Genius loci

Okrem dopravnej dostupnosti, vzhľadu blízkeho okolia, veľkosti pozemku, obývateľnosti, samozrejme prijateľnej ceny, bol toto ďalší z dôvodov, ktoré zavážili, že sme sa rozhodli kúpiť práve tento dom. Historické remeselné prvky, jedinečné a hodné zachovania - práve tie utvárajú tú "dušu", ktorú túži mať doma skoro každý. Nie každý už ale dokáže s týmito prvkami dobre naložiť, väčšinou sa prvotné ideály začnú rozplývať s prvými objavenými dierkami v zárubniach a kazetových dverách - tie väčšinou padnú za obeť modernizácii a málokto si nechá spraviť kópiu pôvodných dverí. S ich odstránením mizne aj staré kovanie, pánty, mosadzné kľučky... Vŕzgajúce podlahy, po ktorých prešli desiatky nôh tisícky krokov, sa poddávajú betónu, izolácii a novej laminátovej či vinylovej podlahe imitujúcej vzhľad tej starej.

Okná s jemnými profilmi, niekedy aj s rezbou, ak už nepadli za obeť trojdielnym oknám pred štyridsiatimi rokmi, zaručene skončia svoju existenciu, nahradia ich plastové jednokrídlové okná s nalepenou mriežkou, alebo dokonca veľké francúzske, balkónové okno.  Staré okná ešte môžu mať zachované tabuľky z ťahaného skla, ktoré dáva starým domom ten charakteristický výraz s trošičku hrboľatými tabuľkami. Nehovoriac o tom, že špaletové okná sú perfektné na pestovanie cyklámenov, ktoré neznesú dnešné vyhriate domácnosti.

Ručne tesané trámy na streche, zo starostlivo vybratého dreva stromov rúbaných v presne určenom čase, aby trámy vydržali niekoľko generácií. A oni vydržali. Dnes sa klasický krov stáva pomaly raritou, aj zo strojovo narezaných pravidelných trámov - častokrát sa na strechu šupne konštrukcia z väzníkov, zostavená niekde vo fabrike. Na nej už nikto po xxx rokoch nenájde značky vytesané tesárskou sekerou, ani datovanie, kedy krov postavili. 

Táto duša a naša minulosť, remeselné dedičstvo, zaniká bohužiaľ aj v pamiatkových zónach.

Človek musí mať hlavu vysoko v oblakoch, aby sníval o dávnych časoch, keď nám vtedajší život nostalgicky pripadá skutočnejší, pomalejší, viac precítený - a zároveň musí stáť pevne nohami na zemi, aby odolal tlaku reklamných článkov, ba aj súčasných nariadení ohľadom parametrov takých a onakých, presviedčaniu remesleníkov, že takto to nejde. Všetko ide, len treba chcieť. A často nezostane, než záležitosti vziať do vlastných rúk a ovládnuť devätoro remesiel... 

Práve plynie desiaty rok nášho spolunažívania s týmto domom, do ktorého vpísalo a vstavalo svoje predstavy už niekoľko generácií. Vystriedalo sa tu viacero nepríbuzných rodín, po každom z nich nám tu čosi zostalo. My sa snažíme odstrániť škodlivé, nepatričné a neremeselné zásahy, zároveň vyzdvihnúť pôvodné overené technológie a cenné remeselno-umelecké dobové doklady, v ktorých znalí vedia čítať práve tak, ako sa dá čítať v papierových dokladoch. Je to beh na dlhú trať, mnoho vecí zostalo aj po necelej dekáde nedotknutých. 

