Dávno som nepísala o mačkách. Vlani sme ich nerušili žiadnou veľkou stavebnou akciou, neľakali sa hluku, nestrašili ich hlasy neznámych chlapov. Kocúr mal v lete dva roky od diagnostikovania zhoršenej funkcie obličiek, ale okrem pochudnutia sa držal celkom dobre. Z času na čas dal voľný priechod svojmu špekulovaniu nad miskou - než diétnu paštétu, radšej by baštil kuracie srdiečka (tie ale nemôže). V polovici novembra 2017 mal hodnotu močoviny 12,8 - čo je horná hranica, takže vcelku v poriadku. Kreatinín, to je ďalší sledovaný ukazateľ pri obličkách, ten mal 313, to až tak v poriadku nie je, ale dostával do krmiva štipku psyllia - kvôli vláknine.
Kontrolný odber po polroku bol povzbudivý, močovina klesla na 12 a kreatinín na 307. V novembri 2018 hodnota močoviny trochu stúpla na 13,2, kreatinín zostal rovnako.
Začiatok roka strávili mačky na chalupe, Kocúr si tam vyskúšal ležanie pri skoro všetkých peciach, užíval si sálavé teplo. Doma potom až kým sme vypli kúrenie sa nahrieval na radiatoroch - najradšej na obývačkovom, ktorý je širší a zaoblený.
Koncom prázdnin sa výnimočne dostali na chalupu k našim, obvykle to majú raz ročne cez Vianoce. Ani tam nechodia von, nepoznajú tamojšie prostredie a je tam dosť miestnych mačiek na to, aby sa s nimi Kocúr púšťal do šarvátok.
V zime k nám prišli rodičia na návštevu a Kocúr sa im už odvážne nacpal do postele.
január 2018
Kocúr sa nahrieva pri obývačkovej peci, nevadí mu ani psík /naši sa ho ujali, keď ho ktosi našiel vyhodeného v lese, bolo to na jeseň - chladno a vlhko, chudák malý tam bol pár dní :-(/, psík o Kocúrovi ani netušil
čo tam po psom pachu, keď ide o vyhrievanie sa v kresle, všetko ide bokom (najmä keď má maskovací kožuch)
nahrievanie sa pri druhej peci
Liši si bez obmedzenia vegetila na klietke, keď sa papagáj presťahoval z prázdninového pobytu
spoločníčka v posteli
február 2018
zvedavá parádnica pri toaletke
oni dvaja sa k sebe nikdy netúlia, skôr sa pošťuchávajú a provokujú - málokedy spia vedľa seba
zvedavosť predčila hranice osobnej zóny, obaja svorne nakukujú z okienka
marec 2018
celú zimu a jar trávi Kocúr na radiatore - niekedy tak zaspí, že z neho žuchne dole
apríl 2018
takto to dopadá, keď idem neskoro spať - kto prv príde, ten prv melie
máj 2018
o Liši si rodina myslí, že nie je prítulná - lebo je typická asertívna mačka, príde sa pomuckať vtedy, keď chce ona - hlavne ráno a večer v posteli
opäť výnimočne obaja v jednom okne
niekedy v polovici mája mala Liši tretie narodeniny
stačí niekam na zem položiť kus kartónu, časopis... a hneď si tam mačka sadne
júl 2018
v lete radiatory nehrejú, tak sa Kocúr nahrieva na nás alebo v špalete okna - takto dokáže spať aj niekoľko hodín
kontrola, ako sme vymaľovali kuchyňu - áno, šéfe, ešte ten radiator, všetko bude!
pochudnutý Kocúr, ale kožúšok má pekný hustý a hebký
august 2018
Liši neznáša cestovanie, celú cestu premňauká - ale doma si už viackrát vliezla do svojej či Kocúrovej prepravky a driemala tam - Kocúr cestu potichu pretrpí, ale dobrovoľne by si nikdy do prepravky nevliezol
po rokoch sme sa výnimočne dostali na chalupu k našim aj v lete, išli sme na dlhšie, tak takto vyzerajú mačky na dovolenke :-)
Kocúr si váľanie v posteli užíva, keď už nemôže pobehovať vonku
október 2018
aby sa mohol nahrievať bez padania, dostal Kocúr závesné ležadlo k radiatoru
november 2018
podľa fotky asi neuveríte, že naše mačky sa k sebe netúlia a robia si skôr naschvály - tu ale využili paplón po návšteve, než som ho stihla odpratať
4 komentáre:
Milé, pekné, zaujímavé, foto aj rozprávanie:-)
Psýllium som dávala Milovi, keď ho týrala učiteľka v špeciálnej škole, išiel do regresu, nejedol, nechodil na stolicu, prešli sme všetkými kontrolami a potom som to stopla ja, vybrala som ho zo školy, až potom to riešili, verili učiteľke, nie mne, učiteľka, Bohu žial, bola duševne chorá, neskôr spáchala samovraždu, pokrytectvo, mohli jej vtedy pomôcť, keby to netutlali na úkor dieťaťa, vraj štátneho... a nie to prekryť.
Toľko zo spomienok na psýllium, kúpim, dám kocúrovi, ja mu dávam v zime a na jar chlorellu, aj psom. Teraz som vysadila kocúriu trávu, lebo kocúrnik nemali.
Máte mačacie záchodíky doma, aj pri cestách, na chalupe? Alebo stačí jeden?
