Gemer - Gemer region (Slovakia)

Posledný augustový týždeň a začiatok septembra sme strávili na Gemeri, Bohom zabudnutom kraji v strede Slovenska, kde líšky dávajú dobrú noc. Doslova, motajú sa pri ceste - okrem nich sa v miestnych prevažne listnatých lesoch skrýva vysoká zver, niekoľko posledných rokov aj medvede, dokonca už aj vlky. Diviaky ryjú ľuďom v záhradách a sadoch, aj nám poryli na kraji lesa... Odtiaľ vybiehala aj veverička uchmatnúť si orechy, slivky zachutili sýkorkám - lesklohlavej (Parus palustris, sýkora babka) aj belasej (Parus caeruleus, modřinka), drevený štít senníka zaujal brhlíka (Sitta europaea), sad skúmala žlna sivá (Picus canus), večer vylietali netopiere a cez deň hliadkovali na oblohe myšiaky hôrne (Buteo buteo, káně lesní). Ráno na nepoužívanom komíne letnej kuchyne sedávala sova lesná (Strix aluco, puštík obecný).

 Naša rodina sa tam zišla na oslavu švagrovho jubilea a popri tom sme si pogratulovali aj ostatní medzi sebou (2x augustové meniny, štyrikrát septembrové narodeniny). Počasie sa skvele vydarilo, hoci noci už neboli veľmi teplé, cez deň bolo slnečno a večery sme trávili pri ohni sledujúc mesiac, hviezdy a letiace družice. Dlhotrvajúce sucho ale neprialo hubám... Prezradím vám slávnostné grilované menu - čo vyzerá na fotke ako klobásy sú liptovské droby (cigánske goje, zemiakové "klobásy", taká haruľa v črievku), k nim sme mali výborné marinované rebrá, pečené zemiaky so slaninou, bylinkami a cibuľkovou vňaťou, zeleninový šalát s ľanovými semienkami, bifteky, mleté korenené valčeky a k tomu cesnakový dresing, horčicový, aj domáca majonéza, radler, cider aj pivový súdok :-) Dezert na fotke je Tarte Tatin s karamelizovanými jablkami.

 Spravili sme si výlet na skryté miesta. Zalesnené kopce okolo dediny Magnezitovce ukrývajú zachované tunely z druhej svetovej vojny - postavili ich ako súčasť gemerských spojok, železničných tratí, ktoré mali prepojiť Brezno so Slavošovcami po Viedenskej arbitráži. Podrobnosti v týchto dvoch článkoch: http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/000654-Gemerske-spojky/ a http://sekanova.blog.sme.sk/c/109449/Gemerske-spojky-Kratka-historia-nikdy-neexistujucej-zeleznice.html. So sestrou, švagrom a deťmi sme našli veľký Koprášsky tunel (Kopráš je miestna časť Magnezitoviec, tunel sa volá aj Slavošovský), s dĺžkou skoro dva a pol kilometra - je priechodný celý, len treba dávať pozor na odvodňovací kanál. My sme prešli len kúsok a vrátili sme sa. Cez cintorín sme vyšli k malému tunelu, ten sme prešli celý. Chýbajú už len koľajnice... (tie tam ale nikdy neboli, projekt gemerských spojok po vojne zastavili - napriek vynaloženým výdavkom). Neďaleko malého tunela je betónový viadukt - ktorý tam ticho stojí takých sedemdesiat rokov nad údolím a nevedie odnikiaľ nikam... Navrchu je nasypané kamenivo, ale skutočná krása klenbového viaduktu sa odhalí až keď prejdete po mostovke na druhú stranu a zídete pár krokov smerom dolu do údolia.

 

 Malý tunel využívali miestni na skladovanie zeleniny, veľký by mal poslúžiť cyklistickému chodníku. To je však vo hviezdach, tento kraj sa už vyše polstoročia potýka s vysokou nezamestnanosťou (po zavretí železorudných baní, ešte aspoň zatiaľ fungujú magnezitky) a starnutím obyvateľstva. Pritom je tu nádherná príroda, jedinečná aragonitová jaskyňa, gotické kostolíky, bývalé Coburgovské kaštiele, zrúcaniny hradov, potenciál pre agroturistiku...

Nuž nastal čas návratu. Dlhá cesta do Bratislavy a potom domov - zasa dva dni v sedle.

Júlové jedlá - Food in July

Od júla je už ďaleko, ale pridám sem na inšpiráciu jedlá, čo som varila. Vymýšľala som si vlastné recepty, tak si dúfam podľa fotiek pospomínam, aké ingrediencie som použila :-)

Špagety s opečenými sépiovými krúžkami (stačí len pár minút, aby boli mäkké a nie gumovité), s pórom, papričkou, sušenými paradajkami, olivami a cibuľovou vňaťkou:

 Zmrzlina Häagen-Dazs Pralines & Cream (pekanové orechy s kúskami karamelu) s jostou a pomarančovým likérom.