Fotky z rokov 2008 a 2009:

 vstupné vráta do dvora, klasicistické kazetové s mosadznou kľučkou, akantové lístky symbolizujú prekážky pozemského bytia a večný život 

 pred vyše sto rokmi tu bývala maštaľ

klasicistické okno aj kazetové okenice, horná tabuľka je z ťahaného skla

tieto trámy z rokov 1910 až 1913 zostali po vlaňajšej oprave strechy zachované

možno ešte barokové dvere, alebo mladšie s druhotne použitým starým kovaním

rozetka na pritiahnutie dverí

tu sú kľučka aj štítok evidentne mladšie

západné klasicistické okno vyzeralo, že už to má za sebou... oškriabali sme farbu, ošmirgľovali, znova napustili a natreli

možno barokové mreže, v nadpraží sa zachoval kúsok pôvodnej omietky

Pivonky - Peonies

Po bývalej majiteľke sme v záhrade zdedili asi deväť pivoniek. Väčšinu z nich sme prvú jar pokosili, keďže sme o nich v zarastenej džungli nevedeli. Kvitli teda len tri, ktoré koseniu unikli. V ďalších rokoch trsy postupne silneli, kvetov pribúdalo. Ale všetky boli prerastené kozou nohou, nepomáhalo ani opakované vyšklbanie listov až k zemi. Keď sa bylinné pivonky v priebehu jari rozrástli, už sa kozia noha nedala trhať. Žiadny extra účinok nemalo ani nastlanie okolia kartónmi s nakosenou trávou. 

8.6.2010
tieto sme rok predtým skosili

30.5.2011
kvety pribúdajú geometrickým radom

30.5.2012
štyri trsy bielych pivoniek, každým rokom hustejšie - a samozrejme doba kvitnutia sa počtom kvetov predlžuje

12.6.2013
keď začali rašiť, pokryla som okolie kartónom, ale kozia noha si rastie veselo ďalej

8.6.2014

už vlani sa medzi bielymi objavila jedna ružová

 

 3.6.2015
z vytrhávania a nastielania trávou si kozia noha nič nerobí, má vitálny základ v podzemnej spleti výbežkov

5.6.2016
na jeseň som sa pokúsila jednu skraja vyryť - nulová šanca, tak som sa pustila do rýľovania za pivóniami a vznikol ružovo-cibuľovinový záhon; medzi pivóniami je ruža Tess of the d´Urbervilles

5.6.2017 

zdá sa, že ružové pomaly prevládnu nad bielymi; ruža už vyrástla nad pivonkové listy

Pivonky sú dlhoveké rastliny, ktoré nemajú rady presádzanie. Ale pokúsili sme sa zbaviť ich kozej nohy - v novembri vyzbrojení pevnejším rýľom sme sa odhodlane pustili do vyrývania starých koreňov, zakorenených do poriadnej hĺbky. Korene bylinných pivónií sú krehké, používajú sa vo východnej medicíne aj vnútorne. My sme konzumáciu neskúšali, stačilo nám ich vydolovať ako-tak nepoškodené, s dostatkom založených púčikov a očistené od spleti kozej nohy. Preryla som celý priestor, hrabala som sa v zemi, aby som vybrala aj ten najmenší kúštik podzemku, pretože tá potvora vyrastie aj z minikúsočka. Nasledovalo delenie trsov a výsadba pokiaľ možno v rovnakej úrovni - založené púčikové očká tesne pod povrchom, pri hlbokej výsadbe pivonky nekvitnú aj niekoľko rokov. 

Okolo som zasadila snežienky, krokusy, hyacinty, botanické tulipánky aj skoré šľachtené - aby stihli kvitnúť ešte než pivonkám vyrastú listy. Pridala som aj čemerice, aby sa bolo na čo pozerať v zime. Pivonky dostali do jamy kompost a ku koreňom mykorhizu Symbivit. 

A čakali sme, či budeme mať aspoň jeden kvietok. Narašené púčiky som počas februárových a marcových tuhších mrazov prikryla textíliou. Čerstvo zasadené malé čemerice v zamrznutej vlhkej pôde uhnili, takže sme ich začiatkom apríla museli vymeniť.

Pivonky ale pekne vyrašili, cibuľoviny tiež - príjemná zmena oproti kozej nohe. 

2.4.2018

oneskorený začiatok novej sezóny, kvitnú snežienky, krokusy a cyklámen

19.4.

jar sa už presadila a nemieni ustúpiť, kvitnú krokusy aj rané tulipány, pivonky vyrašili v poriadku

 

23.4.
tulipány Apricona a Candy Prince, začínajú aj botanické T. clusiana 

26.4.

pivonky rastú ako z vody, vidíme už prvé minipúčiky, vyzerá to nádejne

 

29.4.

posledné kvitnú botanické T. clusiana a T. clusiana Cynthia

 

24.5.

a takto to dopadlo - biele po rýchlom rozbehu trochu stratili dych a väčšina púčikov zaschla, kvitli len dva biele kvety

 

29.5.

pomaly asi prevládnu ružové nad bielymi, ktoré nie sú až také vitálne; Tess konečne významne zakvitla 

Dúfam, že túto jeseň vyryjeme zvyšné tri pivónie - dve ružové a jednu bordovú, očistím ich od kozej nohy a snáď vytvorím podobný záhon, aby bol zaujímavý po väčšinu roka. Mala som spústu oddelkov, ktoré som zasadila aj do záhona na mieste, kde bývali odnožené orgovány. Pár koreňov som dala aj mame na chalupu - aj tam, pri prezimovaní v hlbokom vedre, po jarnej výsadbe do horšej, kamenistej pôdy, asi o 360 metrov vyššie, rozkvitla ružová.

Tých asi osem kvetov nie je žiadna sláva oproti minulým rokom, ale rozhodne lepšie, než niektorí čakajú na prvé kvety aj tri-štyri roky.

Libochovice - Château Libochovice

Je to už vyše mesiaca, čo sme boli na zámku Libochovice. Aj s istou ošumelosťou fasád má svoje čaro, naviac na lavičke nádvoria odpočíval tigrovaný kocúr :-) Nádvorie by znieslo o dosť viac mobilnej zelene, zrejme v tomto letnom čase už sú stromčeky v kvetináčoch podsadené letničkami. Pýchou interiérov sú štukové zdobené stropy, pôvodné pece z konca 17. storočia z drážďanskej dielne a tapisérie zo 16. a 17. storočia.

trochu holé nádvorie prezrádza, že západné krídlo navrhol taliansky staviteľ Antonio della Porta po vzore talianskych rezidencií, ale v severných Čechách, i keď v teplej litoměřickej oblasti, bolo panstvu v komnatách zima a tak prišlo na zamurovanie arkád

impozantná Saturnova sála vysoká cez dve poschodia s plastikami zverokruhu a na opačnej strane záberu na všetko dohliada okrídlený Saturn s kosou v ruke 

v pracovni baroková pec a cenné gobelíny - tento zo 16. storočia zobrazuje záhradnú slávnosť

 detail pece v barokovej spálni s podobizňami Rudolfa II. a jeho brata Mateja II. 

v jedálni visí tapiséria s Alexandrom Veľkým

ďalšia jedáleň zariadená v štýle biedermeier - stoličky majú dvojaké zdobenie operadiel, dámam boli určené tie so srdiečkom

knižnica s vyše stotisícimi zväzkami 

herňa s rodinnými portrétmi 

 na okraji zámockého parku je palmový skleník prestavaný v 19. storočí (palmy sa letnia pod schodiskom zo zámku) a vedľa neho je dlhý skleník, kde sa pestujú kvety do záhonov 

 koncom 17. storočia začal zámocký park pretvárať záhradník Jan Tulipán - to je ale príhodné meno! - v duchu vtedajšej módy podľa vzoru francúzskych ornamentálnych záhrad vo Versailles, okrem živých plôtikov sa mohli majitelia kochať cibuľovinami, ovocnými stromčekmi - aj teplomilnými citrusmi či granátmi, pestovali tu ananásy a ohromné množstvo cibuľovín, na prelome 17./18. storočia mali 328 druhov tulipánov, 70 druhov hyacintov, šesť druhov korunkoviek kráľovských - celkovo vyše štyritisíc druhov cibuľovín a 30 druhov jabloní, 40 druhov hrušiek
dnes vo vrcholnej jari sa medzi krušpánmi krčí pár narcisov a inak je všade len zeleň, ktorú ornamentálne kvetinové záhony oživujú len v lete, čo je veľká škoda 

 vzdialenejšiu časť parku v 20. rokoch 19. storočia pretvorili na anglický krajinársky park, ale pred 1. svetovou vojnou väčšinu zasa premenili k podobe pôvodnej pravidelnej francúzskej záhrady, za prvej republiky vzniklo rozárium i alpinum 

