Obyčajne - Commonly

U nás takto plynie čas... Polovica záhrady, kde sú ešte listy odkvitnutých cibuľovín je zarastená, za domom je džungľa z kozej nohy a žihľavy. Pred pár týždňami sa to všade fialovelo od zádušníka brečtanovitého (Glechoma hederacea), teraz sa v tráve modrie veronika perzská (rozrazil). Na pavlači ešte dokvitajú narcisy a opatrne začínajú petúnie a muškáty. Mám tam aj jahody, ktoré M. vybral pri jesennom rozsádzaní zo starého zarasteného záhona a ja som ich piplala počas zimy, najnovšie pribudla žltá miniruža. Ďalšie miniruže som presadila do hrantíčka po cibuľovinách a putovali medzi okná. Na prahu záhrady sa belejú konvalinky a v tienistom rohu pod jabloňou mi kvitnú orlíčky, vlastnoručne vypestované z farebnej zmesi semienok.

Na dverách som vymenila veniec, chudák brečtanový bol už nadobro usušený, celé poobedie až do večera sa tam opiera slnko. Takže som tam zavesila veniec z usušenej štetky (Dipsacus fullonum).Bažant sa dávnejšie neukázal, počujem ho len krákať z poľa. Zato zajace bývajú na pozemku za domom skoro každý podvečer. Aspoň to tam priebežne kosia :-)Nevynechám tentokrát ani gastrookienko - urobili sme si domácu kačaciu paštétu: gazda očistil pečienky, nakrájal, ja som ich podusila s drveným čiernym korením, trochu sme ich rozmixovali a natlačili sme ich do korýtka spolu s tymianom, rozmarínom a majoránkou, pridali sme trochu masti (mali sme iba bravčovú) a soli. Mňam s čerstvým chlebom a koktejlovými paradajkami!Na dvore sme si na obed grilovali pljeskavicu z mletého bravčového ochuteného rozdrveným čiernym korením, rímskou rascou, majoránkou a oreganom, spolu so zemiakmi a ajvarom (originál z Chorvátska, ale už som ho robila aj doma z dusených paprík, paradajok, baklažánu a cibule) a kapustovým šalátom.No a keďže som minule čítala o neúnosnosti živočíšnej produkcie - planéta má akosi obmedzenú kapacitu a spotreba mäsa je príliš obrovská, navyše živočíšna výroba produkuje veľa skleníkových plynov, takže zopár dní bez mäsa nám nijako neublíži - urobila som penne s jednoduchou zeleninovou omáčkou. Najdlhšie trvá očistiť a nakrájať všetko na kúsky :-) Podusila som nakrájaný cesnak, šampiňóny, cukinu, baklažán a paradajky, ochutila som iba soľou a bylinkami, tesne pred koncom som pridala paradajkový pretlak a cibuľu, aby bola trochu chrumkavá. Gazda si to ešte posypal parmezánom. Pekne farebné rizoto je odkukané z reštaurácie na benzínke pri Volkovciach-Olichove za Zlatými Moravcami. Medzi gulášmi, sviečkovými a pečenými kurčatami je to príjemná zmena. Robia ho s kuracími kúskami, ja som spravila vegetariánsku verziu iba so šampiňónmi, kešu orieškami (na pumpe robia s arašídmi) a pred koncom som pridala nakrájaný pór - aby zmäkol, ale nebol mazľavý a konzervovanú kukuricu. To mi síce príde ako americký závan, ale keď to tak robia... Dala som aj nakrájaný fenikel, ale iba preto, že sa mi už osušený váľal nejaký piatok v chladničke :-) Neviem, čo a či vôbec dačo pridávajú okrem karí; ja karí nemám, ale som si ho zmiešala sama z kurkumy, rímskej rasce a koriandra, pridala som ešte trochu rozdrvného kardamómu, koreniny som prehriala na oleji spolu s nakrájaným cesnakom aby zavoňali a pridala som potom ostatné vyššie spomenuté prísady. Zblajzla by som aj celý hrniec.
Krásny slnečný máj (- lásky čas!) všetkým prajem.