 Opečené sumčie filety s bylinkovým korením za´atar a sumak, varené zemiaky zmiešané na panvici so šampiňónmi:

 Zeleninová zmes typu ratatouille - opečená mrkva, šampiňóny s cesnakom, šalotkou a paradajkami - ochutená šalviou aj tymianom a podávaná so širokými rezancami pappardelle.

 Orientálne rizoto - na oleji zohriaty nakrájaný cesnak, kurkuma, koriander, rímska rasca a korenie kabsa (obsahuje kardamóm, rímsku rascu, koriander, čierne korenie, galangal - siamský zázvor, klinčeky a kasiu - čínsku škoricu /Cinnamonum aromaticum/), na tejto zohriatej zmesi som opražila plátky mrkvy, pridala som zmes jasmínovej a červenej ryže, zaliala vodou a varila, kým nebola ryža trochu mäkšia. Pridala som ešte nakrájanú cukinu a cibuľku.

 Losos opečený na kurkume a koriandri s čiernym korením a rímskou rascou, k nemu na cesnaku opečený-podusený môj vypestovaný mladý baklažán:

 Rýchla polievka z cesnaku, mrkvy a šampiňónov, ochutená šalviou a yzopom.

 Na oleji a masle som si zohriala nakrájaný cesnak, kúsok štipľavej papričky, pridala som sušené paradajky, krevety a cukinu, zamiešala so špagetami a na koniec som pridala jarnú cibuľku:

 Moja obľúbená pečená zelenina na plechu - tentokrát zemiaky, sladké zemiaky, fenikel a cesnak v šupke. Ten som potom vybrala a zamiešala do gréckeho ovčieho jogurtu, prisolila som a mala som výbornú omáčku k zelenine. Na panvici som ešte opražila baklažán a zamiešala k ostatnému, ochutila som za´atarom, šalviou a soľou. Vidíte tú usmievajúcu sa tvár v jogurtovej omáčke?

 Polievka z vopred namočeného cíceru, keď bol polomäkký, pridala som mrkvu a potom aj pohanku. Ochutila som rímskou rascou, čiernym korením a bylinkovo-sezamovým za´atarom.

 Strukovinová zmes - vopred namočený cícer, šošovica a hrach, podusené do mäkka, pridala som ešte červenú šošovicu a koreniny - cesnak, kardamóm, rímsku rascu, koriander, trochu kurkumy, klinčeky a štipku škorice, papričku. Pridala som ešte mrkvu a na koniec cibuľu, k tomu som spravila z celozrnnej múky a vody placky opečené na liatinovej platni.

 Po polovici mesiaca sa gazda vrátil zo zahraničia, tak som vymyslela aj koláč. Spravila som z polovičnej dávky bublaninu, do cesta som pridala sušenú pomarančovú kôru a višne z toho odlomeného konára. Ďalšie višne som dala na vrch poloupečeného cesta a hotové som to poliala domácim ríbezľovým likérom. Uvarila som dva vanilkové pudingy a zamiešala k nim maslo, krém som natrela na koláč a navrch naukladala polovičky višní. Samozrejme som nemohla odolať a chcela som si ešte z nie úplne vychladnutého koláča odkrojiť. Lenže mi to tenké cesto nešlo dobre odlepiť z plechu, už som bola na nervy, že koláč je v háji. Ale na druhý deň odležané to išlo ako po masle :-) Ku koláču sme si spravili arabskú kávu - je svetlá, pretože nie je taká prepražená ako v našich končinách a už je v nej primiešaný drvený kardamóm. M. doniesol tri druhy, každé balenie má odlišnú farbu písma, ale všetko je len v arabčine, takže nevieme, čím sa tie kávy od seba líšia.

Opečená krkovička s korením za´atar, sumak a s papričkou, k nej fazuľky, jogurtová omáčka s pečeným cesnakom a celozrnné placky.

 Bageta z ražnej múky z farmárskych trhov (pekáreň Petite France, tmavé aj svetlé bagety od nich vydržia mäkké aj tri-štyri dni, pokiaľ ich nezjeme hneď - na rozdiel od rôznych bagiet zo supermarketov, aj keď sú pomenované "rustikálna") - s tenkou vrstvou horčice, natrhanou schwarzwaldskou šunkou, paradajkami, šalátom a navrchu posypaná cibuľovou vňaťkou a okvetnými lístkami nechtíka lekárskeho:

 Kopy konárov z jaseňa, marhule, jabloní a bazy sme likvidovali so špekačkami, slaninou, cibuľou, bagetou a zeleninovým šalátom na odľahčenie.

 Špagety s cesnakom, papričkou, šampiňónmi, pórom, paradajkami a jarnou cibuľkou:

 M. mal chuť na omeletu - minulý mesiac som ho na diaľku dráždila fotkami :-), takže som mu spravila v nedeľu na raňajky mäkkú omeletu s našimi paradajčičkami, kúskom póru a posypala som ju cibuľovou vňaťkou. Francúzskych bagiet sa nevieme dojesť.

