Chladné počasie, keď nám dobre padne sa zohriať horúcim a hutnejším jedlom, pokračuje, tak prečo si nepripomenúť čosi z decembrového menu.
Rizoto s tekvicou a kapiou, dochutené voňavejším korením (koriander, kurkuma, zázvor, nové korenie, senovka grécka):
Krémeš je typickou záležitosťou krajín Rakúsko-Uhorska, pochutiť si na ňom môžme na Slovensku, v Rakúsku aj v Slovinsku, Chorvátsku a ďalších štátoch bývalej Juhoslávie - pod názvom Cremeschnitte, kremšnita, krempita, kremna rezina, dokonca i v Poľsku ako kremówka či napoleonka. V ČR je zákusok známy najmä ako žĺtkové rezy. Dve vrstvy lístkového cesta a medzi ne ide vanilkový krém a šľahačka. Tento nám upiekla moja mama:
Kapor z výlovu z neďalekého rybníka, filet som potrela cestíčkom z múky, vajíčka, strúhanky, trošky oleja a korenia - na plechu s papierom na pečenie sa upiekol raz-dva, nepiplala som sa s vyprážaním (a plusom je i menšia spotreba oleja). K nemu pečené zemiaky a podusený špenát s cesnakom.
Pomaly pečené husacie stehno, len nasolené. Pri pomalom pečení na nízku teplotu (okolo 110 °C) zostane šťavnaté, nevysušené a nakoniec zvýšim teplotu, odokryjem, aby sa upiekla koža dochrumkava. Červenú kapustu som podusila a dochutila balzamikovým octom, troškou džemu z čiernych ríbezlí, kvapkou medovkového likéru a korenila som badiánom, klinčekmi, škoricou a kardamómom, všetkého len po štipke, aby nič neprerážalo ostatné chute. Lokše sa nasucho pečú zo zemiakového cesta, vždy sa pri tom nadymí ako sa múka páli. Preto som spravila pokus a menšie placky som piekla v rúre. Šlo to dobre, len by bola asi lepšia parná rúra, pretože lokše z rúry sú tuhšie, než pečené na platni. Trochu dlhšie som ich nechala vo vriacej vode, aby zmäkli a nakoniec ich dáme do výpeku. Diéta bokom, hus či kačica s lokšami je hus/kačica s lokšami, tam niet nad čím premýšľať :-)
Toto regionálne jedlo som robila po prvýkrát. Varí sa na Gemeri, v rôznych verziách, niekedy je mäso zamiešané do zemiakového cesta, to sú potom guľky miašaňia (miešané), ale my máme po starej mame recept na guľky s dynamitom - sirkovské. Dynamit je plnka z mletého bravčového mäsa a škvariek v pomere asi 2:1, s paprikou, čiernym korením a cesnakom - chuťou sa veľmi podobá na klobásy. Dynamitová guľôčka sa obalí v zemiakovom ceste - dva diely surových porajbaných zemiakov, z ktorých necháme vykvapkať šťavu a jeden diel zemiakov v šupke uvarených, ošúpaných a pretlačených. Zemiakovú zmes len osolíme a okoreníme, naberieme si do ruky, a zabalíme do nej mäsový dynamit. Hotovú guľku dobre pováľame v hladkej múke (aby sa nerozvárali) a varíme v osolenej vode s trochou múky, asi 15 minút. Prvé guľky možno prasknú, ale nič sa nedeje. Po uvarení všetkých guliek sa z varenej vody robila omáčka, kyseľ. Do vody po guľkách sa pridalo mlieko s rozhabarkovanou múkou, nechalo povariť, niekde pridávali aj tú odkvapkanú šťavu zo zemiakov, a nakoniec sa omáčka dochutí octom a podľa potreby soľou, korením. Guľky sa na Gemeri varili vždy na Tri krále a na rôzne oslavy - Deň baníkov, hody. Boli častým obedom baníkov, nosili si ich so sebou v kanvičkách. Gazdiné mali čo robiť, varili desiatky guliek, pri oslavách aj cez sto. Aby ich udržali teplé, balili ich do duchien (ale i studené sú chutné). Ja som dlho gemerské guľky nejedávala, a potom, keď som začala, som ich jedla len posypané opraženou cibuľou. Až teraz som si dala aj kyseľ.
V každej rodine, aj od dediny k dedine, sa recepty na guľky líšia, niekto dáva údené mäso, niekto aj nakrájanú kyslú kapustu, niekde sa pridávajú aj huby, dochucuje sa majoránkou...
Za chladných večerov dobre padne korenené horúce kakao - v kastróli si na troche masla zohrejem škoricu, badián, podrvené klinčeky, nové korenie a kardamóm. Zalejem mliekom a pridám holandské kakao alebo pár štvorčekov horkej čokolády.
Túto verziu saltimboccy nám pripravila moja mama pred cestou k M.-ovým rodičom - panenka obalená v plátku slaniny a lístok sušenej šalvie. Kto si chcel pred koncom roka dopriať, dal si aj opečenú mäsovú slaninu s výpekom:
Dobrú chuť - Bon appétit!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára