utorok 18. júna 2013

Jarné kvety - Spring Flowers

Tento rok sme si veru neužili slnečný svit. Teraz, keď sa jar lúči, prichádza pár horúcich a slnečných dní, ale takmer celú jej vládu bolo daždivo a zamračené. I tak však kvety, kríky a stromy podľahli odvekému poriadku a rozkvitli.
Hyacinty, narcisy, modrice, violky, tulipány - na jeseň sme vysadili spústu nových a staré sa samy popresúvali, prvosienky, pľúcniky, medvedí cesnak, nové srdcovky, poniklec, orlíčky - tie sa každým rokom viac rozrastajú, margarétky donesené pred dvoma rokmi z Gemera, kosatce, náprstníky, maky a prvá ľalia...
 Veľký orgován v juhozápadnom rohu presahuje až k susedom, každý rok v ňom majú hniezdo vtáky - najčastejšie drozdy. Spolu s rozkvitnutými jabloňami to bol pekný pohľad aj z ulice. V záhrade a na dvore nás tešil rozkvitnutý plamienok horský - prvú zimu ho odhryzol zajac, vlani mal len jediný kvietok a teraz bol riadne obsypaný.
Koniec jari patrí pivonkám, ktoré neúnavne každý rok kvitnú, aj keď ich takmer nehnojím a ustavične sa okolo nich motá nezničiteľná kozia noha. Začínajú už aj ruže, ale o tých nabudúce. Teraz majú hlavnú úlohu rozkvitnuté statné stromokry bazy - za bránou, v záhrade štyri, za domom asi zo desať a hlavne plná dožilá stodola. S ňou treba niečo spraviť, aby sa nezrútili aj tie múry, čo ešte stoja. Ale tá rozkvitnutá baza je nádherná, sladko prevonia celý dvor a je to samozrejme prebohatý zdroj sirupu, likérov, lekvárov a rôznych ďalších experimentov.

