očakávaní narodenia Krista, aj s Betlhemským svetlom...
Tento rok sme sa ujednotili so zaťom na lososovi z IKEA v špeciálnej sladkokyslej marináde, ktorú si vymyslel min.rok Tiež nevysmážam , kapra som zapekávala s cesnakom, lososa sme opiekli.
Máme kapustnicu zo Stupavskej kapusty, vraj žiada o certifikát EU...,z domácich údenín, tiež výnimočne, so sušenými dubákmi, a hubovú polievku so zemiakmi, ak dovolia, trocha smotany...Zdroj tých dobrôt je zaťova stredoslovenská rodina :-) okrem kapusty.
Zaťovi som začala robiť zemiakový šalát, ja musím ryžu.
Je ťažké pripraviť všetky tieto spoločenské udalosti, lebo moji autisti ,,reagujú,, na zoskupovanie ľudí nevrelosťou až agresivitou, vytesňovaním až depresiou, potom naozaj prežívam vierou a tradície sa musia stať druhou líniou, len eucharistie je pevným bodom, ktorý chvála Bohu, ostáva.
Už tretí deň autistický syn vstáva do školy sám ! :-), netreba mu asistovať...roky sme ,,nahadzovali,, systém samostatného života..,už ho pojal, bude mať dvadsať, sprevádzanie v jeho potrebách a v jeho živote a neustála služba, aj s vierou, ho posunuli do vedomého, vnútorného, naplňujúceho života..
Pre toto som si u teba našla oblažujúce čítanie...ideš starostlivo na podstatu, po krôčkoch a ,,vidíš,, čo iní nevidia v tom ,,krásnom stvorenom,, :-)
Alenka,
viem si predstaviť náročnosť hostín, keď musíš brať zreteľ aj na také špeciálne potreby. Verím v ďalšie synove pokroky pod Tvojím láskavým a trpezlivým vedením.
L
Zverejnenie komentára