Škoda, že sa pri hradoch a zámkoch nekladie pozornosť aj na príťažlivosť záhrad - keď si vybavím krásu užitkovej záhrady v rakúskom Hofe, spomeniem si na uchvacujúce predjarné záhrady v Anglicku... stálo by za to prilákať návštevníkov opakovane počas roka. Nie že by to nebola príjemná prechádzka pod stromami, ale chýba tomu šťava, živosť farieb, vône...

 

otváracia doba, okruhy, vstupné

Aprílové jedlá - Food in April

Minulý mesiac sme okúsili aj prvé čerstvé plody záhrady - najskoršou úrodou je asi medvedí cesnak.

Na masle opečený filet zubáča so zemiakovou kašou a medvedím cesnakom:

Bageta s maslom alebo so žervé a nakrájaný medvedí cesnak - no báseň :-)

Rizoto s mäsom z kačacích krkov - zo štyroch krkov sme mali vývar aj druhý chod, a pritom kilo stojí ledva päťdesiat korún. Za málo peňazí veľa muziky. Okrem obratého mäsa a ryže som dala šalotku aj mrazený hrášok, navrch nakrájaný medvedí cesnak tomu dodal ten správny šmak.

Grilovali sme si hrubšie plátky krkovice, marinádu si robíme vždy domácu - dala som trošku citrónovej šťavy, olej, balzamikový ocot, arabskú zmes za´atar s oreganom a sezamom, štipku mletého zázvoru, štipku údenej papriky, podrvené klinčeky. Príloha je tiež grilovaná - mrkva, petržlen a zeler. Omáčka z gréckeho jogurtu s nakrájaným medvedím cesnakom:

Raňajková panvica - postupne som na masti opiekla zeleninu nakrájanú na väčšie kúsky: šampiňóny, kapiu, nakoniec som pridala cukinu a potom som k tomu rozklepla vajíčko. 

Dvakrát závin z kysnutého cesta. Jeden mal byť orechový a druhý makový, ale som neskoro prišla na to, že v dome niet ani máčka. Takže jeden bol orechovo-kakaový so štipkou škorice a druhý bol orechový s kandizovaným zázvorom.

Koncom mesiaca som na dvore a v záhrade nazbierala púpavy na sirup a spravila som aj sedmokráskový so zádušníkom (popenec) a troškou mäty. Oba sa lúhovali cez noc aj s nakrájaným biocitrónom, a na druhý deň som ich precedila cez gázu, zohriala, pridala cukor - dávam podľa chuti, aby nebol príliš sladký. Keď sa cukor roztopil, naliala som do fliaš.

 Dobrú chuť - Bon appétit!

Beth Chatto

Beth Chatto bola známa britská záhradníčka, ocenená niekoľkými rádmi a medailami, za všetky spomeniem medailu Britskej kráľovskej záhradníckej spoločnosti a Rád britského impéria; odišla do rajskej záhrady v požehnanom veku deväťdesiat štyri rokov túto nedeľu, 13. mája.
Preslávila sa realizáciami, ktoré ctili zásadu right plant - right place (správna rastlina na vhodné miesto), ktorá je veľmi ekologická i ekonomická, výsadba toľko netrpí neduhmi a prospieva bez zvláštnej starostlivosti dlhé roky. 
S manželom od začiatku 60. rokov vytvárali záhradu z bývalého 20-hektárového sadu, kde bolo miestami príliš sucho, inde zasa príliš mokro, vytvorili tak z nehostinných a náletmi zarastených miest štrkovú záhradu, lesnú, vodnú... - o každej vznikla kniha, ktorá pomohla Angličanom riešiť "problematické" miesta. Uplatnením princípu right plant - right place sa aj z takýchto exponovaných miest stali prenádherné záhrady.
Bývalý sad naviac sprístupnili verejnosti - niet lepšieho príkladu, než osobná návšteva (lepšie raz vidieť, než stokrát počuť). Neformálne zapojené výsadby tvoria perfektné, takmer prirodzené zákutia, štrková záhrada je bez závlahy - stačí len rešpektovať nároky rastlín a ušetríme si spústu námahy i nákladov na vybavenie alebo zdroje. Výpestky zo záhrady možno samozrejme zakúpiť, návštevníci okrem príjemného zážitku a živých suvenírov ocenia aj občerstvenie - domáce a sezónne. 