utorok 11. júna 2013

Jar - Spring

Druhú májovú sobotu nám doviezli kontajner, aby sme vypratali jednu z dolných miestností - severnú pod kuchyňou. V kuchyni je zle spravená podlaha - ďalšia stavebná chuťovka zo sedemdesiatych rokov. Už dávnejšie sme zdola vyhodili drevený regál, ostali ešte zbytky uhlia na zemi, spústa malých kvetináčikov, kelímkov a rôzneho haraburdia. Gazda si zobral lopatu, fúrik a začal nakladať. Ja som pozbierala úlomky škridiel na dvore, opadanú omietku z múrikov a potom som sa vydala na spodnú povalu nakladať lopatou do kýblov sajrajt z podlahy. No čo sa budem rozpisovať, narobili sme sa ako kone. Na večer sme kontajner prekryli igelitmi, lebo zasa pršalo. V nedeľu ešte trochu vyhadzoval M. zdola - zostal nám už len jeden respirátor, takže ja som na povale skončila. V spodnej miestnosti bola časť podlahy vybetónovaná, zbytok spráchnivená drevená aj s podkladovými trámami. Zostali tam časti drevených kredencov a ešte nejaké drobnosti. Popravde, na fotkách ten rozdiel medzi pred a po veľmi nevyniká, v skutočnosti je to lepšie ;-)
Za necelé dva dni sme dvaja vyhodili JEDEN A POL TONY odpadu. V dome to moc nevidno, ešte takých kontajnerov zaplníme... Potrebujeme vyčistiť pôjdy, aby mohol odborník posúdiť v akom stave sú trámy. Takto to bude trvať ešte dlho, nevyčistila som ani len ten jeden pás až po druhú stenu.
Potom M. dočistil radiátory v tej vymaľovanej izbe a natrel ich. Najprv vodou riediteľnou farbou, ktorá však vyzerala hrozne - samé šmuhy, takže napokon opäť došlo na syntetiku. Radiátory budú zrejme už zvnútra prehrdzavené, ale ešte dáky piatok vydržia (musia :-)). Posledný májový týždeň sme si presťahovali postele - v pôvodnej malej izbe vedľa kuchyne sme okrem krátkej prestávky spali od začiatku (od decembra 2008). Bolo tam trochu chladno, izba je situovaná na východ a na sever, periny boli na dotyk studené, v tejto novej spálni otočenej na východ a juh je trochu teplejšie. V lete to bude asi menej príjemné - ak vôbec nejaké leto nastane! Aj v malej izbe sme skladali posteľ o polnoci, tak i tu sme dodržali tradíciu. Otočili sme koberec pred postele na šírku, vošiel sa na milimeter. Ešte chýbajú nočné stolíky a rozčuľujú ma tie socialistické dvere. Dolu sú pôvodné, ale k nim treba dorobiť zárubne - to znamená sekanie do stien a prášenie.
Upršané chladné počasie prinieslo nový zážitok, pustili sme si kotol ešte aj v júni. Farbu na radiátoroch ešte bolo trochu cítiť, preto sme v najchladnejšiu nedeľu 26.5., keď bolo ledva deväť stupňov, strávili v obchodoch. Vtedy bol náter ešte trochu lepkavý, preto sme nechceli kúriť. V dome bolo vlhkých sedemnásť... 
 U nás obvykle býva sucho, aj vlani, keď pršalo v Ústeckom a Libereckom kraji, tak ja som musela polievať záhradu. Sme v zrážkovom tieni Krušných hôr, na meteoradari vždy prichádza od západu veľký dažďový mrak, ktorý sa tesne pred nami rozdelí a máme sucho. Tento rok však prší o stošesť. Odkedy zliezol v druhej polovici marca posledný sneh sme polievali štyrikrát. Už som vytasila gumáky - dvor je celý rozmáčaný, pred bránou je bahnovisko. Na okolitých poliach sa usadili čajky! Prvý júnový víkend priniesol do šíreho okolia povodne. Za domom a pozemkom tečie potok, ktorý obvykle ledva badať. V Prahe sa vyliala Vltava a Botič, náš potok sa riadne zdvihol - obvykle má pod 40 cm, teraz presiahol sto - bol prvý povodňový stupeň. Sledovali sme ho hlavne v noci z pondelka na utorok štvrtého. O pol dvanástej v noci prišli hasiči po školníka zo škôlky.  My sme vynosili náradie na schody a o druhej ráno sme išli spať. Potok vystúpil na 133 cm, tak-tak sa udržal v koryte. Na juh a východ od nás Vltava vyháňala ľudí z domova. Mali sme šťastie - i keď dolu nič extra nemáme, omietka je napučaná už dávno. Od spodnej vody máme mokré steny, teraz je slnečno, trochu sa to vyvetrá. Kačky neodradila ani prudká voda, stále boli na svojich miestach. Dokonca som videla aj malé káčatko.
V prestávkach medzi dažďami sme stihli zasadiť fazuľky, sadenice baklažánov, paradajky a zasiať dva druhy tekvice. K nim petržlenovú vňať a šaláty. Ale v záhonoch sa peleší bažant, hrabú hrivnáky a drozdy, tak neviem, či dačo vylezie. Fazuľa je tam dva týždne a nič - či jej je zima, moc vlhko alebo ju vyzobali vtáky... ktovie.
Poslednú sobotu M. naložil železný odpad, čo sa nám váľal pred chlievikmi už pár rokov, spolu so smaltovaným sporákom a starým smetiakom - bolo toho štyristo kíl... Popálili sme aj kopu konárov zloženú na konci bývalého skleníka, ešte zostáva hromada pod pavlačou. Pomaly bude dvor uprataný, chcelo by to lavičku a stolík. Počasie k tomu tiež.
Gazda tu dva týždne pokašliaval a kýchal, až som nádchu od neho chytila aj ja. Po celú zimu som sa vďaka čerstvým šťavám ubránila a teraz toto. Pred dvoma nedeľnými búrkami sme stihli nazbierať bazové kvety na dvojitú dávku sirupu, takže okrem čajov popíjam aj sirup. Bazy máme habadej, plnú dožilú stodolu, velikánsky stromoker za bránou a k tomu štyri bazy v záhrade. Za domom ďalšie.
Dúfam, že ste v suchu a v zdraví. Predpovedajú teplé dni, bude lepšie!

