Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou! Po rokoch sme sa dočkali hotovej časti spálňového nábytku, ktorý som za veľmi dobrú cenu kúpila z druhej ruky v lete 2010. U nás čakal na svoju chvíľu od augusta toho roka. Postele došli na rad prvé, ešte tú jeseň sme dali čelá olúhovať - pôvodná olejová farba bola hala-bala na viditeľných miestach pretretá novšou pri nejakej modernizácii - vtedy sme zistili, že ozdôbky sú z bukového dreva a ako každé tvrdé drevo sa v lúhu skrútili. V lúhárni mali už od začiatku podozrenie a časti rýchlo vylovili, i tak je však ozdoba z jednej postele natoľko pokrútená, že nezabralo ani povarenie v horúcej vode a zaťaženie. Bočnice postelí zo začiatku 20. storočia boli samozrejme krátke, hlavne M. by sa tam nenaskladal. Ja bez väčších problémov :-), ale nové sme dali vyrobiť miestnemu stolárovi. Po trištvrte roku sme teda mali nové staré postele. Do malej izby sa toho viac aj tak nevošlo, takže zbytok trpezlivo čakal ďalej.
VIII 2010, dovezený nábytok:
II 2011, olúhované čelá po vysušení a šmirgľovaní, dopĺňanie bukových ozdôb:
III 2011, zatiaľ hotovo:
Pred Veľkou nocou 2013 sme vymaľovali ďalšiu izbu, v ktorej som chcela mať spálňu. Koncom mája 2013 sme tam presťahovali postele, stále bez povrchovej úpravy a bez doplnenej ozdoby. Získali sme dosť priestoru aj pre nočné stolíky, zatiaľ som ja ako nočný stolík použila starý šijací stroj a M. stojan na oblečenie. Náš plán s lúhovaním prekazili dažde a povodne, lúháreň odvádza odpad do chemičky, ktorá bola odstavená celé leto. Sami by sme to nerobili, nebudem na dvore rozfrckávať žieravinu, ani ju vylievať do kanalizácie. Na zachytenie použitého lúhu z veľkých kusov nábytku nemáme dostatočne veľkú nádobu. Lúháreň máme vcelku blízko, tak to prenecháme skúseným a patrične vybaveným. Po lúhovaní sa drevo naježí, spoje sa môžu rozskočiť a plochy zvlniť.
Nočný stolík putoval do lúhu v septembri 2013, druhý ani presne neviem, niekedy po roku. Oba po vyschnutí čakali a zavadzali v skladiskovej izbe.
V 2013, postele presťahované do väčšej miestnosti:
VI 2013, jeden nočný stolík odstrojený a nachystaný do lúhárne:
IX 2013, olúhovaný, ozdoby sme po skúsenosti odstránili a doma oškriabali:
Na jeseň minulého roka gazda zhodnotil svoje schopnosti, možnosti a zamyslel sa nad svojou vyťaženosťou a rozhodol sa prenechať opravu stolárom. V novembri sme viezli do lúhárne aj toaletku. O mesiac putovala aj s nočnými stolíkmi ku stolárom, oni to všetko vzali do rúk vo februári. Hotové kusy nám vrátili minulý týždeň, všetko jemne prešmirgľovali, prežraté nožičky a spodky vymenili za repliky, na horné dosky, kde boli po kúpe akési korkové pláty, na moje želanie vyrobili platničky z čerešňového dreva. Ponúkali nám sklo, nerez, ale ja som chcela ovocné drevo, to má peknú kresbu. Čerešňové dosky mali kdesi založené asi 20 rokov... Farba je svetlá krémová, kovania sú secesné repliky, pôvodné mali všetky výrezy na kľúčik a v dreve výrez nebol. Po čase mosadz stmavne a bude to paráda.
Zrkadlo sme vrátili pôvodné, našťastie okrem okrajov zapatlaných farbou nie je veľmi poškodné, kde-tu je tmavá bodka. Aj sklíčka v nočných stolíkoch stačilo poriadne vyumývať.
Dolu ešte čaká skriňa, tá ani do lúhu nepôjde, nech sa drevo zbytočne nepoškodzuje a nekrúti. Stolári si ju obrúsia a pekne nám ju vynovia, aj postele potrebujú finálnu kúru.
Malá taburetka je tiež dávno olúhovaná, treba ju dohladka ošmirgľovať a spraviť čalúnenie. Zatiaľ použijem k toaletke inú.
Hádam to bude všetko spolu stáť ešte do konca tohto desaťročia :-)
VIII 2010, dovezená aj toaletka:
XI 2014, odvoz do lúhárne:
XI 2014, suší sa a chystá sa na cestu k stolárom:
10. IV. 2014, konečne doma:
čerešňová platnička namiesto korku:
a už aj so zrkadlom a sklíčkami:
Najvtipnejšie je to, že vďaka rozumnej ponuke sme sa s kúpou, lúhovaním, kúpou replík kovania a stolárskym dokončením nevyrovnali cene za poľský nábytok z drevotriesky polepený fóliou (dvojposteľ + dva nočné stolíky + skriňa + komoda + zrkadlo vs. dve postele, nočné stolíky, menšia skriňa a toaletka s taburetkou + v garáži nájdená komodo-skrinka, všetko z masívu). Som vďačná predchádzajúcim majiteľom za to, že keď už nemali využitie pre nábytok a nechceli ho sami opravovať, umožnili mu nový život možno na ďalších sto rokov a nespálili ho alebo nešpekulovali s drahotou. Pripomínajú sa mi ešte doznievajúcou vôňou starej bulharskej či akej voňavky, ktorú aj po lúhu a nástreku trochu cítim :-)
