Prvého februára sme mali špagety so zeleninou opečenou na panvici: nakrájaný cesnak, kúsok papričky, sušené paradajky, šampiňóny, cukina a pór. Ružičky brokolice som krátko povarila vedľa v kastróle.
Na gazdove narodeniny sme si dali palacinky s karamelizovaným banánom a veľmi chutné višňové víno.
Pečené jahňacie kolienko s bylinkami, rascou a feniklovými semienkami, so zemiakovo-kukuričnou kašou a krátko poduseným čerstvým špenátom na masle a cesnaku s hráškom:
Počas fašiangov (masopustu) som sa rozhodla pustiť sa do tradičných šišiek. Vydarili sa pekne, s troškou rumu v ceste, ale poviem vám, že na toľko bravčovej masti s olejom môj žalúdok nie je stavaný a bol rád, že je to len výnimočná záležitosť. Šišky som neplnila ničím, jedli sme ich s penou z bielkového snehu zmiešaného s citrónovou kôrou a marhuľovým lekvárom.
Na raňajky omeleta s kúskom maďarskej klobásy, posypaná žeruchou:
Nesmieme zabudnúť ani na elixír, čo nás od jesene až doteraz chránil pred chorobami - čerstvá ovocno-zeleninová šťava. Základom sú jablká zo záhrady alebo kúpené z miestnych sadov, k nim mrkva, citrón, pomaranč, cvikla, ananás či limetka v rôznych kombináciách. Vždy som v zime trpela na ochorenia dýchacích ciest s teplotami, tento rok vôbec. Odporúčam všetkým nielen pitie čerstvých štiav, ale aj prečítať si čosi o Gersonovej terapii - americký lekár nemeckého pôvodu tvrdil, že pitím štiav sa dá vyliečiť aj rakovina. To vám nezaručím, ale určite odporúčam pozrieť si film Food matters (Na jedle záleží), nájdete ho aj pod heslom Fakta o potravinách. O liečbe rakoviny stravou je film The Gerson Miracle - Gersonův zázrak. Ja z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pitie čerstvých štiav chráni pred chorobami. Najprv sme pili každý deň, každý druhý, potom aj menej často. Vypili sme za zimu desiatky kíl jabĺk.
Orientálne rizoto, či pilaf, ako chcete. Na opečené koreniny (rímska rasca, koriander, kurkuma, paprička, štipka škorice a kardamómu) a sezamové semienka som dala ryžu, postupne podlievala a varila. Zvlášť som si opiekla papriky, ošúpala a pridala do pilafu, aj opečenú cukinu, do hotového ešte nakrájanú cibuľu a pór - nechať len spariť pod pokrievkou.
Pred koncom fašiangov som ešte skúsila fánky podľa tohto
receptu, ale z polovičnej dávky. Vyprážané jedlá sú chutné, ale naozaj ťažké, navyše som cítila masť s olejom po byte ešte niekoľko dní; odhliadnuc od toho - čo s toľkým použitým olejom... Ďalšie roky sa vrátim k svojej tradícii - že nebudem vyprážať tradičné predpôstne maškrty :-) Fánky som posypala cukrom navlhčeným trochou rumu.
Na Valentína sme si upokojili trávenie
šafranovým krémom podľa Emanuela Ridiho. Postreh prvý - nemiešať nerezovou metličkou, šafranové vlákna sa z nej zle vymotávajú :-) Postreh druhý - mali sme každý dve porcie, mne viac chutil krém mierne vlažný, než úplne vychladený. Asi preto, že aj puding radšej jedávam teplý.
Zeleninová polievka s krúpami - zemiaky, červená kapusta, cesnak a ružičky brokolice:
Soté z kuracích pŕs s rascou a korením, pred koncom som pridala aj pór, príloha je kuskus s hráškom. Do šťavy som zamiešala trošku smotany.
Prepadla ma chuť na hamburger - takže sme si spravili doma podľa fantázie. Hovädzie mäso s bravčovým sme pomleli a ochutili drveným korením, rímskou rascou, papričkou a pretlačeným cesnakom. Opiekli na grilovacej panvici, na masle opražili šampiňóny, na panvici zohriali aj pletenky. Burger sme poskladali aj s rukolou i jarnou cibuľkou, poliali domácou majonézou s červeným a zeleným korením, kurkumou a jarnou cibuľkou. Delikatesa.
Opečená korenená krkovica preliata domácou majonézou a pučené zemiaky. V jednoduchosti je krása i chuť.
Opečený lososový filet so zemiakmi varenými podľa Jamieho Olivera - aj so šupkou, s tymianom a citrónovou kôrou, na tanieri pokvapkané olivovým olejom a posypané kôprom.