piatok 31. mája 2013

Marcové jedlá - Food in March

Tento máj sa počasím veľmi nelíši od marca, takže pokojne môžem pripomenúť recepty spred dvoch mesiacov. Vlani som už oberala jahody, teraz niektoré len kvitnú, iné majú maličké zelené plody.
Zahrejme sa na úvod polievkou. Namočenú fazuľu som uvarila vo vode, keď bola skoro mäkká, pridala som mrkvu, petržlen a zemiaky. Dochutila som šťavou, čo mi zostala zo stifada - gréckeho hovädzieho "guláša".
 Hovädzí steak korenený zeleným korením a feniklovými semienkami, so zemiakmi varenými vcelku - na mäso som spravila rýchly preliv z nadrobno nakrájanej šalotky, so soľou, olivovým olejom a kvapkou balzamikového octa.
 Len chvíľu opečené kalamárové krúžky na panvici s trochou oleja (pre chuť možno pridať kúsok štipľavej papričky, farebné korenie...), varené zemiaky a ajvar. Je to skvelá balkánska hustá omáčka z kapií, baklažánu, paradajok a korenín, dostať napríklad v Globe.  Alebo si môžte spraviť aj doma.
 Zemiakové gnocchi (mrazené) so zeleninou opečenou na panvici: na olivovom oleji stonka zeleru, nadrobno nakrájaný cesnak, cvikla /červená repa/ - tú treba podliať vodou, trvá jej dlhšie, kým zmäkne, kúsok štipľavej papričky (dala som vcelku a pred dokončením vyhodila, nemusím ju krájať nadrobno a potom si dávať pozor na pretretie očí, mlynček totiž nemáme), sušené paradajky, pred dokončením som doladila soľou a bylinkami, navrch nakrájala jarnú cibuľku. Gnocchi sa dajú do vriacej vody a keď vyplávu navrch, sú hotové. Skvelé jedlo.
 Pečená hovädzia hruď vcelku - najprv som umyté osušené mäso opiekla zo všetkých strán a potom okorenila, podliala, zakryla a nechala piecť v rúre. Neskôr som pridala nakrájanú mrkvu, stonku zeleru, petržlen a mrazené kuriatka /lišky/ z mrazničky, rozdrvené borievky /jalovec/, rascu a rímsku rascu, rozmarín, soľ a kocku vývaru z mrazničky. Jedli sme s pučenými zemiakmi ochutenými maslom. Bola to výživná večera - M. vtedy oškraboval farbu pred maľovaním a rozoberal prasknutú omietku v klenbe nad oknom.
 Blesková polievka - nakrájané šampiňóny opečiem na oleji, pridám zemiaky, zalejem vodou a počkám, kým zemiaky zmäknú. Basta. Ochutím drveným čiernym korením a soľou, prípadne nadrobno nakrájaným alebo pretlačeným cesnakom. Do taniera pridám petržlenovú vňať a nechytá sa žiadna prefabrikoaná sáčková polievka. :-)
 Na internetových stránkach som čítala samé chvály na estónsky kringel - veniec z kysnutého cesta, tak som sa doň pustila. Napríklad podľa tohto receptu, iba pre nás robím z polovice (polovica kocky droždia, 125 ml mlieka, 300 g múky - miešam špaldovú a pšeničnú, vajíčko dávam aj celé). Miešam podrvenú celú škoricu s kasiou, obe ako kôrové ruličky doniesol M. z Arábie. Kasia vonia rovnako príjemne, ako škorica, má však menej výraznú chuť. Poznámka na okraj: včera som piekla tiež a dala som trochu menej škorice s kasiou, pridala som ale holandské kakao a hrozienka. Vynikajúce, mäkučké, najlepšie zjesť čerstvé.
Priam neuveriteľne skvelá polievka inšpirovaná thajskou kuchyňou - do vývaru s vodou som dala variť kúsok závoru a badiánovú hviezdičku, kúsok papričky (neskôr som ju vylovila, aby to veľmi neštípalo, chcela som jemne pikantnú chuť) a nakrájaný cesnak na plátky. Nakrájala som si mrkvu a po chvíli pridala aj kapiu. Zvlášť som uvarila slíže, tesne pred vypnutím polievky som do nej dala mrazené krevety s chvostíkmi. Porciu na tanieri som posypala nakrájanou cibuľkovou vňaťou a mätovými lístkami. Dokonalá polievka :-)
Kým M. škriabal farbu zo stropu, ja som sa pustila do ragú bolognese. Je to trochu zdĺhavá záležitosť, ale raz za uhorský rok prečo nie... Takže na olivovom oleji som si opiekla nakrájanú slaninu, pomleté hovädzie mäso s trochou bravčového (melieme si vždy doma sami), nadrobno nakrájanú mrkvu, stonku zeleru a bobkový list. Podliala som čeveným vínom a po chvíli dusenia som pridala konzervované paradajky, rozmarín a šalviu, muškátový kvet. Ja som pridala aj trochu cesnaku, ale nemusí byť. Dusilo sa to dosť dlho, aspoň dve a pol hodiny. Toto ragú môžte potom zapiecť s lasagne, ja som uvarila penne. Gazda si svoju porciu posypal parmezánom, ja syr nejem.
 Ďalšia jednoduchá polievka - najviac roboty je s čistením a krájaním. Dala som hlivu, mrkvu a petržlen, na ochutenie cesnak, drvené čierne korenie, rascu, rímsku rascu, soľ a rozmarín. 
 Trochu pracné raňajky - teda krájanie a škriabanie zabere istý čas, potom je to už hračka. Na olivový olej som dala nakrájanú a ošúpanú stonku zeleru (ostraňujú sa z nej "fúzy"), šampiňóny, zelenú papriku, kapiu a na koniec aj cherry paradajky. V strede panvice som spravila miesto a vyklepla vajíčko. Potom som si spravila na druhý deň len zeleninu, bez vajíčka, pridala som cibuľu a jedla s bagetou. 
 Po týchto sýtych raňajkách som spravila neskorý obed - krátko opečený filet z tresky, korenený drveným farebným korením a rímskou rascou, príloha zemiakovo-zelerová kaša s maslom, na osvieženie jarná cibuľka. Večer gazda omietal klenby a praskliny v rohoch, mali sme aj na večeru pečenú rybu - morského vlka.
Nedeľné pečené kuracie stehno s troškou slaniny a s farebnou ryžou sme zajedli rýchlym dezertom. Z mrazničky som vybrala maliny a čučoriedky, zohriala v kastróli s kryštálovým cukrom. Medzitým pán domu vyšľahal šľahačku s cukrom, vynikajúce.
 Polievka z červenej šošovice, ktorú ani netreba vopred namáčať, so šampiňónmi a nakrájaným cesnakom i cibuľou. Korenila som čiernym korením, rímskou rascou a kurkumou.
 Guláš z hovädzej hrude - na masti som opiekla dve veľké cibule, pridala kocky mäsa a drvenú rascu s čiernym korením, nechala zatiahnuť, pridala som paradajkový pretlak a bobkový list, podliala vodou a vybrala som z mrazničky kocku vývaru. Mäso sa dusilo dosť dlho, poprášila som ho ešte vločkami našej usušenej kapie. Pred koncom som ochutila čerstvou majoránkou - na východnom okne ju mám už tretí rok, polievam ju raz za čas a ona prežije asi všetko. Šťava dusením zhustla, nemusela som vôbec dávať múku. K výdaju energie pri maľovaní izby som sa rozhodla spraviť zemiakové knedle s trochou mäsovej slaniny. Dávam trochu menej múky, aby boli mäkké a vláčne. Gazdova porcia:
 Trochu slaniny som dala i pod zeleninu na špagety. Ošúpaná stonka zeleru, nakrájaný fenikel, cibuľa, pór a čierne olivy, zamiešať so špagetami a je to. Robila som ešte aj špagety s cukinou, cesnakom, stonkovým zelerom a papričkou. Fotka tých so slaninou:
 Zbytok zemiakových knedlí sme zjedli s opečenou cibuľou a slaninou - zakončili sme tým poslednú polnočnú maľovaciu šichtu.
 Opečená korenená bravčová pečeň s cibuľou, omáčkou z paradajkového pretlaku, ochutená rímskou rascou a bylinkami. Prílohou je sparený kuskus ochutený sušenými bylinkami.
Pri upratovaní po maľovaní a pred veľkonočnou návštevou som si spravila na obed bleskové špagety s kalamármi, cesnakom, papričkou a petržlenovou vňaťou:
 Návšteve sme ponúkli pomaly pečené horné morčacie stehno ochutené rascou, cesnakom a korením, spolu s krúpami zmiešanými s vopred namočenou mungo fazuľkou. Zamiešala som ešte opečenú cibuľu. Pomaly pečené mäso na nízku teplotu je mäkké a šťavnaté, výborný spôsob prípravy aj pre iné druhy mäsa.
 Plný dom sme kŕmili ešte pomaly pečenými bravčovými kolenami s bulgurom (trochu hrubší, než kuskus, treba ho aj chvíľku povariť) a pustila som sa do hovädzieho na burgundský spôsob - boeuf bourguignon. Pripravte sa na dlhé varenie, na konci ktorého však čaká lahodné mäkké mäso a plná omáčka. Začneme na masti s olejom - opečieme nakrájanú mäsovú slaninu, nakrájané osušené hovädzie zadné a glejovku, na tenké prúžky nakrájanú mrkvu a veľkú cibuľu. Okoreníme čerstvo drveným čiernym korením a posolíme - ja solím buď ku koncu, alebo na začiatku varenia len trochu a potom dosolím. Opečené mäso so zeleninou, ktoré pustilo šťavu, som poprášila trochou múky, nechala dusiť, potom som to všetko zaliala burgundským vínom. Na 1,5 - 1,6 kila mäsa išli dve-tri väčšie mrkvy a trištvrte litra vína. S gazdom sme si odliali trošku do pohárov a inak skoro celá fľaša šup na mäso. Dolejte vývarom alebo vodou, aby všetko bolo pod hladinou, k tomu ešte ide paradajkový pretlak, bobkový list, 3-4 pretlačené strúčiky cesnaku a stonky čerstvého tymiánu. To všetko sa pomaly varí dve-tri hodiny. Ku koncu si vedľa na panvici zohrejeme maslo a na ňom opečieme šampiňóny so šalotkami. Do taniera naberieme dobre povarený guláš, šampiňóny so šalotkami a jeme s chlebom, bagetou alebo ako Francúzi s cestovinami. Aj s bulgurom to bolo lahodné. Nemusím upozorňovať, že na druhý deň je odstáty "guláš" ešte chutnejší.
 Dobrú chuť - Bon appétit!

pondelok 27. mája 2013

1.5.2013

Na prvého mája sme sa ráno vydali do Plzne. Počasie nám prialo i neprialo - bolo chladno a zamračené, našťastie nepršalo. Vybrali sme sa totiž na prvomájovú spoločnú jazdu motoriek od plzenských pivovarov na letisko Planá. Šesťdesiat kilometrov dlhá trasa viedla cez Stříbro, predtým sme však museli prejsť stodvadsať z domu k plzenským pivovarom. V ten deň bolo len okolo desať stupňov, zišiel by sa nám obom ešte sveter a hrubé ponožky navyše.
 Spoločná jazda (organizátormi z klubu Moto Pell-Mell nazvaná ako prvomájová vyjížďka) bola fajn, cesta klasika - nejaká diera, štrk, kamienky...  Podľa organizátorov sa zišlo okolo 1300 motoriek - od starých Jáw cez rôzne choppre, športové a cestovné motorky až po trojkolky.
Na letisku pri Planej sa mnohé motorkárky (niektoré oblečené len v úzkych rifliach) drkotali od zimy, nám tiež nebolo moc teplo. Pozreli sme si jazdy akrobatov a pobrali sme sa domov. Nevrátili sme sa do Plzne, ale sme si to štrikovali po okraji CHKO Slavkovský les vo výške nad 650 metrov nad morom. Zima sa vtierala až do špiku kostí, pod nami úzka cesta polepená asfaltovými záplatami - aspoň sme ju mali len pre seba -, vedľa pasienky s dobytkom, hmla ako v Škótsku... Cesta domov bola 137 kilometrov, poriadne studených.
 Jedna z mála našich spoločných fotiek, zo stránok organizátora jazdy http://www.motopellmell.cz/media/foto_prvom%C3%A1jov%C3%A1_2013_plan%C3%A1/index4.html
No a pokračujeme našimi fotkami akrobatov:
Nedá sa povedať, že by sa odvtedy počasie vylepšilo, u nás je stále chladno a daždivo, v dome ráno klesá teplota na 17 stupňov a my si prikurujeme iba na chvíľu, pretože M. natrel radiátory v tej vymaľovanej izbe a zahriata farba smrdí. Kosíme záhradu a dvor každé dva týždne, tráva a burina rastú doslova z vody. Ešte nemáme zasadené ani paradajky, ani zasiatu fazuľu. :-(