Vieš, že sme minulý rok v lete zachránili mača, zobral si ho Milo do Drahuškova, ale v zime sa nevrátil, na jeseň jeho mamu, najskôr sme ju dali sterilizovať, bývala v kotolni, bola veľmi milá, ostala, pchala sa do vnútra, logistika venčenia psov na dvore a strety s kocúrom, boli záťažou, kocúr začal značkovať doma aj na terase, bol to smrad a do toho Buli značkoval tiež, už mám vymakaný hygienický systém na to! O Mincinku sme prišli na jar, zrazilo ju auto, ona sa pohybovala mimo, náš kocúr ostáva len na našom dvore.
Mne sa akosi prihodia tie zvieratá františkánsky.
Majte sa tam u vás pekne všetci vospolok, Lusika:-)
Alenka,
Ty máš teda príbehov aj na niekoľko životov a na niekoľko bedier...
Aj ja pridávam Kocúrovi chlorellu aj spirulinu, po štipkách na detoxikáciu. K tomu ešte dostáva štipku pivovarských kvasníc, aby mal aspoň aký-taký apetít (to je s ním večné presviedčanie, aby baštil) a na pekný kožúšok.
Záchodíky majú doma dva, ale obaja chodia na oba, s tým nemajú problém ako niektoré mačky, že majú rady len ten svoj. Na cesty im berieme jeden.
Kým ešte Kocúr chodil von, labzovanie dnu a von sme vyriešili mačacími dvierkami. Naučil sa ich používať celkom rýchlo, aj keď si sprvu myslel, že už ho nechceme (že sme mu zatvorili dvere). Bolo to výborné, konečne sme v zimných mesiacoch nemuseli mať pootvorené dvere.
Náš chodil väčšinou po záhradách a dvoroch, na ulicu moc nechodil. Našťastie som tu za 11 rokov nevidela žiadnu zrazenú mačku. Obvykle tie vonkajšie polopotulné mačky odchádzajú na slabé obličky - nevhodné lacné granule a dochutené konzervy.
Aj k nám prišiel Kocúr sám, pozoroval nás niekoľko rokov, než vyhodnotil, že mu neublížime. Už som o jeho príbehu dávnejšie písala. http://lusikka-certik.blogspot.com/2013/11/najduch-waif.html
A Liši mi prischla od susedov. Neviem, či sa k nim zatúlala, alebo im ju dakto dopravil do záhrady, našli ju tam ako mačiatko. Mali ju asi dva-tri týždne v stodole, poradila som im, nech dajú oznamy do schránok. A potom chceli ísť na dovolenku, že čo s ňou. Tak som odišla s mačaťom preveseným cez ruku. Ich zžívanie sa tiež bolo zaujímavé, Kocúr mal opäť pocit, že je nechcený, musela som ho veľa hladkať a prvý rok spal s nami len on, malá bola na chodbičke.
S tým značkovaním je to tak, keď má človek zvieratko, musí s nejakou patáliou počítať. Našťastie náš moc neznačkuje, len výnimočne, keď sa mu cudzinci premávajú v jeho teritóriu pod oknami. Čistím to octom, to mačky odpudzuje od ďalšieho značenia. Predávajú sa aj enzymatické odstraňovače pachu, ale to som neskúšala.
L
Príbeh Kocúra poznám, aj ako reagoval na Liši:-), čítala som, keď k vám prišiel.
Náš Mojžiš, čo znamená ,,Vytiahnutý z vody,, bol vytiahnutý z vody:-) v Čechách známymi na dovolenke a hneď nám ho doniesli, že veď nepotrebuje skoro nič, len krabicu a granule.
No s tými obličkami máš pravdu, skoro nám zomrel na oblič. kamene, nemohol sa vycikať, praskol by mu mechúr, tiež som len ja vnímavá na neho, muž, hoci kocúr u neho tiež spí v posteli, nevníma tieto znaky kvôli autizmu.Teraz má špeciálne rozpúšťacie a mužovu posteľ.
So mnou spávala Dora, ale keď prišiel Buli a bola agresívna, predtým aj na mňa, cvičiteľka dala radu, že teritórium, misky zvlášť, pelechy zvlášť a nepustiť do postele, no a práve v lete sa stalo, že Buliho nemôžem dostať z postele, príde, aj keď ho prenesieme do pelechu, ináč miluje muža, chodí mu v pätách, teraz bude druhý výcvik, aby s ním mohol chodiť viac medzi ľudí do mesta, keď vybavuje a medzi psov. My venčíme všetkých troch na lúke za obcou, za mestečkom Stupava, sme totiž v Marianke pri Bratislave, vybehajú sa a máme nové auto s tým priestorom vzadu, ale aj ja som venčila v lese, aj behávala s nimi, ale len po dvoch, lepšie po jednom.
No, príbehov by bolo, ale ľudia si myslia, že sa sťažujem a unavujem ich s nimi, náš život ľudí zaťažuje, deptá, myslia si, že sme si na vine, aj tak k nám pristupujú, obviňujú a zavrhnú, neviem prečo, veď je to život, možno ten pravý život:-) pa!
Alenka,
zvieratká nech vám všetkým robia radosť a hádam pomôžu aj socializovať a trochu sa vcítiť do druhých. Máš toho veľa naloženého, si statočná, hlavne si dopraj aj oddych.
Naše mačky sa hneď, ako mali len maličkú príležitosť, ťahali do postele. Tým, že sú teraz obaja len vnútri, nemáme s tým vôbec problém. A aj keby sme ich vyhadzovali, tak si tam sami vlezú. Necháš zavreté dvere, tak na ne škriabu, aby boli v spoločnosti...
Kocúr sa už tak rozkukal a natoľko dôveruje, že už lezie do postele aj našim rodičom, keď u nás sú. A to sa hlavne oboch otcov prvé roky bál ako čert kríža.
L
Zverejnenie komentára