Beth Chatto
27.6.1923 - 13.5.2018

http://www.bethchatto.co.uk/
http://www.bethchatto.co.uk/gardens/gallery/
http://www.bethchatto.co.uk/gardens/tearoom.htm
http://www.bethchatto.co.uk/nursery-online-store/nursery-online-store.htm

Aprílový ružovo-cibuľovinový záhon - Roses & Bulb Bed in April

V apríli sme mali všetko - koniec zimy, jar aj leto. Začiatok mesiaca po tuhých marcových mrazoch bol pozvoľný, záhony vyzerali ako inokedy začiatkom marca. Teploty ale veľmi rýchlo stúpali, slnko malo silu a cez deň bolo náhle aj 23 °C a viac, letné júnové teploty.

Na ne sa mnohí po neskorej zime tešili, ale záhradám to až tak neprospieva. Je sucho, tulipány i narcisy rýchlo odkvitli, nevraviac o krokusoch a hyacintoch.

Takto sa tento apríl prejavil v záhone s ružami a cibuľovinami, ktorý som vytvorila na jeseň 2015 a 2016. Poslednú časť s pivóniami sme upravili teraz pred zimou, pivónie majú aspoň 15 rokov, zrejme i viac. Korene sú krehké a boli dosť hlboko. Vyrývali sme ich kvôli tomu, že boli prerastené kozou nohou (kozonoha hostcová) krížom-krážom.

2.4.2018

záhon už je vypletý, starina ostrihaná, kvitnú krokusy a snežienky - predná časť má dva roky, stredná tretí rok a zadná je nová od jesene
 

5.4.

väčšina krokusov už odkvitla, kvitnú nízke tulipániky a povedľa som zasadila sirôtky - violky rohaté; ruže sú prihnojené a dopriala som im aj vápnitý dolomit - od neho sú tie svetlé kruhy

10.4.

záhon zdobia hyacinty, všetko nabralo zelenú hmotu - záhon sa pomaly vypĺňa

16.4.

pohľad z druhej strany - hyacinty ešte vzdorujú horúčave, kvitnú modrice a prvé tulipány

 

18.4.

ľalia v rohu je kúpená rýchlená - ostatné ešte len vystrkujú štetinky, tulipány sa snažia preraziť cez veľké listy okrasného cesnaku a nad nimi čnie korunkovka kráľovská, vzadu medzi pivóniami príjemná zmena - namiesto kozej nohy sú tam rané tulipány a hyacinty

20.4.

jedno z najkrajších období tohto záhona - kvitnú vysoké tulipány, na krajoch nízke botanické a medzi nimi žiaria vysemenené violky rohaté

23.4.

zeleň listov naberá na sile, ale monotónnosť spestrujú už i neskoršie tulipány - kiež by nebolo tak horúco a táto krása vydržala dlhšie

26.4.

opäť pohľad z druhého konca, pivóniám vyrytie a rozsadenie vôbec nevadí, okolo nich sú pastelové tulipány - táto chvíľa je krásna, teším sa na ňu každý rok odkedy som rýľovala burinový trávnik :-)

29.4.

tulipánové dozvuky nahrádzajú púčiky okrasných cesnakov, violky mohutnejú a ruže sa pomaly chystajú na svoje predstavenie