Takmer po roku opäť jeden článok bez fotiek. Týka sa nielen udalostí východne neďaleko našich hraníc. Vojnový konflikt v súčasnosti prináša hybridné spôsoby - dezinformačnú kampaň, propagandu, kybernetické útoky, podporu nepokojov a teroristických akcií, ekonomické sankcie... S dezinformáciami, nesprávnym vyhodnotením alebo neschopnosťou vyhodnotiť prijímané informácie, následkom toho s úzkym vnímaním reality sa stretávame aj mimo vojny, v bežnom živote. Akúkoľvek oblasť si vyberiete, tam veľmi rýchlo narazíte na mantinely vo vnímaní a vo vyhodnotení argumentov: či už ide o stravovanie, chov zvierat, pestovanie rastlín, stavebníctvo, módny priemysel, zdravotníctvo a liečbu... Čím obmedzenejší vhľad do problematiky jedinec má, tým neochotnejšie obvykle prijíma informácie, ktoré sú nad rámec jeho pochopenia. Môžte argumentovať, dávať do súvislostí, prirovnávať, vytvárať metafory - často sa stretávame dokonca s výsmechom, ironizáciou, urážkami alebo rovno vymazaním celej debaty, keďže ten, kto sa pýtal, nepochopil odpovede a nikam sa neposunul. Vzdelávanie v rodine, na školách, v kurzoch atď. má stále obrovské rezervy, aby sa ľudia naučili informácie prijímať, triediť, overovať, vyhodnocovať. Je veľmi ľahké ľudí ovládať pomocou cielene dávkovaných informácií, výsekom zo širokej reality vybrať iba to, čo sa v danej chvíli hodí. Bezmyšlienkovité zdieľanie, preposielanie na rôznych diskusiách tomuto nahráva.
Čo sa týka politiky, obchodných záujmov, bezpečnosti a suverenity štátov, tam je to zložitejšie - môžme porovnávať situáciu u nás pred nežnou revolúciou, za čias ČSSR - veľmi obmedzené možnosti cestovania do zahraničia (aj do spriatelených štátov socialistického bloku), obmedzený sortiment v obchodoch, politické procesy a kádrovanie, cenzúra, okupácia sovietskymi vojskami vyše dvadsať rokov, vláda jednej strany, poslušnej príkazom z Moskvy... Niekto by v rámci spomienkového optimizmu mohol namietať, že výrobky boli zdravšie, chutnejšie, naše, lacnejšie. Podľa porovnávacích modelov kúpnej ceny a platov vyplýva, že neboli lacnejšie. Štátne normy boli na potraviny zrejme prísnejšie, než sú dnešné, ale ruku na srdce, ani vtedy, ani dnes neboli iba poctiví ľudia, ktorým záleží na tom, čo za nimi zostane. Pančované potraviny, špinavé prevádzky sa objavovali ešte pred komunizmom, počas neho a budú sa objavovať aj dlho po ňom.
Súčasný systém, v ktorom žijeme, bezpochyby nie je ideálny. Demokracia nie je nekonečná, slobodu máme potiaľ, pokiaľ nám ju dovolia globálne korporáty, spoločnosti vlastnené finančnými skupinami, ktorým nezáleží na miestnej zamestnanosti, na blízkom vzťahu zákazník-predavač, na dobrom mene značky - pokiaľ nevynáša dostatočne, bez mihnutia oka sa jej zbavia. Každý osobne môže ale do istej miery bojovať proti tejto závislosti a podporovať ako sa najviac dá nákupom u suseda v malovýrobni, pestovaním svojho ovocia, zeleniny, chovom domácich zvierat... nenakupovaním zbytočností, čo boli dopravené cez trištvrte zemegule, ignoráciou módnych trendov a používaním osvedčených stále slúžiacich predmetov, ktoré po ich poškodení možno dobre recyklovať - nezanecháme nimi kontaminované prostredie. Globálne vnímanie sveta, s príčinami a následkami našich krokov, v dlhodobejšom horizonte, treba podporiť vzdelaním, rozhľadom, schopnosťou rozpoznať podstatné a odfiltrovať nepodstatné.
Západný svet žije konzumne, hýbateľom je zisk, reklama, neustále sa meniace trendy a spotreba. My sme si ešte z čias minulého režimu zachovali v dosť veľkej miere schopnosť improvizovať, vynájsť sa, nespoliehať sa iba na kúpené hotové výrobky. Táto schopnosť sa pomaly s tlakom reklamy a pohodlia, s novými generáciami, ktoré minulý režim nezažili, vytráca. Vytráca sa i sedliacky rozum a vedecký prístup overovania informácií. Kto mi čo hovorí, čo tým sleduje a čo z toho plynie pre neho i pre mňa. Žiaľ mám skúsenosti skôr také, že ľudia podliehajú reklame, nakupujú, vydávajú prostriedky, bez ohľadu na uhlíkovú stopu, a pritom poruke sú riešenia jednoduché, overené desiatkami rokov, s oveľa menšou uhlíkovou stopou. Práve teraz nastávajú ťažké časy i nám, hoci sa tu priamo nebojuje - radikálne zvýšenie cien energií, pohonných hmôt, tovarov... Kto už predtým obmedzoval spotrebu, je lepšie pripravený, ale i tak nás to bude bolieť (hádam iba ekonomicky).
No a neposledne, je dôležité mať spätnú väzbu, udržať sa v realite, v kontexte, nevytvoriť si okolo seba nafúknutú bublinu, kde je všetko ružové, všetci s nami súhlasia a prikyvujú.
Kľúčové slová, ale hlavne ich obsah, v dnešnej dobe sú: propaganda, dezinformácie, kampaň, cenzúra, demagógia, totalita, tyrania, genocída, prekrúcanie faktov, deštrukcia, vykonštruované procesy, zámienky, manipulácia, korupcia, oligarchia, lobizmus, sloboda slova, zvrchovanosť, možnosť voľby, pluralita, zodpovednosť, voľby, opozícia, rešpekt, nezávislosť, sloboda, demokracia, dialóg, argumenty, mier. Zámerne som pojmy zoradila od negatívnych k pozitívnym a v strede sú negatívne, ktoré bohužiaľ stále fungujú aj v demokratickej spoločnosti.
3 komentáre:
Ahoj Lucka,
dávno som u teba nebola a zrovna som prišla teraz, keď tu zdieľaš tento tvoj výborný súhrn stavu súčasnosti. Toľko pravdy je v tvojom príspevku! Ale aj koľko smutnej pravdy o spoločnosti, ktorú nechápem. Priznám sa, keď som v minulosti natrafila na vyslovené hoaxy alebo komentáre, ktoré sa vymykali zdravému úsudku, nahlasovala som Facebooku, no mnohokrát mi prišla odpoveď, že to alebo ono nespĺňa požiadavky na nahlásenie. Prestala som to robiť, lebo som pochopila, že FB ide o to, aby tam ľudia čo najviac klikali a kde klikajú? Tam, kde je to kontroverzné. Tak som začala pre seba blokovať takých ľudí, aby sa mi viac nemohli v diskusiách ukazovať. Z toho, čo sa deje na východe, mám strach. Veľký. Bojím sa, že to Ukrajinou neskončí. Na Instagrame som si bola párkrát prečítať komentáre pod profilom ruského krasokorčuliara a tam som videla, aký je ruský národ zmanipulovaný, totálne vymyté mozgy. A čo je ešte horšie? Že takých ľudí je aj u nás až príliš veľa.
Dúfajme, že ľudia dostanú konečne rozum a aj vojna na Ukrajine čo najskôr skončí.
Zdravím, Daniela.
Milá Daniela,
ďakujem za komentár, cením si čas, ktorý si mi venovala. Ja som tiež prebehla tie komentáre u Pľuščenka - otázka je, nakoľko tomu sami veria, alebo sa boja verejne vystúpiť, pretože by skončili vo väzení a ich rodiny tiež - v lepšom prípade (Ovečkinove vágne odsúdenia "konfliktu" - nikto otvorene nevyzve k odstaveniu Putina od koryta). Veď aj tu to tak bolo, inscenované procesy, triedny boj... dodneška to zanechalo veľkú jazvu v spoločnosti a ľudia radšej cpú svoje peniaze nadnárodným korporáciám, než susedovi s malým obchodíkom. Vojna je zlá, výsledkom je utrpenie, straty životov, zničená krajina... túžba po moci vybičovaná až k šialenstvu. Môj článok bol ale aj o tom, že ľudia si vôbec nepreverujú informácie, majú úzky obzor, tunelové videnie. S urazenými rekaciami sa stretávam aj v takých nevinných debatách ako sú záhrady, pestovanie, chovateľstvo, stavebníctvo... čo nechápu, to odmietajú. Ako po takých chcieť, aby neverili všetkému, čo im práve v tej chvíli hrá do karát (lacnejší plyn, pohonné hmoty)... Keď budú ľudia na mizine, o to ľahšie sa priklonia k nejakým extrémnym riešeniam a k manipulačným dezinformáciám. Tiež si prajem, nech sa Ukrajinci už oslobodia a Rusi si zalezú do svojej najväčšej krajiny na svete. Bohužiaľ oficiálne sa im vojensky pomôcť nedá, to by sa peklo rozšírilo :-/
L
Áno, aj to je pravda, že si ľudia neoverujú informácie, že uveria každej blbosti. Bohužiaľ, mám takých aj v blízkom okolí, nechcem tu verejne o nich písať... Ani sa už nechcem priveľmi tou témou zaoberať, lebo mi zvyšuje už aj tak veľmi vysoký tlak krvi. Včera ráno som sa zobudila a namerala som si 170/100, takže si musím tieto veci dávkovať s rozumom. Proste som tvoj článok zhrnula vetou, že si napísala veľa pravdy.
Zverejnenie komentára