Víkend otvorených záhrad III - Open Gardens Weekend, Part III

Na výletovanie a okukávanie vyberám prírodné záhrady alebo trvalkové, zaujímajú ma aj sady. Ihličnanových som presýtená už roky z časopisov a hobby programov, a ťažko v nich nájdem nejakú inšpiráciu pre našu záhradu na malom meste (takpovediac vidiecku), v nížine a navyše pri historickom dome. Aj tretia záhrada bola z kategórie prírodných, ale opäť niečo úplne iné - Stanica prírodovedcov DDM hl.m. Prahy. Medzi obchodným centrom Nový Smíchov a záhradou Kinských v Petřínských sadoch, pri parku Sacré Cœur sa skrýva tento zaujímavý objekt i projekt. My sme prišli po lávke od OC NS, najprv sme v areáli Stanice videli svah rozdelený suchými kamennými múrikmi, výsadba zahŕňala pár ihličnanov, najmä borievok (Juniperus), pozornosť priťahovala rozmerná ruža ´The Fairy´, rozkvitnuté levandule... Popod jablone sme sa dostali medzi budovy, kde asfaltové plochy zjemňovali hortenzie, rudbekie, veroniky... oproti sú vtáčie voliéry, výbeh klokanov a poníky. Zamierili sme do skleníkov - s citrusmi, kaktusmi a rôznymi subtropickými aj tropickými rastlinami - niektoré z nich poznáme ako izbovky. V ďalšom skleníku sú teráriá s kajmanmi, leguánmi, korytnačkami... 

 The Fairy aj tu popiera všeobecne udávané rozmery :-)

 rôznofarebným levanduliam svedčí suchý svah

ovocný sad - kto by bol povedal, že sme v rušnej časti Prahy

bohato kvitnúce (už začiatkom júna) hortenzie kalinolisté - Hydrangea macrophylla

 pred budovami rastie i plodí figovník

zo skleníka

Najzaujímavejšia časť bola na konci, neďaleko Letohrádku Kinských. Prekrásna bylinková záhrada, ktorá má certifikát Prírodná záhrada, všetko je tu pestované bez minerálnych hnojív a pesticídov. Táto záhrada bola tým najkrajším, čo sme tento rok v rámci Víkendu videli. Navyše sprievodkyňa, pani, ktorá sa s deťmi o toto stará, má rozsiahle vedomosti o použití aj pestovaní byliniek a pri prehliadke sme všeličo ochutnávali. 

 voňavý a liečivý bylinkový záhon s chudobnou štrkovitou pôdou, taká bylinkám svedčí a prospieva obsahu silíc

menej tradičné bylinky a zelenina, ktoré sú nenáročné na závlahu a dajú sa konzumovať napr. ich kvety, alebo poslúžia opeľovačom a motýľom

záhony sú z tehál, dreva, prútia

mix okrasných medonosných trvaliek

Okrem známych a hojne pestovaných záhradných stredomorských byliniek ako sú levandule, rozmarín, tymian, oregano, šalvia lekárska apod., tu pestujú aj prírodné druhy, ktoré znalí bylinkári zbierajú na lúkach (rebríček, alchemilka, ľubovník...) a navyše aj liečivky, ktoré ľudia obvykle pestujú ako okrasné trvalky - ľaliovky, echinacey, ruže, monardy, topoľovky... a to stále nie je všetko, majú aj exotiku z Ázie, ktorú obvykle poznáme z thajských či vietnamských pokrmov ako napríklad perillu. 

 popri jedlých pestujú i náprstníky a vratič

kvety aj púčiky ľaliovky (Hemerocallis) sú jedlé a trošku pikantné

šalvie, ľubovník aj pupalka

Medzi našimi známymi záhradnými klasikami tu objavíte niekoľko druhov šalvií, aj byliny, ktoré je lepšie nepožívať kvôli obsahu alkaloidov, prípadne len na vonkajšie obklady či maste (ale sú dôležité medonosné) - náprstníky , vratič - ten odpudzuje aj vošky od susedných rastlín. Takže okrem jedlých bylín tu pestujú aj byliny farbiace, na prihnojovacie či insekticídne zákvasy... je to ako živý herbár. Byliny sú označené štítkami s popisom ich použitia.

Nielen bylinami je človek živý, takže vidíme aj zeleninovú časť s tekvicami, kukuricou a paradajkami - ako vzácne dary z Nového sveta, ktoré sa u nás udomácnili a máme z nich úžitok, takisto na chránenom mieste pestujú aj stredomorskú zeleninu (artičok, baklažán). 

za ružami s trvalkovou podsadbou sú zeleninové záhony, takisto ošetrované prírodne - pôda je nastlaná aby sa zmiernil výpar

samotárska teplomilná včela drevár (drvodělka) na šalvii muškátovej, žltá šalvia lepkavá

Stanica so záhradou je voľne prístupná, cez prázdniny je ale počas víkendov aj sviatkov zatvorené.

https://ddmpraha.cz/stanice-prirodovedcu/Aktuality/Letni_oteviraci_doba 

Víkend otvorených záhrad II - Open Gardens Weekend, Part II

Druhá navštívená záhrada v rámci Víkendu otvorených záhrad, ktorý už tradične prebieha druhý júnový víkend, bola permakultúrna záhrada Kopřiva & Kopřiva v mestskej vilovej zástavbe v Prahe-Uhříněvsi. Záhrada má od r. 2015 plaketu Ukážková prírodná záhrada, pozemok aj s vilou dostal v r. 2014 certifikát Ukážkový permakultúrny projekt - kvôli použitiu dreva, slamenej izolácie a hlinených omietok pri rekonštrukcii prvorepublikovej vilky.

Ako iste viete, permakultúra je trvalo udržiteľné obrábanie pôdy. Základnými princípmi permakultúrneho pestovania je šetrne využívať zdroje a dbať o ich kvalitu, nepoužívať chemické hnojivá, pesticídy ani rašelinu; záhony sa nastieľajú kvôli udržaniu vlahy a obmedzeniu rastu burín, dbá sa o diverzitu pestovaním čo najširšieho spektra rastlín a zachovávanie pôvodných krajových odrôd. V neposlednom rade ide o zdieľanie myšlienok formou prednášok, otvorených dní, seminárov, dielní; aj zdieľanie výpestkov či semiačok, ideálna je nadstavba vo vytváraní komunitných záhrad atď.

Manželia Kopřivovci vytvárajú permakultúrny design nielen na svojej záhrade, pustili sa aj do komunitnej záhrady a pokiaľ máte záujem o prednášky alebo o projekt permakultúrnej záhrady, môžte sa na nich pokojne obrátiť.

 zeleninové záhony kompostového typu - vysoké fialkasté je loboda (lebeda zahradní)

záhony aj v suchých týždňoch prekypujú bohatosťou listov a buliev do šalátov, polievok aj omáčok

šalátoviny, hlúboviny, uhorky aj láskavec v skleníku

Záhradu tvorí viacero ovocných drevín, prevažne staršie vysokomenné odrody a netradičné ovocie - jarabiny, arónie, mišpule, moruše, dula... V túlavom tieni pod stromami sú ovocné kríky a záhony kompostového typu s paradajkami a tekvicami. Popri jednej hranici so susedmi sú produktívne zeleninovo-bylinové záhony (rôzne listové druhy - špenáty, šaláty, lobody, mangold; staré vyššie odrody hrášku, nehybridné paradajky, ačokča, všakovaké fazule, smyrnium - tromín, hľuznaté slnečnice - topinambury...) nastlané pokosenou trávou a ohradené konármi. V zadnej časti je zázemie pre sliepky, prepeličky a indické bežce, tie okrem vajíčok významne pomáhajú krotiť slimáky, ktorým sa pod nástielkou mimoriadne páči. S kosením trávy pomáhajú aj morčatá :-)

 v strednej časti medzi stromami a ovocnými kríkmi sú záhony s paradajkami a tekvicami

tekvicovitá hromada

 prepeličky postupne vyzobávajú vymedzenú časť, potom ich presunú ďalej

jedlá jarabina a drobné bobuľovité kríky

Pri opačnej hranici so susedmi je miesto pre bylinky a semiačka - pani majiteľka spolupracuje s obecne prospešnou spoločnosťou Gengel, ktorá uchováva a rozširuje genofond distribúciou krajových a pôvodných odrôd; zároveň majiteľka založila v kolovratskom infocentre s knižnicou semiačkovú "požičovňu". V tomto záhone s liečivými, medonosnými bylinkami a pôvodnými druhmi zeleniny necháva dozrievať semiačka a tie potom poskytuje spätne Gengelu aj semiačkovni v Kolovratoch.

 sväzenka, nechtík a za nimi zelenina na semiačka

takto sa maká na prírodnej záhrade :-)

kačky indické bežce majú aj voľný výbeh

Prírodná záhrada je praktickou ukážkou, ako si mnoho vypestovať a nepredrieť sa s kultiváciou (opakované rýľovanie, pletie) pozemku, zároveň ako šetrne spolunažívať s prírodou - nástielka zospodku postupne tlie a tým dodáva pôde živiny; vlaha sa tak rýchlo neodparuje, ako pri holých záhonoch; rastliny tu pestujú v spoločenstvách, aby si navzájom prospievali či odpudzovali škodce. Listy valeriánky, kučeravého kelu, mangoldu... možno zbierať aj neskoro na jeseň, pokiaľ je mierna zima aj v decembri.
Susedom sa takáto neštandardná záhrada nemusí páčiť, ale možno ich presvedčiť výbornými domácimi sirupmi, lekvármi a sušenými plodmi, zaručene bio ;-)

Návštevníci mohli okrem výkladu o koncepcii záhrady a o tom, ako to funguje, o chovaní hydiny, o rôznych netradičných druhoch zeleniny aj ovocia, o kolobehu semiačok... ochutnať limonádu zo záhradných zdrojov a kúpiť si knižky o permakultúre v záhrade aj bývaní, o zdieľanej ekonómii, opeľovačoch... len by bolo fajn za stokorunovú knižku nepýtať stodvadsať.

Viac fotiek z rôznych období záhrady majú na Facebooku.

Víkend otvorených záhrad - Open Gardens Weekend

Druhý júnový víkend už tradične (deviaty rok, i keď prvý rok boli otvorené len tri záhrady) patrí Víkendu otvorených záhrad. Vlani sme po prvýkrát nakukovali do záhrad, tento rok sme mali na to vyhradenú len nedeľu a napriek predpovedi o búrkach a dažďoch sme videli štyri záhrady. Minulý rok bolo spektrum široké - od panskej záhrady cez prírodnú až po extenzívny sad a kvetinovú farmu. Tento rok som vybrala záhrady na južnej strane Prahy. A opäť konštatujem, že ani jedna sprístupnená záhrada nie je čisto súkromná - buď je to zámocká či mestská parková záhrada, komunitná záhrada, prezentácia záhradných architektov, reklama ľudí privyrábajúcich si záhradným dizajnom alebo ide o záhradu, z ktorej sa predávajú výpestky či kytice.
Prvá bola záhrada na Zbraslavi pri prvorepublikovej vilke Sněženka, založená pred desiatimi rokmi, čiže v rovnakom veku ako naša. Ocenená Zväzom zakladania a údržby zelene ako Záhrada roka 2012 a následne tretím miestom ako Záhrada desaťročia (2004-2014). 

Fotky z vizitky záhrady vyzerajú lákavo, aj z medailónika Záhrady desaťročia.
Neprezentovala ju sama majiteľka, ale zástupcovia realizačnej firmy. Časť pred vilou je rovinatá, úpravou vznikli vyvýšené ostrovčeky, tesne pred vilou je zachovaná stará borovica, ktorej museli pri úprave pozemku dosť osekať okolie koreňov. Ukazuje pôvodnú výšku terénu, ostrovček teraz podopiera cortenový plech, pod borovicou je kyslomilná skalka s vresmi. Úzky chodník so schodmi povedľa vily vedie na dláždenú terasu, za ktorou je suchý kamenný múrik a kopcovitá časť záhrady, ktorá prilieha k lesoparku. 

 mlatový príjazd k vile, po oboch stranách sú lúčky s cibuľovinami a kosatcami - ostrovček pri borovici ukazuje pôvodný terén

ojedinelá rozkvitnutá skupinka 

biela záhrada pred vilou

 odkvitnutá lúka v prednej časti s konvalinkami, záujem priťahujú ľaliovky od susedov

Autorka záhrady Ing. Jana Pyšková navrhla prírodnú záhradu s lúčnymi porastmi a zatienenou trávo-lúkou s papradím, z ktorých vykúkajú ruže, kaliny a hortenzie. Podľa snežienok je výsadba ladená najmä v bielej farbe. 