Tradície, bývanie, záhrady - Traditions, Living, Gardens

Materiálu na skúmanie máme habadej - blogy našské aj zahraničné, časopisy, servery s fotkami (mimibazar, modrastrecha...), programy v televízii a hlavne otvorené oči pri cestovaní a prechádzkach mestami aj dedinami. Môžme celkom rýchlo charakterizovať severský štýl, francúzsky, anglický... Ale čo ten náš? Otázkou je, či vôbec nejaký vlastný štýl máme, badáte v miestnej výstavbe a výsadbách nejaké charakteristické a tradičné črty? Zdá sa mi, že našinci veľmi radi odkukávajú všelikde, ale čo s japonskými záhradami, prísnym nemeckým trávnikom, severskými bielymi interiérmi tu v našich končinách? Máme hľadať naše tradičné bylinkové, trvalkové záhrady so zeleninovými záhonmi a ovocnými sadmi alebo vinice snáď v Japonsku? Nebuďte smiešni, prečo by to Japonci robili, dodržiavajú svoje tradície.Listujem našimi časopismi o bývaní - drvivá väčšina sú chladné naleštené interiéry, ktoré majú byť luxusné, ale už na pohľad v nich chýba život, stopy obyvateľov s ich koníčkami... Všimli ste si, že z ukážkových interiérov vymizli knižnice, že v premenách dizajnéri nakúpia drahé doplnky, všetko sa deje bez spätnej väzby, žiadna komunikácia so zákazníkom-zadávateľom a potom z toho vychádzajú unifikované neosobné interiéry aj záhrady. Či vlastne parky, ťažko to nazvať záhradami.
Potom zasa na blogoch a na serveroch s fotkami interiérov vidíme aj vidiecky štýl, romantický - ale často vzniká jedným-dvoma typmi nábytku a doplnkov, pretože u nás ťažko zohnať dačo iné. Výnimky tvoria starožitné a opravené kúsky. Skúšali ste vybrať do takéhoto interiéru vodovodné batérie, lampy, obklady? Nehovoriac o spotrebičoch, radiátoroch, ventiloch a vypínačoch, chuťovkách, ktoré majú do detailu vyšperkovať byt/dom. Pritom na zahraničných stránkach je spústa rôznych firiem, ktoré tieto veci vyrábajú. My si interiéry ozdobujeme lacnými masovými dekoráciami dovezenými cez pol sveta z Číny. Alebo šitými bábkami, ktoré vymyslela Nórka. Hitom sú všelijaké anglické a francúzske nápisy, pritom v našich domovoch nemajú žiadne opodstatnenie a v interiéroch, ktoré sa tvária tradične, nemajú čo hľadať. Aké sú naše tradičné vzory, farby, tkaniny?
Nedivím sa, že ľudia svoje príbytky "krášlia" plastovými oknami s nalepenými mriežkami, otvorenými celým krídlom na vetračku, múrmi z presných tvrárnicových blokov, strechami v rôznych bordových, tmavohnedých a čiernych farbách s lesklou glazúrou a pôvodné prvky, ktoré tvoria práve ten náš klasický štýl vyhadzujú ako staré krámy. Povedomie o tradíciách, klasike a adekvátnosti nemajú odkiaľ mať. Z časopisov, relácií aj od architektov vychádza unifikovaný typ, bez rozdielu, či ide o dvestoročnú drevenicu, sedliacku usadlosť, prvorepublikovú mestskú vilu, kocku z osemdesiatych rokov alebo modernú novostavbu. Okolo vysadiť tuje, ihličnany a dovidenia. Musím uznať, že napríklad vo Flóre na zahradě už znova začínajú upozorňovať na kvitnúce rastliny a objavujú aj ekozáhrady s prirodzenými zmiešanými záhonmi. Ale koľko rokov predtým do nás hustili tie strohé a jednotvárne výsadby? Kto z autorov rozlišoval mestské záhrady a vidiecke, či podhorské? Ale o domácich zvieratách a hospodárstvach u nás stále ani chýru, ani slychu.Z času na čas sa aj v časopisoch objaví stará kamenná usadlosť s tradičným dreveným nábytkom, záhradou s urastenými starými stromami, množstvom kvitnúcich rastlín... A buďte si istí, že je to prebratý článok o Angličanoch alebo Francúzoch... Z našich končín je to naozaj rarita.
Listujem zahraničným časopismi, niektoré sa dajú zohnať aj u nás, iné len objednať cez internet, či ich prinesú rodinní príslušníci z cudziny. Prečo sa v anglických časopisoch o záhradách venujú kvitnúcim rastlinám, zelenine, bylinkám, skleníkom aj domácim zvieratám, prečo sú tam reklamy na miestne firmy, ktoré vyrábajú tradičné výrobky a stavby? Vo Flóre na zahradě sú reklamy na plastové tvárnice, ploty a dokonca aj na umelohmotné trávniky a napodobeniny živých plotov!Prečo vo francúzskych a anglických interiéroch stoja staré kusy nábytku ako najväčšie a najcennejšie ozdoby, prečo sa u nich cení tradícia a rodinné dedičstvo opatrované z pokolenia na pokolenie a my sa tu vychvaľujeme masovo dostupným nábytkom z drevotriesky? Okrem klasických interiérov vidím aj moderné, ale vyzerajú dáko inak, než tie naše. Čosi je inak. Priestory sú tradičné, drevené okná, oblúkové výklenky, staré opravené drevené podlahy, koberce... Žiadne plasťáky, sádrokartóny, laminátové podlahy.Pri čítaní si všimnite, kto je autorom článku a fotografií. Koľko z nich je autentická reportáž a koľko je prebraté z cudziny. Napríklad časopis Naše krásná zahrada je takmer komplet len preklad z nemčiny. Aj Bydlení, kde sa objavujú aj vidiecke interiéry, má obálky a množstvo reportáží prebraté zo zahraničia. U nás nie je o čom písať? Čo tak o tom, prečo nepreberáme model (zachovávať a ctiť tradíciu, vytvoriť našu klasiku) ale rovno bez premýšľania konkrétne kusy, farby, nápisy, celé interiéry?

