Ďalšia dávka fotiek dokumentujúcich historické prvky nášho domu, bývalej roľníckej usadlosti, domu várečného (to bolo od stredoveku /od 13.-14. storočia/ v kráľovských mestách pre všetkých mešťanov vo vnútri hradieb právo variť a šenkovať pivo; propinačné právo = výčapné, bolo zrušené roku 1869).
január-marec 2011
múrik so stĺpikmi z ostro pálených tehál oddeľujúci záhradu od dvora
vjazd do stodoly, do mlatu, nízky múrik dostavali zrejme bývalí majitelia z kameňov zo zrúteného štítu
vlnený koberec v netradičných farbách, kúpila som ho z druhej ruky za smiešnu sumu (oproti cenám nových vlnených kobercov); dali sme ho odborne vyčistiť a stále v pohode zvláda nápor mačacích chlpov i pazúrikov - to je eko a bez odpadu
rýchlené cibule v chlade okennej špalety vydržia dlhšie a potom putujú do záhrady
takto vyzerajú z vonkajšej strany (okno sme odvtedy nanovo natreli - ďalší spôsob ako výrobok a z neho následný odpad redukovať, re(znova)použiť, a až potom recyklovať)
podmurovka je niekde z tehál, inde z kameňov; väčšinu vysypaných miest sme opravili
staré koreničky tiež z druhej ruky - nič im nie je, stačí ich vydrhnúť (fialkový vzor mám najradšej)
toto poznáte z článkov o stodole: bazy sme museli vypíliť, aby nenarušovali murivo a zvyšné bránili v manipulácii, keď sme opätovne stavali spadnutý štít a opravovali strechy
k sade kameninových dóz na suché potraviny sa mi podarilo zohnať ďalšie kusy aj poličku, ktorá bola natretá krémovou farbou; aj sťahovacia lampa je z druhej ruky - všetko môže naďalej fungovať, nemusíme kupovať nové výrobky - len keď ľudia chcú: keď nepotrebné veci nevyhodia, ale ponúknu niekomu a za rozumnú cenu (od špekulantov za premrštenú cenu nekúpi nikto, veci zbytočne chátrajú a miesto nich si dotyční i tak kúpia nové výrobky)
postele z borovicového dreva sú na svete už aspoň sto rokov, za tú dobu minimálne raz zmenili svoj domov, u nás raz zmenili izbu a hala-bala pretretú pôvodnú farbu sme odstránili tiež - žiaľ stále sme nedali dohromady ozdôbku z pareného bukového dreva
podlaha vo vstupnej chodbe má takisto cez sto rokov, je z umelého kameňa a dlaždice sú myslím len naznačené vrypmi; je na niekoľkých miestach ochodená, ktosi ju natrel nažlto... pokiaľ nevyriešime, ako prepaženú a čiastočne prestavanú časť klenby navrátiť do pôvodného stavu (a pritom zachovať schodisko, kvôli ktorému celá situácia vznikla), zostane aj podlaha
severná strana domu: na poschodí začiatkom 70. rokov prestavali sýpku s malými okienkami na byt; spodné okno sme doplnili vlani, strechy a odkvapy sme opravovali v roku 2017 - predtým sme vyrúbali borievku (jalovec), keďže je spoluhostiteľom hrdze hruškovej a potom prišla na rad aj tuja - zostala len borovica, bazy a mahónia
južná strana: vonkajšie okno zo 70. rokov sme vymenili vlani za šesťtabuľkové, na opornej nohe M. spravil čisto vápennú omietku aj vápenný štuk - všetko drží i bez cementu; pod múrikom som spravila záhon s ružami a trvalkami; len kôlne i maštale (v dobe fotky ešte nemali 100 rokov, teraz majú 106 či 107) zostali zatiaľ bez zmeny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára