Minulý týždeň sme síce ako maródi v posteli, ale predsa oslávili pätnásť rokov v dome a začiatok roku šestnásteho. Z nám známych záznamov o predchádzajúcich majiteľoch domu sme sa dostali na pätnáste miesto (najkratšie vlastníctvo boli štyri dni, druhé najkratšie pol roka). Prvé roky sa toho moc neudialo, zžívali sme sa, učili sme sa, zbierali skúsenosti a vedomosti o historickom staviteľstve. Porovnávacie fotky:
pohľad od vstupnej brány
stodola, ktorú odhadca nazval "dožilá" - strechu bývalí majitelia zhodili v 60. rokoch
ráno po prvej noci strávenej v dome a po pätnástich rokoch
vedľa domu
2 komentáre:
Ahoj, spomenula som si na tvoj blog, že som tu už dávno nebola, keď som si na Instagrame pozerala príspevky dvoch architektov, ktorí začínajú rekonštruovať skoro storočný dom. Teraz, pri pozeraní tvojich fotiek mi napadlo, že to máte velikánske a či to zvládate v zime vykurovať. Nech sa vám aj naďalej darí navracať domu to pôvodné, nech to vyzerá podľa vašich predstáv.
Danielka,
spústa z toho sú hospodárske budovy, kde samozrejme kúrenie nie je vôbec. A v dome je obytné iba poschodie. Zimy sú miernejšie, než bývali a my sa už niekoľko rokov postupne otužujeme. Predvlani, koncom leta ´22, keď bola energetická kríza a poplatky išli brutálne hore, predsedkyňa poslaneckej snemovne tu hlesla, že si majú ľudia ako riešenie obliecť sveter. Dosť to schytala. No my si ten sveter obliekame už niekoľko rokov. Postupne sme znižovali teplotu o jeden stupeň, potom o pol stupňa. Keď sa to deje takto z roka na rok postupne, tak si to v podstate ani nevšimneš. Zato naraz z nejakých 25 °C na 21-22, tak to málokto vydrží. My sme sa už dopracovali k tomu, že aj 18,5 nám príde nezvyčajne teplo :-)
Príde mi normálne zaviesť do života trochu askézy. V niektorých priestoroch som jediná, komu nie je zima...
Ďakujeme za prianie ♥
L
Zverejnenie komentára