Na kochanie a premýšľanie pridám zopár odkazov zo zahraničia, všetko je nádhera, ale ruku na srdce, je nám to do slova a do písmena vlastné? Inspirare znamená vdýchnuť, nie okopírovať. Snáď čoskoro nájdeme stránky aj našich šikovných remeselníkov, ktorí majú fantáziu a vychádzajú z miestnych tradícií...

http://www.jim-lawrence.co.uk/
http://www.houseofbrass.co.uk/
http://www.bakerstreetkitchens.co.uk/
http://www.generationsinc.co.uk/gallery.html/
http://www.whitecottage.co.uk/
http://www.redfields.co.uk/

171. - 171st

Väčšina tulipánov už odkvitla, ale nemôžem si odpustiť vynechať fotky: staré červené tulipány so žltými pod slivkou po pani T. vyzerajú ako namaľované a fotky pripomínajú fotomontáže... Nízke ružové ´Christmas Dream´, plnokveté žlté ´Monte Carlo´, ktoré majú druhý rok, ale kvitli po prvýkrát (boli to rýchlené, zasadené na jeseň 2009, ale vlani vyhnali len listy) a vysoké neskoršie oranžovoružové ´Dordogne´ v záhone pri višni, s nimi jeden chudáčik biely preživší nájazd dákych hlodavcov ´Calgary´ a maličké botanické tulipány pri skalkovom záhone (ružové so žltým stredom)...

