Po odmlke sa vráťme do veltruského zámockého parku, kde sme minule skončili u záhradníkovho domčeka. K zámku to už je necelých 70 metrov. Oranžéria je zo severnej strany odclonená výsadbou vyšších kríkov, medzi nimi sú na jar kvitnúce kaliny s azalkami. Zámok má neobvyklý pôdorys - centrálnu rotundu pretínajú dve krídla do kríža, ktoré ďalej v barokových krivkách kopírujú tvar parterovej záhrady. Pokiaľ je zámok otvorený, na parter sa dá vstúpiť zboku bránkou alebo cez salu terrenu, pokiaľ je zatvorený a je teda neprístupný i parter, treba pri soche svätého Jána Nepomuckého obísť výbeh s koňmi a okolo troch majestátnych dubov letných dôjsť na začiatok Osovej aleje. Alej lemovaná starými lipami má dĺžku 1,3 km, spevnený povrch pokračuje aj ďalej okolo sušiarne ovocia až k Mlynskému potoku a za Červený mlyn ešte 400 metrov. Krajinárske úpravy parku vo vtedajšom módnom štýle pochádzajú ešte z konca 18. storočia.
Fotky z priebehu pätnástich rokov, počas ktorých došlo k opravám, povodni a ďalším opravám areálu:
rozkvitnuté azalky za oranžériou v máji 2010
južné priečelie zámku, v prízemí sala terrena
sala terrena pred reštaurátorskou opravou malieb, jeseň 2018
južný vstup s barokovým schodiskom zo začiatku 18. storočia
zastrešené schodisko v máji 2010, areál potom utrpel škody pri povodni v roku 2013
parter s južným priečelím a barokovým schodiskom v zime 2016
parter na jar 2010, v pozadí sochy mesiacov a ročných období od M. B. Brauna
mimo otváracích hodín zámku treba prejsť juhovýchodne okolo troch dubov letných, zima 2016
pohľad na zámok zo severnej stranyOsová alej s asfaltkou, lipami a javormi na jeseň 2018
v zime 2025
výsadba stromov v aleji sa končí pri odbočke k holandskému domčeku, asfaltka však pokračuje ďalej a pri nej stála poškodená budova sušiarne na ovocie - jeseň 2018
budova sušiarne z polovice 19. storočia stojí na križovatke s Okružnou alejou, medzičasom v roku 2020 podstúpila renováciu, stav v zime 2025
Ovocinárska produkcia bola súčasťou veltruského panstva od začiatku. Neskôr Chotkovci hospodárili formou prenájmu, ale naďalej uplatňovali prísne požiadavky na stav sadov. Produkcia tu skončila v polovici 20. storočia. Samotná sušiareň vznikla niekedy pred rokom 1785, začiatkom 19. storočia Jan Rudolf Chotek plánoval prestavbu sušiarne na väčšiu, modernejšiu a s ozdobnou fasádou. Architekt mu predložil niekoľko návrhov, ktoré sa dodnes dochovali v archíve, avšak k realizácii ďalšej verzie návrhu došlo až v roku 1852 za Henricha Chotka. Krátko na to, v roku 1868 vyhorela a bolo treba znovu zaklenúť klenbu a postaviť strechu. Veltruská sušiareň ovocia je jedinou dochovanou stavbou tohto druhu pri šľachtickom sídle, v tom je jedinečná.
*** pokračovanie***
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára