Na 74. výročie SNP, štátny sviatok, sme sa vybrali na výlet do Tatier - opäť celá família, bolo nás osem. Dva dni po túre v Zádielskej doline. Najstarší člen si rovno naplánoval posedenie pri konečnej stanici lanovky, ostatní sme sa pokúsili o výstup na Predné Solisko. Voľná streda, všade bolo plno, aj na Solisko sa vybrali davy ľudí. Prešli sme od Nového Štrbského plesa (prirodzené pleso zarastajúce rašelinou obnovil začiatkom 20. storočia podnikateľ Karol Móry) k lanovke Štrbské pleso - Solisko, štvorsedačke prekonávajúcej výškový rozdiel 430 metrov v dĺžke cez dva kilometre za necelých sedem minút. Ak máte strach z výšok, je to dosť dlhých sedem minút :-)
Nové Štrbské pleso, v strede vykúka svah Predného Soliska
skokanský mostík a špic Predného Soliska
z lanovky Mlynická dolina oddeľujúca Soliská od Patrie a Satana
Horná stanica je 1814 m n.m. a kúsok nad ňou je občerstvenie Bivac s terasou - tam si naplánoval zapadnúť náš najstarší člen, my ostatní sme prešli okolo Chaty pod Soliskom a začali sme stúpať hore. Predné Solisko 2117 m n.m. je popisovaný ako jeden z najľahšie dostupných vrcholov Tatier. Dokonca na viacerých českých stránkach sa píše o ľahkej trase vhodnej pre deti.
pri hornej stanici lanovky, panoramatický pohľad k Štrbskému plesu, Nízke Tatry v pozadí sa len črtajú v oblakoch
detail na pleso a celý areál
V horách treba mať rešpekt, očakávať náhle zmeny počasia, poryvy vetra a nič nepodceniť. V šíku smerujúcom na vrchol bolo vidno všeličo, sieťované pančuchy, rôzne plátenné tenisky, sandále, tielka, minikraťasy... Počasie napriek miernemu oparu okolo vrchola prialo, bolo sucho. Ale v daždi to prechádzka ružovým sadom nebude, na vrchol sa stúpa prakticky po kamenných schodoch. Miestami sú kamene dosť vysoké, niekde nie je od veci štverať sa na ne aj štvornožky. Pri ceste dolu nie je dobrý nápad behať po kameňoch, nabratá rýchlosť plus skákanie sem-tam nie je dobrá kombinácia.
vľavo k vcholu, v strede Mlynická dolina a v oblakoch skrytá Patria i Bašty
My sme žiadne poháre ani medaile neočakávali, mamina zhodnotila svoje sily niekde za tretinou výstupu od chaty, ja som tiež nič nesilila a keď mi pri oddychovaní a fotení čím vyššie bola tým väčšia zima, tiež som sa otočila. M. pokračoval ďalej a zhodnotil naše rozhodnutie kladne, nemuseli sme sa štverať po vysokánskych schodoch. Hore nejaké deti aj plakali, takže s tvrdením o ľahkej túre pre malé deti to nie je také horúce...
gazdova fotka kríža na vrchole
od vrcholu vidno kamenistú cestu, zjazdovku s lanovkou aj Štrbské pleso
Všetci sme sa stretli na terase občerstvenia Bivac a lanovkou sme sa zviezli dole. Prešli sme sa okolo skokanských mostíkov na Námestie Majstrovstiev sveta 1970 (takú adresu inde nenájdete) s početnými stánkami so suvenírmi aj občerstvením, ale my sme zamierili na terasu hotela FIS***. Stoličky boli vystlané pohodlnými ovčími kožušinami, ale odporúčam sem zájsť hlavne kvôli jedlu, bolo vynikajúce - sezónne i lokálne. Posilnení sme prešli okolo bežeckého štadióna k Štrbskému plesu. Po jeho okraji sme si dali už ozaj ľahkú prechádzku a po asi dvoch tretinách sme sa odpojili k Jazierkam lásky. Koncom 19. storočia boli založené ako chovné rybníky, ale postupne sa stali miestom prechádzok a stretnutí pacientov, takže dostali tento príhodný názov.
strapačky aj bryndzové halušky v hoteli FIS***
panoráma Tatier aj s mostíkom, za stromami sa ukrýva Kriváň, v pozadí Ostrá veža, bližšie svieti Predné Solisko, za dolinou vykúka Štrbský štít, za mostíkom je Satan, Bašty (Predná i Malá) a Patria, vpravo vzadu špicaté Kôpky a Vysoká so Štítmi (Český a Dračí)
ešte jeden pohľad aj s Kriváňom vľavo a hotelom Patria
teleobjektív k stanici lanovky, Chate pod Soliskom a Prednému Solisku
Jazierka lásky
Potom už len prechádzka k Novému Štrbskému plesu k autu a kruh sa uzavrel. Pobudli sme na čerstvom vzduchu, trochu sme si precvičili telá, podporili sme domáci turizmus :-)
Nové Štrbské pleso, v pozadí Kriváň a Predné Solisko s oblačnou čiapkou
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára