Bolo, nebolo, opäť bude...
máj až december 2012
stodola plná bazy, voňalo to prekrásne
od jesene 2016 je tento pohľad už minulosťou
bývalá kôlňa na kočiar a koniareň - tak je napísané v pôvodnom pláne z roku 1913
keď sa vykloníme z kuchynského okna, vidíme toto - zadná strana domu aj stodoly
elegantné tenučké priečky klasicistických okien a praktická vetračka - zachovali sa iba pánty na okennom krídle, okienko sme nechali spraviť
okno zo spálne - v čase spravenia fotky ešte izba fungovala ako odkladacia miestnosť
a vedľajšie okno, to ešte dodnes neprešlo renováciou náteru
krov kôlní, možno i naň bolo druhotne použité staršie drevo, ako sa to často z úsporných dôvodov robievalo - načo likvidovať niečo, čo perfektne slúži
škridle, v čase odfotenia fotky ešte nemali sto rokov, teraz sú na mieste už 110 rokov, ale majú to za pár...
plot z obdobia po 1. svetovej vojne - my mu pomaly meníme akurát horné late na výplniach a náter
kolobeh zelene - najprv čakáme, čo vyrastie, potom, keď to prerastie a zvlášť tesne z päty múra, tak to odstraňujeme a opäať sadíme niečo, na čo čakáme, kým to vyrastie :-)
ešte bol cudzí, o rok sa z neho stával najmilovanejší Kocúr... a teraz mu horí sviečka na hrobčeku
pohľad z vrát na ulicu - tá prešla rekonštrukciou v roku 2020
suchý múrik oddeľujúci záhradu od pozemku - vplyvom času i nečasu sa jeho rozmery menia, no už sme ho začali riadene rozoberať a opäť stavať
už aj toto bol pokrok, keď sme kúpili dom, boli okenice zaklapnuté a vystavené živlom, od leta 2019 už máme aj okno
starožitný džbán na starožitnom okne
2 komentáre:
Ahoj Lusi ! Udělali jste kopu práce. Když vidím starý domky, zchátralý, které mladí radši zboří , než by jim vdechli nový život, tak je mi z toho vždycky smutno.
Jeden příklad za všechny , stodolu radši zboří a na jejím místě postaví šílený rozbáclý hnusný bungalov. Přitom domy ze starých stodol jsou překrásný !!!
No, na toto téma by se dalo polemizovat hodně dlouho, ale je to k ničemu. Lidi nemají kousek vkusu....
Jaromilko,
to je mi vždy tak ľúto, keď miznú pekné staré domy alebo stodoly a namiesto nich vyrastie štandardizovaná prefabrikovaná stavba, akých sú stovky. Ľudia nevedia rozpoznať hodnotu remesla - dnes kto by dokázal zaplatiť stavbu klenby, štukatéra (ak by vôbec na to niekoho zručného zohnal)... Remeslo, história, regionalita - všetko mizne v jednom obrovskom lieviku globalizácie.
L
Zverejnenie komentára