Višňa, ktorá minulý rok po odkvete dostala moniliózu a museli sme z nej asi tretinu ostrihať, teraz pekne zakvitla... Akurát, že zasa často prší, dúfam, že sa to nebude opakovať. Ujali sa aj bledule, čo som sadila na jeseň a začínajú aj orlíčky - z tých mám obzvlášť radosť, lebo som ich vypiplala zo semienok a prežili aj presadenie do záhrady.Nielen kvetmi je človek živý, ako dôkaz prikladám fotku tretieho záhona s hráškom, karotkou, petržlenovou vňaťou, cviklou, reďkovkami a cesnakom.Takýto priam jesenný farebný pohľad mám keď idem do záhrady - v tých kríkoch pri múre vzadu býva zajac. Keď pán domu kosil krovinorezom záhradu, na druhom konci pozemku sa chudák splašený zajac tlačil medzi kríky. Na dvore sa pásli morčatá, ktoré by tiež vyskočili z kože, takže dvor gazda skosil starou kosou, čo nám tu nechali naši predchodcovia.Cez veľkonočný víkend sme oživili dvere do prvej garáže. Podľa plánu z mája 1913 je to kolna na kočár. Zdá sa, že za deväťdesiatosem rokov dvere nik nemenil, ľavý horný pánt bol uvoľnený, takže ho gazda s otcom upevnili kotviacim tmelom a dieru zaplátali omietkou. Dvere boli roky rokúce zarastené, pri odkopávaní trávy chlapi našli aj pôvodný betónový poter. Drevo je odspodku dosť zničené, takže sme sa s tým veľmi nepárali, iba sme oškriabali zbytky olúpanej farby a natreli sme krídla dvoma nátermi emailom. Pri oknách postupujeme inak, po opálení, ošmirgľovaní a zatmelení ich najprv natrieme lazúrou, základnou farbou a potom až dvoma vrchnými nátermi. Kovanie ostalo samozrejme pôvodné. Práca štýlom: robí celá rodina, gazda s otcom upevnili pánt, zvesili dvere, gazdova mama oškriabala zbytky farby a ja som natierala. Ešte máme pred sebou dvere od chlievikov a ďalšej garáže.Kým my tu predlžujeme životnosť dvier a okien, za domom si lebedia vyvalené zajace, skackajú drozdy a v búde sa večer o Medvedíka spokojne opiera malá Zornička.

Veľkonočné prianie - Easter Wishing

Aj keď podľa tradície by sa na Veľký piatok nemalo piecť, upratovať, predávať, dávať a prijímať dary, pracovať so zemou ani prať, je v ČR tento deň pracovný. Asi v celej Európe je voľno, dokonca aj Indovia ho majú :-) tak vám prajem príjemné veľkonočné sviatky v rodinnom kruhu až dnes:

Jar v plnom rozkvete - Fully flowering Spring

Teraz je presne ten čas, keď perfektne kvitnú stromy, tomu sa nevyrovnajú žiadne tujky ani ihličnany. Taký ovocný sad je práve teraz úplne rozprávkový! Záhradu zdobia biele slivky, hruška, za domom čerešňa. Pomaly nastáva čas višne a jabloní. Drobnými nenápadnými kvietkami kvitnú jostové kríky aj čierne ríbezle.

Pod stromami sa nedajú zahanbiť tulipány a narcisy. Staré tulipány po pani T. rozkvitli ešte viac, než minulý rok, máme teraz aj viac žltých. Môj druhoročný tulipánový záhon pri višni sa tiež zahustil - s výnimkou bielych tulipánikov Calgary, ktoré dákemu tvorovi veľmi chutia a nechal nám z nich jeden... Ale zato mi rozkvitli plnokveté žlté, ktoré sme kúpili rýchlené a vlani vyhnali len listy. Pomedzi narcisy a ohryzené krokusy sa smejú farebné violky. Aby zakryli holé miesta, potrebovala by som ich celé lány, ale po desať korún keď ich predávajú, vždy nejaké pribudnú :-)
Narcisy boli v záhrade po pani T. klasické žlté. Ja ich už druhý rok dopĺňam drobnokvetými žltými a plnokvetými rôznych farieb. Najlepšie sa darí tým plnokvetým. Vedľa domu sa objavili modrice, predchádzajúce dva roky tam neboli. V Lysej nad Labem na výstave sme doplnili našu kvetenu o dva anglické (veľkokveté) muškáty, dúfam, že sa im bude dariť.Fauna nezaháľa - za domom som zahliadla bažanticu, drozdy smelo poskakujú a prehrabávajú lístie v záhrade, žltochvosty sa tak naháňajú, že sa im podarilo počas hrátok vraziť aj do okna, zajace veselo hodujú na pozemku za domom, spokojne sa potom naťahujú a morčatá sú nadšené, že môžu chrúmať trávu.Slnečné počasie nás nalákalo na voňavý grilovaný obed - kuracie prsia a stehná krátko marinované v citrónovej šťave s olejom, korením, troškou soli a majoránkou grilované na drevených uhlíkoch. Voňalo to tu ako na stredmoroskej promenáde za letného večera, a keďže som strihala levandule, oschnuté vetvičky sme dali na uhlíky a mäso voňalo ešte viac. K tomu grilovaný baklažán - iba omytý, nakrájaný na plátky, osolený - vyzrážanú vlhkosť som po piatich-desiatich minútach utrela a baklažány potrela olejom. Netreba nič viac pridávať, chutili výborne, aj grilovaná paprika. Zemiaky sme uvarili vo vode, zliali a ešte prehriali na panvici s maslom a cibuľkou, navrch som nasypala zásobu mrazeného kôpru, aby som si spravila miesto na ten vysiaty :-)

13. a 14. týždeň - Week 13 and 14

Znova po dvoch rokoch rozkvitli aj staré krokusy po pani T., vlani kvitli z nich len dva. Pri fotení som zachytila aj opeľovačov, ktorých som si všimla až dodatočne na monitore :-) Už to bude asi pravidlom, že v čase kvitnutia krokusov býva aj 20 stupňov a keď po pár dňoch odkvitnú, teploty rapídne klesnú. Zasadila som ešte sirôtky a violky rohaté medzi cibuľoviny, rozdelili sme staré snežienky, gazda prehodil záhony a vysiali sme zeleninu.

Na tradičný jarný zber veľkoobjemového odpadu sme zasa pripravili najväčšiu kopu v ulici. V dožilej stodole sme rozobrali kurník - hlavne hospodár sa na tom narobil. Odstránili sme aj suché konáre z bazy, ešte nám ostal pozdrav od predchádzajúcich majiteľov - barel so zbytkom farby, poputuje do nebezpečného odpadu. Ľavá strana dožilej stodoly je teda vyčistená, ostáva ešte psia búda a prístavok na pravej strane.Zajac sa ubytoval priamo na pozemku, čo by odchádzal inam, keď tu má pokoj a potravu... Ešte som ho prichytila, ako si spokojne drieme. Nestačí mu rašiaca tráva a po nociach sa vkráda do záhrady a odhrýza mi krokusové lístky. Dúfam, že budúci rok rozkvitnú...Keďže sme narobili ďalšiu kopu konárov, popálili sme z minuloročných - opiekli sme si špekáčky od mäsiara (supermarketové sa nechytajú!) s cibuľou a do pahreby sme si šupli zemiaky. Večer skoro ako na stanovačke :-)Pustili sme sa aj do domácej štrúdle - z ťahaného cesta, ako má pravá štrúdľa byť, nie z lístkového. M. vyťahoval cesto síce po prvýkrát, ale celkom skúsene. Tenučké cesto som potrela zohriatym maslom a natrela plnkou - tvarohovou s hrozienkami, jablkovou so strúhankou, škoricou a rozdrvenými klinčekmi a jednu slanú zemiakovú s trochou čierneho korenia. Mňam. Na Slovensku dostať aj v obchode štrúdľové cesto, štrúdľa z neho býva chrumkavá. Naše cesto bolo vlhkejšie, pre chrumkavosť by malo vytiahnuté chvíľu stáť, aby preschlo. S cestom je trochu babračka, ale čo narobíme, keď v obchodoch sú knedle od výmyslu sveta, lístkové, linecké, cesto na pizzu a tým to hasne.