 Blesková letná polievka - z mrkvy, zemiaka, s pórom, rímskou rascou a obyčajnou rascou.

 Kačacia pečeň na anglickej slanine, s tymianom, za´atarom a sumakom, pred koncom som pridala cibuľu, aby príliš nezmäkla. Príloha sú zemiaky s cibuľou.

Dobrú chuť s fantáziou a vlastnou úrodou!

Letná pohoda - Summer Ease

Horúce júlové i augustové dni:

zvedavé drozdice

 hravé lastovičky

 ostražitá mačka

 zeleň v tieni

 step na slnku

*Príjemné posledné prázdninové chvíle*

Dary prírody - Nature Gifts

O našej úrode... Čítam anglické časopisy o záhradách a vidieckom živote a všade tam propagujú domáce pestovanie zeleniny. My sme sa vývojom v cudzine príliš nepoučili a hoci v obchodoch je veľmi nekvalitná zelenina aj ovocie, trhoviská po revolúcii prakticky vymizli (teda sortiment sa zmenil na vietnamské/čínske tričká a lacné pochybné hračky) a trend posledných rokov tzv. farmárske trhy zďaleka nedosahuje rozmer bývalých tržníc, tak v našich časopisoch o záhradách i o bývaní stále prevláda trávnikovo-tujová masáž.

My nepestujeme toľko zeleniny a ovocia, že by nám to úplne pokrylo spotrebu, ale v lete je naša úroda významnou časťou toho, čo spotrebujeme. Napriek uisťovaniu v trávnikových článkoch sa na záhonoch ani toľko nenarobíme. Síce z permakultúrnych zásad sme len začali preberať určité prvky - nastieľanie záhonov proti burine (naozaj to pomáha, nie stopercentne, ale buriny je oveľa menej), iné sme praktikovali už predtým - zmiešané záhony a pestovanie vzájomne si prospievajúcich plodín, hnojenie kompostom, mykorrhiza pre lepší rast a zdravie rastlín a pod. Na jeseň som zasadený cesnak prikryla polosuchou-polotlejúcou trávou a februárové holomrazy prečkal bez ujmy, susedom ich nenastlaný vymrzol. Okrem toho, že vrstvou nástielky (ideálna je slama, nie sú v nej semená) horšie prerastá burina, tak stačí menej polievať, lebo sa drží vlaha a navyše spodné vrstvy tlejú - čiže kompostujete priamo na záhone.

 Ako to u nás dopadlo a dopadá tento rok? 

Do bývalého skleníka na dvore na južnej strane som zasadila paradajky, papriky - kapiu zo semienok z kúpenej papriky v obchode, štipľavé papričky a ešte dve sadenice baklažánu na skúšku. Pomedzi ne rad ľadového šalátu a rad špenátu. Baklažánom sa pri stene na juhu darí, ibaže veľmi-preveľmi chutia slimákom. Takže som ich musela zberať dosť malé, ale zrelé už boli. Hnojila som len pri výsadbe kompostom a pridala som mykorrhizu, inak nič.

7. a 22.5.:

 

dnes:

 V záhrade sme mali hnedastý hlávkový šalát, hrášok - popichala som k nemu jabloňové a bazové konáre, aby sa neváľal po zemi a nežrali ho slimáky, reďkovky, kaleráby - vysiala som zbytok starších semien priamo do záhona, trochu mrkvy zo zbytku semien, akurát cvikla už vôbec nevyšla. Cesnak vyrástol, ale je dáky malý, asi som ho neskoro vybrala. Jahôd bolo dosť, čiernych ríbezlí aj josty tiež - spravila som likéry a zbytok sme pojedli iba tak. Už sme mali aj maliny, z rastliny zasadenej ešte v roku 2009, višní sa tiež urodilo, akurát sa nám za búrky zlomil strom. Ale som naložila aspoň dve fľaše na griotku. V záhonoch sa samovysieva mak - ešte asi z čias pani T., pretože ja som mak nikde nesiala.

 Neskoršia zelenina, ktorú zberáme práve teraz - paradajky veľké aj cherry - ´Brillantino´, ´Picolino´, kapia, papričky, baklažány, fazuľka bledá ´Goldmarie´ aj fialová ´Blauhilde´ a rastú tiež tekvice hokkaido ´Uchiki Kuri´. Zasadili sme aj také obrovitánske, ako vlani, ale neviem, či z nich dačo bude. Minulý rok boli pri južnej stene, tak mali asi lepšie podmienky, než v záhone.

 Hrušiek bude tiež hojne a jabĺk spústa, vlani neboli jablká skoro vôbec. Ale nekričme hop! kým celkom nedozrejú...

Tak česť záhradkárskej práci a dobrú chuť z vlastnej úrody!