Genius loci II

Duch miesta, duša... Toľko sa o domoch s dušou na fórach píše a obvykle to skončí tým, že noví majitelia predsa len nestoja o vŕzgajúce podlahy, o pár dierok po červotočovi, o zaprášený nábytok z masívneho dreva či pevnej dýhy, ani nemajú záujem zachovať staré okná s mosadznými kľučkami a krivoľakými ručne robenými sklenenými tabuľkami. A už to ide rad-radom, vytvoria nový dom, s novou dušou. Pre mnohých je ten nový domov príťažlivý, aj keď masívne drevo a ručnú remeselnú prácu nahradili strojovo robené lamináty, plasty a umelé napodobeniny tehál, kameňa aj dreva. 

Priznávam, je mi vždy tak trochu ľúto za tými starými dušami, ktoré nenávratne zmizli v priepasti času i skládky. Čo sa dá robiť, nie veľa ľudí vydrží v záujme rehabilitácie či reštaurácie pôvodných cenných prvkov mať niekoľko rokov až desaťročí ošumelú domácnosť a dom, ktorý obvykle nazývajú ruinou.
prvý štvrťrok 2010

 špaletové okná s kazetovými okenicami sa nám tak páčia, že ich neskrývame záclonami

 aj na vyše storočných, aj na mladších skoro päťdesiatročných oknách sa v tuhších mrazoch robí krásny vzor

 s vrátami sme zatiaľ nerobili nič, stále odolávajú vetrisku, dažďu a spaľujúcim slnečným lúčom, ako najlepšie vedia

 so starým domom som prišla na chuť i starému porcelánu a kameninovým dózam - síce sa do nich nezmestí celé kilo

strecha z roku 1913 či 14 drží len zotrvačnosťou a silou zvyku

bývalá majiteľka prevádzkovala záhradníctvo, na teraz zarastenom pozemku za domom pred päťdesiatimi rokmi pestovala priesady zeleniny a kvety na suché väzby - zostalo nám dosť týchto malých terakotových kvetináčikov (premýšľali sme, ako sa v tej dobe pestovali a predávali rastliny, hádam aj v novinách zabalené - veď zachvíľu by mali ľudia doma plno týchto kvetináčikov)

staré i nové, väčšinu z nich používame

mažiar je dedičstvo po starej mame

stodolu bez strechy a plnú bazy nazval odhadca dožilou stodolou, to meno používame, i keď si nemyslíme, že je dožilá - múry sú poctivo skladané z kameňov, vyše päťdesiat rokov bez strechy a stále držia, hoci majú skoro dvesto rokov

pohľad zo stodoly na kôlne, kolnu na kočár a konírnu z roku 1913 (aspoň teda projekt je datovaný máj 1913) - vrátka ani dostavaný múrik už nie sú, pri prestavbe strechy potrebovali chlapi väčší vjazd a pôvodne tam ten nízky múrik aj tak nebol

okienko do maštale už v takomto stave nie je, stačilo ho poumývať, napustiť a natrieť farbou, nanovo zaskliť

v dome bývala biela kachľová pec, škoda, že my sme prišli už len k radiátorom a plynovému kotlu

Genius loci