Kúrenie v izbe sme mali vymenené, M. pracoval na novej elektrine - ale podlaha zostala v polorozborenom stave. Takže hneď v polovici januára ´24 chlapi dorozbíjali zvyšok betónovej krusty, pod ňou stále zostal hlinený násyp, ktorý tam bol odkedy nad prízemím postavili ešte poschodie s obytnými izbami. Zásyp stačilo len vyhrabať v miestach, kam sme vkladali trámy - tie sú opätovne, už teda terciárne použité, do roka 2017 z nich bol krov na dome. Sú zo stromov zrúbaných väčšinou v rokoch 1802-4, čakali najprv zložené na dvore a potom v stodole.
polovica januára 2024
rozbitá betónová podlaha zo 70. rokov
23.1.´24 - úlomky betónu vyhodené, zostáva pôvodný hlinený násyp
odložené vyše 220-ročné trámy prichádzajú na scénu
Okrem zakrátenia na šírku miestnosti bolo treba vyrezať miesta nad plynovými trubkami. Trámy ešte stále boli dosť dlhé na to, aby sa s nimi dalo vytáčať na schody, takže putovali do miestnosti oknom... Za desať dní boli všetky uložené a do roviny nad hlinou dosypaný keramzit, ktorý máme ešte z repasie podlahy v obývačke z roka 2016.
úprava trámov, aby sedeli na klenbách a prekryli rúrky kúrenia
do izby ich bolo treba vyložiť a vtiahnuť oknom
25.1.´24 - do roviny zasypávané keramzitom
Všetky zachované staré drevené podlahy u nás majú dosky cez celú dĺžku miestnosti, nikde nie sú dokladané. Tak sme to aj chceli v prednej izbe, to bolo prvé kritérium, druhé bolo čo najširšie dosky, aké v potrebnej dĺžke pôjdu zohnať a samozrejme, ideálne aby to bolo staré drevo. Ešte do konca januára sme našli príhodnú podlahu na inzerát necelých 70 kilometrov od nás. Z množstva už použitých dosák sme vyberali dosť dlhé, pomerne široké a s minimom kazov. Podlaha bola z továrne na ohýbaný nábytok v Mimoni, vyše sto rokov stará. Továreň postavili v roku 1870 a výroba v nej trvala až do 2005. Od predajcu naše nové staré dosky putovali priamo k stolárovi a stretli sme sa s nimi až o pol roka.
27.1.´24 - dosky z továrne Fischel v Mimoni
V medzičase sme k stodolovým vrátam uložili betónový základ s vyrytým rokom 1928, kováč osadil na vráta kovanie, M. škriabal maľovky v spálni, koncom apríla sme si po trištvrte roku nasťahovali nábytok naspäť do spálne. A hlavne sme čakali, kým kováč vykove klince - rozhodli sme sa túto podlahu pribiť kovanými klincami. Medzitým v dielni stolári upravili hrany a trochu aj lokálne prešliapaný povrch.
Pokladať podlahu začali v druhej polovici júla - sme vyše roka a mesiaca po začatí prác na výmene kúrenia. Prvý deň v horúčave položili poobede dve dosky - tiež ich musia dostávať do izby cez okno. Ďalší deň položili len štyri, pretože zákon schválnosti. Upozorňovali sme, že rúry kúrenia vedú tesne pod povrchom, aj ich je vidno v keramzite, ešte sme tam položili pásku (ktorú si samozrejme pri práci hneď odhodili bokom). Namiesto toho, aby si naznačili priamo na dosku, kadiaľ vedie potrubie, tak pri položení vedľajšej dosky túto pribíjali a samozrejme trafil klinec priamo do tenkej rúrky, museli sme čakať na kúrenára, ktorý to opravil. Našťastie to bolo všetko a ďalej to už šlo hladko. 29. júla bola podlaha položená a pribitá.
22.7.´24 - v horúcom letnom dni stolári priviezli predpripravené dosky, rozložili ich na dvore, zarezávali podľa potreby a začali pokladať na dvestoročné trámy
druhý deň pokládku pozdržala epizóda s prerazeným potrubím
pribíjanie kovanými klincami
29.7.´24 - podlaha položená a pribitá
ešte pohľad z druhej strany
Na brúsenie avšak došlo až začiatkom novembra ´24. Najprv hoblíkom prešli najväčšie skoky, potom malou brúskou okraje. Brúska "káča" nemala odťah pilinového prachu; jej výhoda je, že kopíruje tvar podlahy a neuberá príliš materiálu. Brúsili zrnitosťou 40-60-80, po vysatí stolári naniesli prvý náter tvrdým voskovým olejom. Keď sa prvý náter vsiakol, ešte raz "káčou" prebrúsili podlahu a natreli druhým náterom. Aj ten sa vsiakne, potom už M. podlahu prebrúsil ručne jemným šmirgľom a natieral ďalšie nátery sám, lebo stolári natierali hala-bala, krížom-krážom a aj po zachnutí sú takéto ťahy vidno. Štetec treba viesť rovno. 24. novembra natieral štvrtýkrát.
7.11.´24 - obrúsená a prvýkrát natretá
po prebrúsení prvého náteru
24.11.´24 - po štvrtom nátere tvrdým voskovým olejom
Potom som od všetkého jemného hlineného aj drevného prachu povysávala okná aj steny a okno smerom do záhrady som tri hodiny umývala (má teda štyri krídla - dve vonkajšie a dve vnútorné), než bolo čisté a umyla som aj nový radiátor, ktorý toho za 1,5 roka zatiaľ veľmi nenakúril. Zavesila som na advent papierovú hviezdu, v januári ´25 nasledovala ďalšia etapa obnovy. Podlahu sme zakryli 9. januára a odokryli sme ju 28. októbra...
5.12.2024 - podlaha hotová, okno umyté, hviezda zavesená
Po skúsenosti s touto podlahou a v roku 2025 s repasiou spálňovej podlahy je potreba zdôrazniť, že k žiadanému výsledku je potreba, aby všetci chápali, čo je cieľom. Kováč, ktorý kove klince, aby vykoval správnu dĺžku a vhodnú veľkosť hlavy (my sme mali väčšiu a preto, že ako vzor mal kováč klinec zo strechy - nestačí len povedať, že má byť menší, lebo ide do podlahy...). Stolári aby chápali, že keď si človek zámerne kúpi prešliapanú podlahu, tak aj po položení má byť po dĺžke dosák mierne vlnitá a treba sa zbaviť iba skokov medzi jednotlivými doskami - nie brúsiť do aleluja. S tým súvisí správna hĺbka zatlčenia klincov. Zárukou dobrého výsledku nie je automaticky to, že firma opravuje pamiatky. Nič nepredpokladať ako samozrejmosť, ale zdôrazňovať, vysvetľovať a ideálne aj spísať do objednávky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára