Keby som v roku 2009 vedela aspoň polovicu toho, čo viem o záhradníčení a rastlinách teraz, to by sa hodilo. Nie, že by som si nehľadala, ktorá rastlina chce aké podmienky - slnko, sucho, tieň, vlhko, vápnitú zem či kyslú... Ale nemala som taký rozhľad, ako teraz, ešte sa len blížili roky, keď som začala čítať časopis The English Garden (tu vládli v tom čase - a dosiaľ sú až príliš hojné - v reláciách a časopisoch japonsko-nemecké parkozáhrady bez trvaliek a bez opadavých drevín), čím sa mi značne rozšíril obzor a mohla som vidieť aj iné typy záhrad.
Hlavne objavenie základného princípu Right Plant, Right Place (pre každé miesto, aj suché vyprahnuté, aj podmáčané tienisté sa nájdu vhodné rastliny), k tomu skupinové výsadby trvaliek, široký sortiment trvaliek aj drevín, výsadba tak, aby ideálne celú sezónu niečo kvitlo - a najmä absolútny základ: pestovanie v súlade s prírodou, nepoužívať zbytočne chemické prostriedky a číslo jedna je princíp používania kompostu. Keby som práve tento základ vedela už skôr a trochu ho nepodceňovala (však máme oddýchnutú zem, dlho sa tu nič nepestovalo, po zrytí je zem pekne kyprá...), mohli sme mať na viacerých miestach luxusnú pôdu a rastliny by mali aj po rokoch dostatok živín. Na mieste bývalých parenísk je zem prepracovaná, bývalá majiteľka iste opakovane používala hnoj či slamu, vápnila (našli sme niekoľko vriec s vápnom a mali sme na dvore aj barel s vápnom). Tam je situácia celkom fajn, aj pri sadení paradajok im vždy dávam do jamky kompost aj pri siatí cukín, tekvíc či patizónov. Ale v okrasných záhonoch som sa pri tej lopote s rýľovaním a vyberaním každého kúsočka buriny akosi chlácholila tým, že máme celkom dobrú pôdu, má aj údaj BPEJ a v katastri je zapísaná ochrana pôdnym fondom, trieda ochrany I.
Lenže skutočnosť je samozrejme iná, než teória a pôda je živý organizmus, ktorý potrebuje strarostlivosť, inak živorí. Dnes sú populárne instantné riešenia, ktoré vyhovujú korporáciám a koncernom, veď zisk musí stúpať. Ale umelé hnojivá pomôžu len chvíľkovo a zdanlivo. Vidíme to na poliach, ako sa v krajine nezadržiava vlaha, pod ťažkou technikou zľahnutá pôda chudobná na organické materiály (hnoj, slama, kompost) je náchylná na každú menšiu zmenu a výkyv z normálu. Presne tak to funguje aj v malom na našich záhradách. Každoročným pridávaním kompostu (hnoj by mal byť kompostovaný, odstáty, lebo obsahuje priveľa živín a dusíka, rastliny by spálil) si môžme ťažké ílovité pôdy vyľahčiť (korene nebudú pri vlhkom počasí zahnívať), ideálne je v tomto prípade miešať kompost s trochou piesku. A príliš ľahké piesčité vysýchavé pôdy sa zarývaním kompostu premenia na hutnejšie, lepšie budú udržiavať vlahu i živiny. A nie iba pri vytvorení záhonu, ale pravidelným vrstvením kompostu, ideálne na jar po vyčistení prvých malých burín, si pôdu postupne vylepšíme a vlastne vytvoríme mocnejšiu ornicu.
My máme pôdu hlinito-ílovitú, na miestach, ktoré sú väčšinu dňa v tieni, máme takmer hrnčiarsky íl. Naučila som sa za desať rokov, za pár zmien normál-daždivo-sucho+horúčavy, že síce múdre hlavy radia istú rastlinu na svetlé slnečné miesto a sucho, alebo do tieňa s nevysýchavou pôdou, ale je kľúčové k tomuto ešte poznať správanie tých konkrétnych rastlín v piesčitej/ílovitej pôde. O niekoľko takých rastlín, ktoré mali byť do tieňa s mierne vlhkou pôdou sme už prišli. Naposledy teraz koncom zimy, keď pršalo a potom prišli tuhé mrazy, v pôde zostala uzavretá vlhkosť a odišlo nám niekoľko čemeríc aj veterníc japonských. Po prvýkrát som sa to naučila na cibuľovinách, ktoré sme sadili už od prvých rokov. Najprv ako veľkí frajeri voľne do pôdy. Keď po dvoch-troch rokoch cibule zmizli, sadili sme ich do plastových košov. Potom sme kvôli hlodavcom začali plastové koše prikrývať králičím pletivom. Lenže pre hlodavca ani tenký plast nie je problém, takže sme skončili pri formovaní košov z králičieho pletiva, ktoré prikrývame pletivovou čiapkou. Hlavne ide o tulipány a krokusy. Narcisy, hyacinty a snežienky majú jedovaté či nechutné cibule, po tých hlodavce nejdú. A posledný cibuľovinový objav bol po návšteve parku Keukenhof a okolitých produkčných polí, kde sme videli, že pôda je ľahká piesčitá. Logicky, veď väčšina jarných cibuľovín pochádza zo stredomorských, tureckých a kaukazských horských oblastí, kde je na kameňoch len chudobná piesčito-kamenistá tenká vrstva pôdy. Preto cibuľoviny v našich záhradách potrebujú poriadnu drenáž z jemného štrku alebo aspoň z piesku.
