Brána - Front Gate

V druhej polovici septembra dozrel čas na opravu omietky aj strešnej krytiny na bráne. Sme v mestskej pamiatkovej zóne, takže prvým krokom bola žiadosť o záväzné stanovisko od pamiatkového úradu, samozrejme s návrhom riešenia - hladká vápenná omietka s nanajvýš piatimi percentami cementu (murivo je prevažne z pieskovca) a opäť klasické pálené bobrovky so segmentovým rezom, hrebenáče kladené do malty. Tomuto nášmu návrhu pamiatkari nemali čo vytknúť :-)

M. je pracovne vyťažený, takže sme túto akciu zverili miestnej firme, ktorá nám na jar 2009 robila kúpeľňu, záchod a rozvody, na jeseň 2011 kanalizačnú prípojku.

19.9. pred:

Dva dni zabralo otĺkanie starej omietky s cementovým nástrekom. Na niektorých miestach bola opadnutá, ale inde zasa prekvapivo dobre držala. Nad klenbou sú pretiahnuté dve tiahla, ich zámky sa objavili na boku po odstránení omietky.
Potom prišiel na rad kamenný prah, ktorý tam bol až do kopania kanalizačnej prípojky. Od jesene 2011 sme mali iba jeden pás kameňov. Chlapíkovi to trvalo pol dňa, dláždil iba do zeme, aj škáry vysypal zeminou.

Nasledujúci víkend dvaja chlapi miešali vápenno-cementovú omietku a nahadzovali. Vynechali klenbový oblúk, ten si počkal na ďalšieho remeselníka, na ktorého vyšla táto neobľúbená činnosť. Musel opraviť aj sokel z vonkajšej strany.
Na časti priľahlého kamenného múra spravili aj betónovú korunu, aby doň nezatekalo a nezrútil sa. Potom by to bola už iná káva - poskladať taký múr je veľmi drahé a zložité. Popínavú hortenziu spod päty brány sme presunuli zatiaľ inam, orlíčky asi padli za vlasť, musím si vypestovať nové. Divý vinič možno po čase opäť vyraší. Gazda bude mať o zábavu postarané - mal by vybrať uvoľnenú maltu zo škár a celý múr opäť zaškárovať, aby tam nevyrastala burina a nezatekalo.

V ďalších dňoch remeselníci dokončili omietku a pokladali bobrovky. Aj keď sú to len dva dvojrady na každej strane, išlo to zdĺhavo, lebo škridle nevešali na late, ale museli im prispôsobiť maltovú stielku, na krajoch prirezávať... Príjemnejšie na pohľad by boli staré škridle, ale boli už porozpadávané a tých pár obstojných tam nechceli dávať, pretože majú iný rozmer.

Potom už zatreli hrebenáče maltou a nasledovalo štukovanie. Predávaný vápenno-cementový štuk (KZS) mal 9% cementu, čo bolo vylúčené. Zohnali sme vápennú vonkajšu stierku na gletovanie - skratka FKG, s ktorou samozrejme nemali skúsenosti a patrične to aj komentovali. Pritom naše požiadavky neboli nič extra, chceli sme, aby omietka kopírovala murivo, nemuseli sa až tak trápiť s vyrovnávaním. Ibaže dnes už sú majstri zvyknutí na presné tvárnice a zarovnávanie do pravých uhlov a robiť po starom je rozvláčne... Podľa nás tá štukovacia stierka vyzerala dobre, majstrom sa stále nepozdávala, že vraj nie je dosť priľnavá. Po prebrúsení to bolo skoro úplne hladké. Z prednej strany sa rozhodli namiešať vnútorný vápenný štuk (FS) s vápenno-cementovým, aby bol obsah cementu podľa zadania. S tým sa im pracovalo lepšie.

Napokon ešte chlapík vyškriabal miesto na novonatretú pôvodnú tabuľku s číslom, aby bola v líci  a posledným úkonom bolo ukončenie hornej rímsy. Murivo bolo vyskladané tak, že mohli spraviť dve úrovne, chceli si to asi uľahčiť, takže omietli len ten prvý odskok a druhý zapatlali omietkou a zahladili doguľata. Ibaže takto zostala rímsa neukončená, teda sa museli ešte mordovať so štukovou stierkou, ktorú však možno naniesť iba v hrúbke do dvoch milimetrov. Dúfam, že to bude držať. Hneď to má iný výraz!
Rohy sú zaoblené, mäkké, ako sa to robievalo kedysi. Ešte by sme mali vyriešiť drenáž, keďže tam nie je žľab ani odkvap, aby voda so zemou neodstrekovala naspäť na murivo a vráta. Zatiaľ sme dolu provizórne naukladali staré škridle. 

16.10. hotovo:

Keď vyzrie omietka, môžme natierať. Snáď vydrží takéto počasie, farba je totiž vápenná a malo by byť aspoň osem stupňov a bez dažďa.

Septembrové jedlá - Food in September

Septembrové varenie sme začali opečenými morčacími srdciami, ktoré sme predtým potreli bylinkami rozdrvenými so soľou a korením v mažiari. Výborne dopĺňa podusená fazuľka zo záhrady na masle s nadrobno nakrájaným cesnakom a chlieb - rýchle a chutné.

 Večerný hlad zahnala bleskovka - lodička z lístkového cesta plnená sušenými paradajkami, cukinou, čiernymi olivami Kalamata - na ochutenie kvapka panenského olivového oleja, soľ, korenie a tymián:

 Z roštenky sme si upiekli roastbeef s kôrkou z jemne drveného farebného korenia s trochou papričky. Podaril sa perfektne, vnútro pekne ružové. Jedli sme s podusenými fazuľkami a béarnskou omáčkou, na ktorú sa uvarí nálev zo šalotky, vína, octa a estragónu s trebuľkou.  Zvarený nálev potom ochutí žĺtka zašľahané nad parou s roztopeným maslom, do hotovej omáčky ešte idú nakrájané bylinky.

 Chcela som vyskúšať aj rillettes - mäso pomaly dusené v masti až do zmäknutia. My sme mali bravčové plece a bok - nakrájané na malé kúsky, v liatinovom hrnci som to podliate vodou a masťou pomaly dusila, na ochutenie som dala drvené korenie, trochu rasce a soľ. Keď sa mäso doslova rozpadávalo, povyberala som z neho chrupavky a kožu. Nabrala do pohárov s patentným uzáverom a nechala vychladnúť. Vznikla chutná nátierka - dá sa robiť samozrejme aj z iných druhov mäsa. Čím viac masti, tým sa potom ľahšie natiera.

 Zo všetkých arabských a tureckých sladkostí mi najviac chutí mana - manna wa salwa, doslova ´mana z neba´ - konzistenciu má ako turecký med, trochu sa ťahá, vnútri sú pistácie s mandľami a ochutená je kardamómom. Je to maškrta s prírodnou živicou, ktorá však napriek povesti arabských dobrôt nie je veľmi sladká. Táto je od firmy Al-Karawan Confectionery Company L.L.C. Zloženie uvedené na peknej papierovej krabici: cukor, glukóza, mandle, pistácie, albumín, kyselina citrónová, prírodná živica, kardamóm. Našla som aj recept na domácu výrobu.

 Na vianočku s maslom sme si dali náš domáci jahodový džem a hruškový lekvár.

Opečená korenená krkovica so zeleninovou zmesou zo záhrady - baklažány, cukina, cesnak, paradajky a s našimi artičokmi. Z nich sme odrezali vrch, odtrhli vonkajšie šupinové lístky a zbytok podusili.

 Nejako som neodhadla množstvo šľahačky, čo sme si vyšľahali k jahodám z mrazničky, zbytok šľahačky som dala zamraziť a mali sme smotanovú zmrzlinu, ku ktorej perfektne sadli naše júnové jahody s cukrom z mrazničky:

 Aby som rýchlejšie privolala spánok spravila som si medovkovo-levanduľový čaj s trochou alojzie. M. taký čaj nepotrebuje, zaspí v momente :-)

 Robievam obvykle hovädzí guláš, teraz sme však mali bravčové plece. Mastné časti som okrájala kocúrovi a mäso na kocky dala opiecť s kúskom štipľavej papričky na masť, keď sa zatiahlo, som ho podliala. Medzitým som si nadrvila korenie, rascu, rímsku rascu, borievky (jalovec), trochu feniklových semienok a pridala bobkový list. Mäso som nechala dusiť, potom som pridala šampiňóny, baklažány, cukinu a paradajky, predtým som vylovila štipľavú papričku. Pridala som aj paradajkový pretlak (Valfrutta - len so soľou a vodou, žiadne jablkové pyré a podobné výplne). Nakoniec ešte pretlačené strúčiky cesnaku a dochutiť soľou.

 Sedliacka polievka - lacná a sýta, z fazule povarenej domäkka, ku ktorej potom išla nakrájaná kyslá kapusta (fazuľa naša vlaňajšia a naložená kapusta od rodičov), ešte trochu zápražky na masle, nechať v polievke rozvariť a dochutiť korením, soľou, rascou a cesnakom.

