Materiálu na skúmanie máme habadej - blogy našské aj zahraničné, časopisy, servery s fotkami (
mimibazar,
modrastrecha...), programy v televízii a hlavne otvorené oči pri cestovaní a prechádzkach mestami aj dedinami. Môžme celkom rýchlo charakterizovať severský štýl, francúzsky, anglický... Ale čo ten náš? Otázkou je, či vôbec nejaký vlastný štýl máme, badáte v miestnej výstavbe a výsadbách nejaké charakteristické a tradičné črty? Zdá sa mi, že našinci veľmi radi odkukávajú všelikde, ale čo s japonskými záhradami, prísnym nemeckým trávnikom, severskými bielymi interiérmi tu v našich končinách? Máme hľadať naše tradičné bylinkové, trvalkové záhrady so zeleninovými záhonmi a ovocnými sadmi alebo vinice snáď v Japonsku? Nebuďte smiešni, prečo by to Japonci robili, dodržiavajú svoje tradície.
Listujem našimi časopismi o bývaní - drvivá väčšina sú chladné naleštené interiéry, ktoré majú byť luxusné, ale už na pohľad v nich chýba život, stopy obyvateľov s ich koníčkami... Všimli ste si, že z ukážkových interiérov vymizli knižnice, že v premenách dizajnéri nakúpia drahé doplnky, všetko sa deje bez spätnej väzby, žiadna komunikácia so zákazníkom-zadávateľom a potom z toho vychádzajú unifikované neosobné interiéry aj záhrady. Či vlastne parky, ťažko to nazvať záhradami.
Potom zasa na blogoch a na serveroch s fotkami interiérov vidíme aj vidiecky štýl, romantický - ale často vzniká jedným-dvoma typmi nábytku a doplnkov, pretože u nás ťažko zohnať dačo iné. Výnimky tvoria starožitné a opravené kúsky. Skúšali ste vybrať do takéhoto interiéru vodovodné batérie, lampy, obklady? Nehovoriac o spotrebičoch, radiátoroch, ventiloch a vypínačoch, chuťovkách, ktoré majú do detailu vyšperkovať byt/dom. Pritom na zahraničných stránkach je spústa rôznych firiem, ktoré tieto veci vyrábajú. My si interiéry ozdobujeme lacnými masovými dekoráciami dovezenými cez pol sveta z Číny. Alebo šitými bábkami, ktoré vymyslela Nórka. Hitom sú všelijaké anglické a francúzske nápisy, pritom v našich domovoch nemajú žiadne opodstatnenie a v interiéroch, ktoré sa tvária tradične, nemajú čo hľadať. Aké sú naše tradičné vzory, farby, tkaniny?
Nedivím sa, že ľudia svoje príbytky "krášlia" plastovými oknami s nalepenými mriežkami, otvorenými celým krídlom na vetračku, múrmi z presných tvrárnicových blokov, strechami v rôznych bordových, tmavohnedých a čiernych farbách s lesklou glazúrou a pôvodné prvky, ktoré tvoria práve ten náš klasický štýl vyhadzujú ako staré krámy. Povedomie o tradíciách, klasike a adekvátnosti nemajú odkiaľ mať. Z časopisov, relácií aj od architektov vychádza unifikovaný typ, bez rozdielu, či ide o dvestoročnú drevenicu, sedliacku usadlosť, prvorepublikovú mestskú vilu, kocku z osemdesiatych rokov alebo modernú novostavbu. Okolo vysadiť tuje, ihličnany a dovidenia. Musím uznať, že napríklad vo Flóre na zahradě už znova začínajú upozorňovať na kvitnúce rastliny a objavujú aj ekozáhrady s prirodzenými zmiešanými záhonmi. Ale koľko rokov predtým do nás hustili tie strohé a jednotvárne výsadby? Kto z autorov rozlišoval mestské záhrady a vidiecke, či podhorské? Ale o domácich zvieratách a hospodárstvach u nás stále ani chýru, ani slychu.
Z času na čas sa aj v časopisoch objaví stará kamenná usadlosť s tradičným dreveným nábytkom, záhradou s urastenými starými stromami, množstvom kvitnúcich rastlín... A buďte si istí, že je to prebratý článok o Angličanoch alebo Francúzoch... Z našich končín je to naozaj rarita.
Listujem zahraničným časopismi, niektoré sa dajú zohnať aj u nás, iné len objednať cez internet, či ich prinesú rodinní príslušníci z cudziny. Prečo sa v anglických časopisoch o záhradách venujú kvitnúcim rastlinám, zelenine, bylinkám, skleníkom aj domácim zvieratám, prečo sú tam reklamy na miestne firmy, ktoré vyrábajú tradičné výrobky a stavby? Vo Flóre na zahradě sú reklamy na plastové tvárnice, ploty a dokonca aj na umelohmotné trávniky a napodobeniny živých plotov!
Prečo vo francúzskych a anglických interiéroch stoja staré kusy nábytku ako najväčšie a najcennejšie ozdoby, prečo sa u nich cení tradícia a rodinné dedičstvo opatrované z pokolenia na pokolenie a my sa tu vychvaľujeme masovo dostupným nábytkom z drevotriesky? Okrem klasických interiérov vidím aj moderné, ale vyzerajú dáko inak, než tie naše. Čosi je inak. Priestory sú tradičné, drevené okná, oblúkové výklenky, staré opravené drevené podlahy, koberce... Žiadne plasťáky, sádrokartóny, laminátové podlahy.
Pri čítaní si všimnite, kto je autorom článku a fotografií. Koľko z nich je autentická reportáž a koľko je prebraté z cudziny. Napríklad časopis Naše krásná zahrada je takmer komplet len preklad z nemčiny. Aj Bydlení, kde sa objavujú aj vidiecke interiéry, má obálky a množstvo reportáží prebraté zo zahraničia. U nás nie je o čom písať? Čo tak o tom, prečo nepreberáme model (zachovávať a ctiť tradíciu, vytvoriť našu klasiku) ale rovno bez premýšľania konkrétne kusy, farby, nápisy, celé interiéry?
Na kochanie a premýšľanie pridám zopár odkazov zo zahraničia, všetko je nádhera, ale ruku na srdce, je nám to do slova a do písmena vlastné? Inspirare znamená vdýchnuť, nie okopírovať. Snáď čoskoro nájdeme stránky aj našich šikovných remeselníkov, ktorí majú fantáziu a vychádzajú z miestnych tradícií...
Po predchádzajúcej majiteľke máme aj pivónie - dve ružové, jednu bordovú a štyri biele. Okrem nich ešte dve malé rastlinky, ktoré zatiaľ nekvitli. Tretím rokom som sa dočkala aj rozkvitnutej šípovej ruže na dvore. Máme voňavý dvor, za vrátami sa šíri sladká vôňa bazových kvetov, nečudo, keď máme bazy plnú dožilú stodolu, hneď za bránou je tiež jedna a v záhrade máme aspoň päť kríkov.
Niektoré stereotypy vôbec nie sú nudné, napríklad po zime prvé rozkvitnuté snežienky a krokusy, májovo-júnový bazový sirup... možno preto, že sa opakujú až po roku.
Po predchádzajúcej majiteľke máme aj pivónie - dve ružové, jednu bordovú a štyri biele. Okrem nich ešte dve malé rastlinky, ktoré zatiaľ nekvitli. Tretím rokom som sa dočkala aj rozkvitnutej šípovej ruže na dvore. Máme voňavý dvor, za vrátami sa šíri sladká vôňa bazových kvetov, nečudo, keď máme bazy plnú dožilú stodolu, hneď za bránou je tiež jedna a v záhrade máme aspoň päť kríkov.
Niektoré stereotypy vôbec nie sú nudné, napríklad po zime prvé rozkvitnuté snežienky a krokusy, májovo-júnový bazový sirup... možno preto, že sa opakujú až po roku.
