Piatou navštívenou záhradou bola trvalková, hlavne levanduľová záhrada pod vrchom Klapý so zrúcaninou Hazmburk. Veľmi suchá oblasť Litoměřicka, podobne ako u nás. Táto záhrada bola podľa mňa druhá najkrajšia. Majiteľka, ktorá záhradu vytvorila pri starom statku z bývalej zemiakovej role, má kvetinárstvo, vytvára aranže a predáva aj sadbu, aj výborné občerstvenie. Samozrejme, dominuje farba i chuť levandule.
levandule hrajú prím
trvalky odolávajúce suchu, dobrá voľba - ani tu sa nebojuje proti miestnym podmienkam
dve z odpočinkových zákutí - pod altánom a sedenie obklopené ružami
Okrem predaja sadeníc a dekorácií je zo záhrady i vstup do kováčskej dielne, každému záhradníkovi sa zídu odolné podpery k trvalkám alebo k ružiam, treláže, konzoly... Keby sme neboli na motorke, určite by sme si kúpili aspoň podperu k pivóniám.
Hoci začiatkom júna, už bola záhrada skúšaná horúcimi suchými týždňami. Bohatosť záhonov sa mi pozdávala, samozrejme tvorkyňa záhrady nepoužíva fóliu, tá je pod trvalky nevhodná, slabo sa potom rozrastajú. Nádherné bohaté levandule majú v takom slnečnom a suchom prostredí raj, podporený nasypaním štrku, ktorý odráža svetlo k rastlinám. Okrem levandúľ bolo v záhrade dosť ruží a suchomilných trvaliek, závlaha je ručná.
Záhony sú spravené ako zákutia, pospájané chodníčkami a na viacerých miestach je možné posedieť si, vychutnať vôňu i zvuky.
okrem trvaliek nechýbajú ani kríky či stromy, poskytujú spolu s múrmi budov súkromie na záhrade
levandule, ruže, pivonka a čistec vlnatý
oblúk s ružami necháva vyniknúť aj pohľad na zrúcaninu Hazmburk
príjemná "džungľa", nevadí mi ani vysušený trávnik - dôkaz, že trvalkové záhony sa pri správnom výbere rastlín o dosť lepšie vysporiadajú s podmienkami, než trávnik, ktorý potrebuje intenzívnu údržbu a príliš veľa zdrojov
Zvolená výsadba robí maximálny dojem od konca jari a cez leto, s dozvukmi na začiatku jesene.
Od 5. do 9. júla je záhrada opäť otvorená verejnosti, prebieha levanduľový týždeň. Ak nám vyjde čas, rada by som sa pozrela, čo za necelý mesiac odkvitlo, čo rozkvitlo, ako sa záhony zmenili.
2 komentáre:
Možná je to ve skutečnosti jinak, ale z monitoru počítače na mne tato zahrada jako jediná zapůsobila natolik, ze bych si přála ji vidět. Z mého pohledu má jakési kouzlo a obdivuji paní, která toto dokázala vytvořit z bramborového pole. Která z těch zahrad se vám ve skutečnosti líbila nejvíc? Emilka
Emilko,
najviac sa mi páčila druhá, prírodná, obklopená stromami, bol v nej aj príjemný chládok. Dve neboli záhrady - produktívne pole s kvetmi a sad. Ale všade sa dali nájsť nejaké inšpiračné prvky, hlavne pre toho, kto sa vie dívať. Všetky mali vstup zadarmo, tak som rada, že sme ich videli až päť za dva dni. Aj tá prírodná bola na mieste bývalej produktívnej záhrady.
Tu som volila druhé miesto preto, že záhrada nie je osadená tak, aby v nej niečo kvitlo skoro celý rok, mne by veľmi chýbali jarné a jesenné cibuľoviny. A nemám rada betón - zámková dlažba, ani plastové obrubníky.
Tu ani podvečer nebol na väčšine záhrady tieň, slnko ju dosť spaľovalo. Plusom pre mňa ale v takej situácii bolo, že sa pani nesnaží robiť zelený trávniček, nechala trávu vyschnúť, veď sa opäť zazelená. Nie že by sa mi zelený trávnik nepáčil, ale nemôžem sa preniesť cez to všetko, čo to obnáša - neustále zavlažovanie, keď je vody málo, kosenie aj dvakrát týždenne, herbicídy na hubenie rastlín, hnojenie...
L
Zverejnenie komentára