Uplynulý prieduškový týždeň sme si spestrili netradičnou jahňacinou -
arní ladorígani sto fúrno: jahňacie stehno opečené na olivovom oleji, osolené, korenené a podliate vývarom zo stehennej kosti a citrónovou šťavou, posypané oreganom šupnuté do rúry. No a keď už som pri jedle, tak verejne chválim M. za včerajšie raňajky - zapečenú cukinu plnenú tyčinkami surimi a cesnakom, korenenú sumakom (alebo sumachom, korením zo škumpy
Rhus coriaria):
Skúsila som biošampón a biokondicionér
dr. organic - bez parabénov, ktoré môžu spôsobovať kožné alergie, bez SLES (laurylétersulfát sodný, Sodium Laurylether Sulfate) aj bez SLS (laurylsulfát sodný, Sodium Lauryl Sulfate) - peniacich látok, dráždidiel, ktoré môžu viesť k vypadávaniu vlasov a píše sa aj o možnej karcinogenite, hoci to nikde nie je explicitne potvrdené. Každopádne neuškodí aspoň raz za čas vysadiť bežné šampóny a vymeniť za prírodné. Môj levanduľový síce nepení, ale umýva perfektne a skvelo vonia.
Po dlhom čase som si konečne prečítala čosi vyslovene oddychové, žiadnu odbornú literatúru, ani nič čo len trochu súvisí so štúdiom. Prečítala som si posledný diel série o genovijskej princeznej Mii (áno, taká veľká koza a čítam mládežnícku literatúru...) - čo ma na nej baví je, že okrem slaďáku je kniha plná príjemného humoru, podobne ako príbehy Anny zo Zeleného domu. Predsa len som nevyšla z cviku, načapala som prekladateľku, že si nezistila, čo je to
rugelach (židovské pečivo, malé bratislavské rožky s orechovou plnkou), takže sa nevarí, ale pečie a vety: "Stále varíte taký dobrý
rugelach? Mňam, mala som ho strašne rada." sú nezmysel. Mala som
ich strašne rada (aj keď neviem, akého rodu a čísla je
rugelach v jidiš, predpokladám, že je to plurál a keďže je to drobné pečivo asi sa nepečie a nepodáva jeden rožtek).
No a na záver príklad od Veverice, ako tráviť jesenné večery :-)
Spravili sme si falošnú sviečkovú - v odľahčenej verzii omáčky (spústa zeleniny, takže rozmixovaním vznikne skoro až pyré a stačí pridať len trošku mlieka s rozhabarkovanou múkou alebo trošku smotany) s domácimi knedľami.
Okolo skalky mi kvitnú tohtoročné jesenné krokusy a snaží sa aj vytrvalá gazánia.
Ostatné dva týždne sa slušne ochladilo, v záhrade máme jesenné upratovanie a popri hrabaní lístia zveľaďujeme fliačiky pod stromami - rýľujeme, vytrhávame burinu a sadím jarné cibuľoviny. Okolo skalkového záhona som nasadila jesenné šafrany, jarné krokusy a okrasné cesnaky. V skalke sa usadil mach, darí sa nám vytvoriť japonskú machovú záhradu :-)
Skúsila som biošampón a biokondicionér dr. organic - bez parabénov, ktoré môžu spôsobovať kožné alergie, bez SLES (laurylétersulfát sodný, Sodium Laurylether Sulfate) aj bez SLS (laurylsulfát sodný, Sodium Lauryl Sulfate) - peniacich látok, dráždidiel, ktoré môžu viesť k vypadávaniu vlasov a píše sa aj o možnej karcinogenite, hoci to nikde nie je explicitne potvrdené. Každopádne neuškodí aspoň raz za čas vysadiť bežné šampóny a vymeniť za prírodné. Môj levanduľový síce nepení, ale umýva perfektne a skvelo vonia.
Po dlhom čase som si konečne prečítala čosi vyslovene oddychové, žiadnu odbornú literatúru, ani nič čo len trochu súvisí so štúdiom. Prečítala som si posledný diel série o genovijskej princeznej Mii (áno, taká veľká koza a čítam mládežnícku literatúru...) - čo ma na nej baví je, že okrem slaďáku je kniha plná príjemného humoru, podobne ako príbehy Anny zo Zeleného domu. Predsa len som nevyšla z cviku, načapala som prekladateľku, že si nezistila, čo je to rugelach (židovské pečivo, malé bratislavské rožky s orechovou plnkou), takže sa nevarí, ale pečie a vety: "Stále varíte taký dobrý rugelach? Mňam, mala som ho strašne rada." sú nezmysel. Mala som ich strašne rada (aj keď neviem, akého rodu a čísla je rugelach v jidiš, predpokladám, že je to plurál a keďže je to drobné pečivo asi sa nepečie a nepodáva jeden rožtek).
V sobotu mi M. spravil na raňajky stratené vajce so srdiečkovou prílohou :-), znova sme si robili hovädzí steak - s omáčkou z rôznofarebného korenia jemne podrveného v mažiari, k tomu zemiaky na cesnakovom špenáte; s chladnejším počasím som uvarila čosi hutnejšie - segedínsky guláš s domácou knedľou a bacily nás opäť donútili uvariť ľahko a rýchlo - medailónky z panenky s fazuľkovými strukmi a kuracie stehno korenené korením šawarma (podobné ako gyros) s opraženou karí cukinou.
Spravili sme si týždeň kysnutého cesta - dvakrát slivkový koláč, knedľu a dvakrát sme piekli domáce rožky (recept aj s videom) - cesto sme miešali len ručne, druhýkrát bolo lepšie droždie, rožky boli nadýchanejšie. Mňam!