 Domáce zemiakové gnocchi z cesta ako na zemiakovú knedľu. Časť som ešte pred varením odložila do mrazničky, pretože cesta bolo dosť, použijem v príhodnej chvíli.

 Ovsená kaša z vopred namočených ovsených vločiek v mlieku, povarených do akurátnej konzistencie. Ochutila som troškou masla, drveným kardamómom, škoricou a cukrom, pridala hrozienka, nakrájané sušené marhule a lieskovce. Navrch som ešte naliala bazový sirup z bobúľ. Je to poriadne sýte, mala som čo robiť s touto porciou.

 Dokonalý rumpsteak z argentínskeho odležaného mäsa - hovädzieho zadného stehna. Iba trochu okorenený a osolený, opečený na grilovacej panvici. K nemu sme si spravili hubovú omáčku ochutenú cesnakom, drveným korením a rascou, s trochou masla. Prílohou bolo tekvicové pyré s maslom a rímskou rascou. Odležanie mäsa sa nedá nahradiť, ako sme sa presvedčili pri pokusoch so steakmi z obyčajného hovädzieho, ktoré sa bežne predáva a keď sme skúsili toto odležané. Ako sa vraví - nebe a dudy.

 Dobrú chuť - Bon appétit!

Bormio - botanická minizáhrada - Bormio Alpine Botanic Garden

Keďže ani jedna z načatých akcií nedospela k očakávanému koncu, vráťme sa na chvíľu k dovolenke. 

Predtým, než spolu nahliadneme do malej botanickej záhrady s alpínkami, pozrime sa na faunu a flóru na svahoch údolia Braulio. Cestou zo Stelvia som na trávnatom kopci zbadala svišťa. Zastavili sme a hliadkujúceho svišťa som si pozrela zblízka cez objektív. Kúsok nižšie sedel ďalší, ktorý po chvíli skočil hlavičku do nory a ešte nižšie som zočila tretieho. Ten najprv čosi hľadal v nore, trčal mu len zadok a chvost, potom si pololežiac lebedil a na poslednej fotke kto sa lepšie prizrie, zbadá aj hlodák :-)

 Huňaté svište (Marmota marmota) prevŕtali spleťou nôr skalnaté lúky, neďaleká premávka ich nijako nerušila, pokojne si sedeli a rozhliadali sa. Musia sa cez leto dobre napchať, aby sa obalili tukom a prečkali dlhý zimný spánok. 

Vysokohorské lúky hrali všakovakými farbami, kvetov neúrekom. Margarétky, bodliaky, jedovaté prilbice, zvončeky...

 Vrátili sme sa do Bormia a v horúčave slnečného poobedia sme sa vydali strmými uličkami s výhľadom na mesto a údolie Veltlín /Valtellina/ k botanickej záhrade s alpínkami (Giardino Botanico Alpino ´Rezia´). Napriek tomu, že bola streda a malo byť podľa informácií z internetu otvorené, záhrada bola zavretá - pre verejnosť, personál tam bol. Spýtali sme sa chlapíka, čo vyzeral byť šéfom, či je otvorené, pozval nás ďalej. Záhrada je pomerne malá, rozkladá sa na úbočí pod borovicami, rastliny majú spravené svoje chlieviky z kameňov a väčšina má aj popisné tabuľky. Nad jazierkom s leknami sa naháňali tri vážky, pod ním boli kvety ako z anglickej vidieckej záhrady.

Strávili sme tam hodinu. Riaditeľ od nás ani nechcel peniaze za vstup, ponúkol nám publikáciu o alpskej flóre (M. naňho hovoril po anglicky, ja takou taliančinou odvodenou z latinčiny a rumunčiny :-), za knižku sme mu dali aj tringelt, aby neprišli skrátka bez vstupného). Cesta dole kopcom ubehla rýchlo, nakukovali sme do záhrad - cez popínavky a živé ploty sme videli hlavne ruže a letničky, zeleninový záhon iba jeden - samozrejme s malými cukinkami, aj listy celej rastliny boli drobné. Na záver pohľad na architektúru bormijských víl:

Ten deň sme zakončili sladkým vínom Malvasia.

Úroda - Crop

Jeseň je krásna - teplé farby od slnečných lúčov zjemňujú hnednúce listy, dlhé tiene robia zvláštne scenérie, kvitne ešte veľa kvetov a samozrejme je tu vrchol zberu úrody.

Na jar to nevyzeralo najlepšie, nezvyčajne dlho bol sneh, všetky práce museli čakať. Potom zasa stále pršalo a bola zima. Fazuľky na prvýkrát nevyšli skoro vôbec, tekvice sa dostali do zeme pomerne neskoro, teraz by potrebovali ten jarný aspoň dvoj-, trojtýždňový náskok.

Hrášku bolo málo, zato som skúsila bôb a ten mi vyšiel parádne. Jahodám to vlhko nevadilo, len niektoré hnili. Ale ich tento rok nezobali drozdy, nemusela som vyťahovať siete. Špenát sa mi už druhý rok nedarí, skúsila som mangold a ten je fajn - aj morčatá ho žerú :-)

 Prvý rok nám zarodila aj marhuľa, ale plody rýchlo zmäkli. Opäť sme mali spústu josty - na rozdiel od egrešov netrpí múčnatkou. Ríbezle sa vydarili, po zbere sme kríčky museli trochu skrátiť. Predchádzajúce roky sme ich nechali dosť voľne. Baklažány pestujem už druhý rok, z kúpených sadeníc - pri múre v bývalom skleníku. Tento rok sme mali dva druhy - tmavofialové a žíhané, tie síce majú väčšie plody, ale tmavé sú vitálnejšie. 

 Paradajky spočiatku mali biedne vyhliadky, keď stále pršalo, preto som nejaké dala do hrantíkov na pavlač a pod strechu k domu. Nakoniec sa však dobre rozrástli, a stihli dozrieť aj väčšie mesiačikovité odrody Costoluto Genovese, okrem toho máme cherry, podlhovasté - ktoré radi opadávajú z rastliny, srdcovité a klasické guľaté. Nasušili sme sedem plátov v sušičke, pojedli iba tak alebo prihodili do varenia.
Takisto hrozno vyzeralo na jar čudne, dlho sa neukazovali listy, potom zasa vyháňalo až moc. Máme dosť strapcov, ale sú drobné a hrozno kyslé, až teraz po týždni ranných mrazíkov sa začína oslaďovať. Malina v zahĺbenom plastovom kvetináči (s dierkami na odvodnenie) sa tento rok trochu vzchopila a už sme si mohli užiť na viackrát, nie iba raz do dlane. Za odmenu išla prednedávnom do väčšieho kvetináča.

Cesnak sme mali tento rok najlepší - bude to výbornou sadbou zo záhradníctva. Fazuľka sa podarila aj čerstvá lusková, ostalo dosť aj na sušenie.

Veľmi príjemne nás prekvapili artičoky kúpené na trhu v Nemecku. Jedna rastlina sa rozkošatila a zobrali sme z nej takých osem plodov, ešte stále sa tam tvoria ďalšie drobné. Druhú sme museli presadiť, lebo sa začali utláčať (hneď prvý rok, kto by to bol povedal).

 Veľké tekvice stihli zoranžovieť iba dve, museli sme ich pozberať kvôli tým mrazivým ránam. Tri najmenšie (odhadom dokopy mali asi desať kíl) som v piatok spracovala vo veľkom hrnci, v druhom som pripravila zmes zeleniny a zmiešala som to dohromady do akéhosi "ajvaru", poháre som pre istotu aj zavarila, lebo som nepoužila žiaden konzervačný prípravok.

 Aj cukiny sa nám každý rok daria, susedka sa vlani sťažovala, že im hnijú. Tento rok sme mali dobrú odrodu, tvorili sa menšie plody a stihli sme ich oberať, než dorástli na kyjaky.

Zato sliviek bolo z troch stromov nakoniec iba päť. Štvrtý suchý strom gazda odpílil ešte na jar, jeden chatrný tento týždeň. Aj druhý mal v merku, zatiaľ ostal. Z novovysadenej višničky bola jedna bobuľa, ktorú zožral dáky vták.

Ešte nám ostalo dosť bazy, robila som sirup z kvetov aj šťavu z plodov. Vymyslela som si vlastný recept, k baze som pridala badián, mätu a alojziu, povarila, precedila, pridala cukor a naliala do fliaš. Hrušky sa síce utvorili, ale sme tento rok nestriekali proti hrdzi a tá sa dosť odbavila na chudákovi strome, nakoniec sme nemali ani len jednu na ochutnanie. Musíme striekať a M. tento týždeň vypílil starú tuju za domom. Ešte tam ostala jedna. Z takýchto konifer - a hlavne z borievok (jalovec) potom preskakuje po zime hrdza na hrušky. Mor našich záhrad, snáď by to mali zakázať vysadzovať. Veď je toľko pekných ihličnanov!

Jablone musíme prerezať a hlavne im skrátiť výhony, sú príliš vytiahnuté. Jabĺk máme slušne, ale menej, než vlani.

Prajem vám dobrú chuť k dobrotám z vlastnej či darovanej úrody. Chuť plodov vypestovaných v pôde pod šírym nebom je nezameniteľná!