Po tomto dlhom úvode poďme na fotky z prvej polovice apríla:
3.4.2009/12.4.2018
časť vedľa domu, múrik M. opravil bielou maltou, ktorá na každej fotke svieti (v skutočnosti sa človek zameria skôr na rastliny, ale malta mohla byť menej krikľavá... drží však bez prasklín už desať rokov), vedľa vchodu sme zasadili popínavú ružu Lawinia a levanduľu; ďalej sa postupne rozrástol pavinič päťlistý, ktorý si tam zasiali vtáky a pod ním sa výborne darilo kozej nohe, až som to v roku 2014 prekopala, vyplela a predĺžila som záhon, ďalšie roky som ho potiahla až na koniec múrika
3.4.2009/18.4.2018
pohľad na slnečnú časť záhrady, akurát pri vchode kvitne pár narcisov; starú chorú višňu sme po zlomení nahradili novou, žiaľ je to zákrsok... tak vytváram aspoň okrasné záhony s jarnými cibuľovinami, od ktorých potom v sezóne preberú vládu trvalky; pod múrom už máme súvislý záhon
5.4.2009/22.4.2018
panoramatický pohľad na zarastenú záhradu - marhuľa začala oschýnať už po prvej našej úrode, na ďalší rok sme sa zoznámili s pojmami monilióza a mŕtvica, takže sme ju vypílili, potom o dva roky sa zlomila višňa - namiesto oboch sme vysadili náhradu: marhuľa skoro nerodí a višňa je zákrsok ;-), tak aspoň veľkú plochu rozbíjame záhonmi, od roku 2014 vždy na jeseň nejakú časť upravíme
5.4.2009/10.4.2018
roh pri bráne, zasadili sme darovanú ružu, potom do rohu pribudla druhá darovaná - myslela som, že bude popínavá a bude prepadávať cez múr... chyba lávky, nikdy toľko nevyrástla, a zatienená jabloňou živorila, na jej miesto sme dali popínavú hortenziu, ktorá tam bola do jesene 2013, keď sme robili omietku na bráne; vypestovala som si zo semiačok orlíčky a tie sa mi tam pravidelne vysemeňujú, ale prerastala ich žihľava a kozonoha, takže som všetko na jeseň 2016 vyryla, dôkladne vyplela a zasadila som tam narcisy, hyacintovce, modrice aj snežienky a navrch trvalky - tým sme pretiahli záhon od vstupu popod múr až za roh s bránou
5.4.2009/22.4.2018
dve krajné josty sme museli vymeniť, už boli prestarnuté a rozlomili sa, aj z hrušky sa už zlomilo viacero konárov
dve krajné josty sme museli vymeniť, už boli prestarnuté a rozlomili sa, aj z hrušky sa už zlomilo viacero konárov
6.4.2009, 13.4.2009/13.4.2018
pri hruške bolo čo robiť, pred ňou sme dolovali železné stĺpy, za ňou bol zbúchaný zo všeličoho domček pre deti (Klub Dušna a Pavela - doslovný názov, ktorý tam bol napísaný) , vidím, že aj baza tam rástla - tú už si ani nepamätám... na miesto Klubu sme umiestnili kompostér, druhý sme pridali na konci druhej sezóny - oba sú podložené lícovými tehlami; pod hruškou vlani pribudla kamenná lavička a ďalší záhon
6.4.2009/13.4.2018
ešte sme nemali na kosenie nič okrem starej vyštrbenej hrdzavej kosy a kosáka, ani čerpadlo do studne sme nemali - ale zasa na polievanie sme mali veľmi málo (ríbezle, pár ruží a asi dva záhony); hlbšiu dieru po pareniskách sme pred troma rokmi vyriešili stavbou vysokého záhona pred jostami
10.4.2009/10.4.2018
dvom prerasteným neudržiavaným jabloniam sme postupne znížili koruny, chorú marhuľu sme odpílili - peň sme nechali pre živočíchy, obrastal chmeľom - vypílili sme ho k zemi až koncom tejto zimy; zmes žihľavy a kozonohy medzi jabloňami som postupne vyrývala a začala som vytvárať jarný záhon
10.4.2009/18.4.2018
marhuľa v popredí nám dala úrodu, narobili sme si džemu a potom polovica uschla, ďalší rok uschla aj zvyšná polovica... zoznámili sme sa s moniliózou aj mŕtvicou; burinovisko od jablone k sklípku som preryla, vyplela a zasadila som tam narcisy, postupne aj snežienky od studne, scily, po odkvete som tam dala aj rýchlené krokusy; po zbúraní sklípka sme na jeho začiatok zasadili ružový predel, ale burina s trávou boli veľmi živelné, preto som okolo ruží na jeseň 2016 vytvorila ohradený záhon s cibuľovinami a ďalšími trvalkami
12.4.2009/23.4.2018
prvý rok sme si postupne v priehlbinách po pareniskách vytvorili štyri záhony, po rokoch, keď mi počas jesene a zimy do nich vrastala burina, sme ich ohradili starými škridľami, vlani na jeseň sme najväčší schod pod slivkou vyriešili zvýšeným záhonom a vlani na jar som pridala dopredu pred hrušku ďalší záhon; pozdĺž susedovej garáže som vytvorila okrasný cibuľovinovo-trvalkový záhon na jeseň 2014 a 2015
15.4.2009/23.4.2018
panoramatický pohľad z pavlače - keď rozkvitli ovocné stromy, aj zanedbaná zarastená záhrada naraz vyzerala pekne; na tohtoročnej fotke (za dažďa) kvitnú jablone i orgován na opačnej strane; sklípek v ľavom zadnom rohu zmizol na jar 2014, jablone naproti majú značne znížené koruny, višňa sa zlomila v lete 2011; na plote medzičasom vyrástla šípková ruža a plamienok horský
pri hruške bolo čo robiť, pred ňou sme dolovali železné stĺpy, za ňou bol zbúchaný zo všeličoho domček pre deti (Klub Dušna a Pavela - doslovný názov, ktorý tam bol napísaný) , vidím, že aj baza tam rástla - tú už si ani nepamätám... na miesto Klubu sme umiestnili kompostér, druhý sme pridali na konci druhej sezóny - oba sú podložené lícovými tehlami; pod hruškou vlani pribudla kamenná lavička a ďalší záhon
6.4.2009/13.4.2018
ešte sme nemali na kosenie nič okrem starej vyštrbenej hrdzavej kosy a kosáka, ani čerpadlo do studne sme nemali - ale zasa na polievanie sme mali veľmi málo (ríbezle, pár ruží a asi dva záhony); hlbšiu dieru po pareniskách sme pred troma rokmi vyriešili stavbou vysokého záhona pred jostami
10.4.2009/10.4.2018
dvom prerasteným neudržiavaným jabloniam sme postupne znížili koruny, chorú marhuľu sme odpílili - peň sme nechali pre živočíchy, obrastal chmeľom - vypílili sme ho k zemi až koncom tejto zimy; zmes žihľavy a kozonohy medzi jabloňami som postupne vyrývala a začala som vytvárať jarný záhon
10.4.2009/18.4.2018
marhuľa v popredí nám dala úrodu, narobili sme si džemu a potom polovica uschla, ďalší rok uschla aj zvyšná polovica... zoznámili sme sa s moniliózou aj mŕtvicou; burinovisko od jablone k sklípku som preryla, vyplela a zasadila som tam narcisy, postupne aj snežienky od studne, scily, po odkvete som tam dala aj rýchlené krokusy; po zbúraní sklípka sme na jeho začiatok zasadili ružový predel, ale burina s trávou boli veľmi živelné, preto som okolo ruží na jeseň 2016 vytvorila ohradený záhon s cibuľovinami a ďalšími trvalkami
12.4.2009/23.4.2018
prvý rok sme si postupne v priehlbinách po pareniskách vytvorili štyri záhony, po rokoch, keď mi počas jesene a zimy do nich vrastala burina, sme ich ohradili starými škridľami, vlani na jeseň sme najväčší schod pod slivkou vyriešili zvýšeným záhonom a vlani na jar som pridala dopredu pred hrušku ďalší záhon; pozdĺž susedovej garáže som vytvorila okrasný cibuľovinovo-trvalkový záhon na jeseň 2014 a 2015
15.4.2009/23.4.2018
panoramatický pohľad z pavlače - keď rozkvitli ovocné stromy, aj zanedbaná zarastená záhrada naraz vyzerala pekne; na tohtoročnej fotke (za dažďa) kvitnú jablone i orgován na opačnej strane; sklípek v ľavom zadnom rohu zmizol na jar 2014, jablone naproti majú značne znížené koruny, višňa sa zlomila v lete 2011; na plote medzičasom vyrástla šípková ruža a plamienok horský
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára