streda 30. septembra 2020

Júlová a augustová záhrada - July & August Garden

Spústa ľudí si myslí, že v lete je záhrada najkrajšia, že v nej kvitne toho najviac. Aj ja som v tom bola, ale pozorovanie, skúsenosti a počasie posledných rokov vyvodili, že záhrada je najkrajšia na prelome jari s letom a potom od babieho leta - pretože u nás panuje posledných päť rokov sucho a horúčavy. Tento rok síce niekoľkotýždňové horúčavy neboli rekordné, a síce si na mnohých miestach pochvaľovali, niekde až zúfali z dažďov; u nás sa žiadne mokré zázraky nekonali. Niektoré rastliny, tak ako aj tráva, upadajú v suchu a horúčavách do letného spánku, aby prečkali nepriaznivé obdobie. 

Prvé dve tretiny júla boli ešte celkom dobré, stále kvitli historické ruže a všetko bolo pomerne spokojné. Potom nastúpili horúčavy so suchom a nastal klasický scenár posledných rokov. Bilancia kumulovaného sucha: odišla stromčeková čierna ríbezľa zasadená na jar 2009 a uschla tretina jednej jablone. Aspoň, že cibuľová a cesnaková úroda sa vydarili, aj cvikla bola poriadna. Tekvíc je menej, ale stále sme míňali z vlaňajšej úrody. Paradajky dozrievali akosi pomaly. 

Júl:
na začiatku mesiaca sme mali ružovú záplavu, kvitli ešte aj historické ruže, už začali kvitnúť ľalie



'Dr. Ambrozy-Migazzi' s hviezdnikom ročným Erigeron annuus'Wild Rover'



ľalie v ružovom paravane


ruže s trvalkami (a pár kvitnúcimi burinami, ako je hviezdnik ročný)



ruže, odkvitnuté cesnaky, ľalie a doplnkové trvalky, ktoré začínajú preberať vládu v záhonoch



pri vstupe do záhrady je jasno: tu vládne trvalková lúkodžungľa (ružička 'Margo Koster', ľalie, šalvia muškátová Salvia sclarea, železník argentínsky Verbena bonariensis)


a oproti druhá strana od vstupu, túto časť som spravila na jeseň na mieste po vykopanej lieske, s kosatcami, ružami a trvalkami prérijného charakteru


echinacey kvitnú dlho a potom ešte dlho dobre vyzerajú aj po odkvitnutí, ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum už je trochu invázny



hortenzie koncom zimy dvakrát omrzli, takže kvetov máme pomenej, ale aspoň dačo... helénium je vysoká dominanta záhona, kde bývala marhuľa (hneď prvý rok, čo sme mali záhradu, dostala mŕtvicu, potom sme mali roky peň pre hmyz)



kalinolistým hortenziám horúčavy so suchom a zálievka tvrdou studňovou vodou moc nevyhovujú, preto skúšam i ďalšie druhy, stromčekovitej sa zatiaľ darí pekne a ani sa neohýba k zemi pod váhou kvetov



echinacey zakrývajú žltnúce listy kosatcov v ružovom paravane


v marhuľovom záhone to opäť prešlo do trvalkovej lúkodžungle - odkvitnuté cesnaky, ľaliovky, balónovník Platycodon grandiflorus



naša jediná záhradná soška - bledule v tienistom záhone


koncom júla už bola tráva zoschnutá, historické ruže po odkvitnutí zastrihávam, šalviu hájnu 'Schwellenburg' musíme zväzovať, inak sa rozvaľuje po zemi; na modro kvitne bodliakovitý kotúč Eryngium planum a rozchodníkovec už rozbalil svoje zatiaľ zelenkavé súkvetia



August:
Ratibida pinnata a v pozadí tehlovočervené helénium



najstaršia hortenzia rozkvitla po dvojitom omrznutí v marci a v apríli asi piatimi kvetmi celkom na vrchole kríka - polovica je modrá, druhá polovica fialová; o cyklámeny som mala obavy v súvislosti so záhradou rozvŕtanou od hrabošov, ale zdá sa, že aj pre ne sú hľuzy jedovaté a pokiaľ nevyhnijú cez zimu a v predjarí, tak koncom leta rozkvitnú



prvá jesienka rozkvitla už koncom júla, ďalšie to rozbalili až v auguste (ťažko uveriť pri pohľade na tú džungľu, že tento záhon som celý preryla a vyčistila v novembri... u nás prosto všetko zvlčí a vyzerá ako prirodzený porast)


máj a jún

Žiadne komentáre: