Minulý rok sa začal veľmi dobre. A končil sa veľmi zle. V polovici januára som na námestí stretla šedé chlpaté mačiatko, ktoré sa družilo ku každému okoloidúcemu. Malo v noci dosť mrznúť, tak mi to nedalo a po 1,5 hodine som sa išla pozrieť, či sa tam stále bezradne motá. Bolo tam, schované pod autom. Hneď si mi nastúpilo na ruky a celú cestu domov sa klepalo od zimy. Mala som snahu ho vrátiť domov, nasledujúce dni som pátrala, vypytovala sa, nikomu nechýbalo a ani zverolekár ho nepoznal. Tak nám zostalo. Najprv počas pátrania bývalo na prízemí, kde je chladnejšie, ale aspoň sucho. Odčervili sme ho a keď sa k nemu nikto nehlásil, aj sme ho dali zaočkovať. Po dvojtýždňovej karanténe išlo na poschodie do bytu, k našej zostave.
Kocúr už nejakú dobu počul, ako dole vymňaukáva a búcha labkami do dverí na schodoch. Keď som ju priniesla do obývačky, vyplašene sa obaja s Liši rozpŕchli. S Liši doteraz žiadne problémy neboli, okrem toho, že celú cestu v aute premňauká a že sa moc nechcela družiť, keď sa olízala, neradno bolo ju obchytkávať - si raz-dva zjednala poriadok. Myslela si, ako tu tomu šéfuje, a naraz taká rana pod pás, prenikol jej sem votrelec. Prvé dni strávila v izbe pod posteľou. Potom sedávala na parapete schovaná za záclonou.
snažila som sa ušiť rúšku
Dnes doobeda to bolo presne šestnásť týždňov - štyri mesiace :-(
2 komentáre:
Mám tři a přiznám se, že vždy říkám, že je to finální číslo.
Na druhou stranu, kdybych měla na ulici najít takového drobečka, asi bych ho tam také nenechala. Vždy jsem řešila tuto situaci, jak to udělat a domu si nic nepřitáhnout.
Tedy myslím tím, neohrozit ostatní kočky parazity či nemocemi.
Držím vám palce a děkuji za nádherný příběh lidské lásky vůči zvířatům.
A hlavně hodně zdraví, kočkám i celé rodině.
Blondýnko,
ďakujeme za prianie a tiež želáme v tejto zvláštnej dobe veľa zdravia. V čase, keď som malú našla vonku, sme mali dve mačky, z toho Kocúr potreboval všelijaké doplnky a lieky na obličky, diétu, išlo to dosť do peňazí. A stres mu všetko zhoršoval. Ale nedalo mi to, aby som ju tam vonku v mraze nechala. Ukázalo sa, že jej spoločnosť Kocúrovi veľmi prospela. Škoda, že nemohli byť spolu dlhšie, len deväť mesiacov. Tiež som mala obavy, aby sem dačo nezaniesla, ale prešla karanténou na prízemí, dávala som si k nej svoje záhradné šušťáky a hore som si hneď umyla ruky. U doktora sa ukázalo, že nemala ani ušný svrab, ani blchy. Od jesene prikrmujeme vonku jednu chlpatú mačku, asi je to kocúr. Ale zatiaľ sa dovnútra neťahá. V týchto tuhých mrazoch nocuje u susedky v pivnici. Je fajn mať také "špinavejšie" priestory pre tieto prípady.
L
Zverejnenie komentára