Zimný koláč podľa časopisu
Country Homes and Interiors - zo sušených sliviek, datlí, jabĺk a hrozienok máčaných v ochutenom víne (
Glögg z Ikei alebo ako som spravila ja - normálne víno som ochutila škoricou a klinčekmi), ktoré sa po dôkladnom niekoľkodennom nasiaknutí pridajú do cesta z piatich vajíčok (dala som len štyri), 250 g masla, 250 g tmavého cukru, štvrť kila múky, práškom do pečiva - používam vínny kameň, korením mixed spice - škorica, muškátový oriešok, klinčeky, koriander, zázvor a čierne korenie alebo štipľavá paprika - a nasekanými lieskovcami. Pečie sa to na 170 stupňov asi polhodinu, potom sa teplota zníži na 150 a ešte sa dopeká približne dve hodiny - odporúčam častejšie kontrolovať. Podľa receptu po vychladnutí vydrží koláč až mesiac v plechovke, ale my sme ho samozrejme pojedli oveľa rýchlejšie. Jablká aj slivky sme mali vlastné nasušené.
Bažant pečený v keramickom pekáči - ochutený rozmarínom, drvenou rascou, čiernym korením a borievkami (jalovec), neskôr som pridala nakrájané lesné huby, mrkvu a petržlen, posypala ešte rozmarínom a paprikovými vločkami - z našej vlaňajšej červenej papriky. Do výpeku som primiešala kúsok masla. Príloha zemiaky varené v šupke a opečené na cibuli. Bažant bol kúpený, nie ten, čo sa motá za domom ;-)
Hovädzie roštenky pečené a podusené domäkka, ochutené rascou, rímskou rascou, koriandrom, tymianom a cesnakom, s kukuričnou kašou.
Gnocchi (kúpené talianske) s krátko opečenou zeleninou - cesnak, mrkva, cukina a brokolica, a trocha smotany:
Jednoduchá a rýchla roláda - cesto zo 175 gramov roztopenej kvalitnej čokolády, ktorú po schladnutí zamiešame do krému zo 175 gramov cukru vymiešaného s piatimi žĺtkami a potom jemne primiešať bielkový sneh. Pečie sa asi dvadsať minút na 180 stupňov. Roládu som plnila krémom z vyšľahanej šľahačky s gaštanovým pyré, kvapla som aj trochu rumu. Cesto som nechala medzi papriermi na pečenie prikryté vlhkou utierkou aby sa ľahšie rolovalo.
Dobrú chuť - Bon appétit!
Podľa mňa najkrajší je vozeň číslo 200 z roku 1900, v podobe z rokov 1922-51 keď sa používal na okružné jazdy. Secesné zdobenie schodov, kľučiek, kvietkovaná obruba na prednom svetle, drevený strop a čalúnené kresielka, mosadzné madlá... Žiaden umakart ani plasty.
Novšie električky zastupuje T2, ktoré sa vyrábali v rokoch 1954-62, v Prahe jazdili len do roku 1956, potom cez Liberec doputovali do Bratislavy, kde posledné vyradili až v 80. rokoch.
Trolejbusy v Prahe pamätajú už len vekom pokročilí, jazdili totiž od roku 1936 do 1972. Na fotke je 431 Tatra T 400 z roku 1954 a práve tento išiel poslednú jazdu trolejbusu v Prahe. Vedľa stojí 494 Škoda 8Tr - výroba od roku 1957, v prevádzke v rokoch 1959-72 (pre porovnanie v Bratislave premávali 1957-1976). Prvý má podobu z 50. rokov a druhý zo začiatku šesťdesiatych.
Autobusy zastupujú Škody - 706 RTO z roku 1973, premával do roku 1978. RTO vyrábali okrem ČSSR aj v Poľsku a tento autobus je práve odtiaľ. V Bratislave jazdili v rokoch 1959-1980; a vedľa Karosa ŠM 11 z roku 1981, vyradená 1988. Vyrábali sa od roku 1968, tento autobus si ešte pamätám. V múzeu je aj maďarský Ikarus 280, ktorý v Prahe premával v rokoch 1988-1996, v Bratislave sme sa ním najazdili až-až (1974-2008).
Na poslednej fotke je montážna trolejová veža Praga z roku 1948 - vyrobená v karlínskej strojárni Rustonka. 
Fabrika vznikla už v roku 1832 a vyrábala parné stroje, 1850 ju získal Joseph Ruston a vyrábal lode aj parné stroje, nitované oceľové mostné a strešné konštrukcie. Od roku 1912 fabriku vlastnili Elektrické podniky hlavného mesta Prahy, po vojne až do roku 1994 patrila pod Dopravný podnik hl. m. Prahy. Až do roku 2007 tu vyrábali koľajové vozidlá a potom celý objekt zbúrali a zo slávnej továrne ostala stáť len kotolňa s pekným tehlovým šesťbokým komínom. Tieto objekty postupne chátrajú a je to hanba. 