Toľko zámer a lákavé fotky z vrcholnej parády v záhrade. Zvolená výsadba - snežienky, svetlé tulipány, narcisy biele, konvalinky, kosatce, orlíčky kvitnú na jar a v čase Víkendu už majú zožltnuté listy a nekvitli ani kosatce, kde-tu posledný kvietok orlíčkov. Z lúčnej zmesi nekvitlo už tiež skoro nič, takže návštevníkov vítala zeleno-hnedá plocha, ktorú spestrili vysoké udatníky lesné, kaliny a hortenzie.
Úzky prechod medzi vilou a plotom náhle mení náladu, divočinu prednej časti nahradili strihané krušpány, a pred očami sa otvára kopec za vilou, smerujúci do lesoparku - druhý diel divočiny. Z lúčnych porastov prevládajú steblá trávy, listy jahôdok, kvitnú len pakosty a pár margarét. Táto časť popravde v čase Víkendu vyzerala ako pred založením záhrady. Pozornosť pútali dubolisté hortenzie. Hore kopcom sa vinie kamenný chodník k bránke do lesoparku.

 spätný pohľad na prechod popri vile so strihanými krušpánmi, nad oporným kamenným múrikom sa dvíha lúčna divočina postupne prechádzajúca do lesa

pohľad z dláždenej terasy za vilou na suchý múr a rozvoľnenú výsadbu v kopci

lúčny podrast pod ríbezľami a ružou

chodník do kopca lemovaný lúkou s lesnými jahôdkami

vyššie už sú kamenné schody a polotieň až tieň pod stromami

najvyššia časť záhrady, prechádza do lesoparku

Mám rada prírodné záhrady a rozvoľnenú neformálnu výsadbu. Škoda, že sme nevideli záhony rozkvitnuté jarnými cibuľovinami, že už odkvitli aj kosatce - a biele centranty, ani margaréty ešte nekvitli. Na fotkách vyzerá záhrada prekrásne, tajomne, ale naživo už bola aj na mňa príliš prírodná, doslova akoby bezúdržbová (to tvrdím s plným vedomím, že mi nevadí horúčavami zožltnutá tráva - lepšie, než plytvanie vzácnou vodou v období dlhotrvajúceho sucha a netrvám na monotónnych výsadbách z jedného-dvoch-troch druhov).
Aby mala plaketu "prírodná záhrada", nesmeli by v nej byť vresovisko a čučoriedky, ktoré potrebujú kyslú pôdu, aj dubolistej hortenzii svedčí prídavok rašeliny. Krušpány (Buxus sempervirens) sú veľmi tradičné v zámockých a dokonca i anglických vidieckych záhradách, aj v našich končinách sú dávno obľúbené, ale v posledných rokoch ich decimujú škodce - vijačka krušpánová (zavíječ), méra alebo hubové odumieranie výhonkov, proti ktorému neúčinkuje ani fungicíd. V prírodnej záhrade podľa mňa nemajú miesto rastliny, ktoré potrebujú intenzívne opakované ošetrovanie pesticídmi a na buxus by radšej záhradníci mali zabudnúť. 

 ríbezle a biele zvončeky v spodnej časti kopca

lesné jahôdky a kukučka vencová (kohoutek)

pakosty

Kochať sa veľmi nebolo čím, kvitlo toho dosť málo, tak som aspoň mala podnetný rozhovor so zakladateľmi záhrady, až sa ma spýtali, či som ich kolegyňa. Som amatér, a to slovo súvisí s amare = milovať :-) Vďaka anglickým článkom mám dosť slušný prehľad v trvalkách a ich nárokoch na jednotlivé stanovištia, identifikovala som i ružu Elfe - mám ju totiž tiež :-). Samozrejme si nedovoľujem kritizovať prácu profesionálov, bavili sme sa o založení záhrady, o úpravách terénu a pôdy, o zvolenej výsadbe a ako sa niektorým druhom darí či nedarí.
Chvályhodné je zachovanie starých ovocných stromov aj borovice pri vile, koncept prírodnej záhrady nevyžadujúcej prehnanú údržbu ani chemické hnojenie a ošetrovanie postrekmi. Takisto nepoužitie barličiek v podobe ropných fólií a textílií, že tvorcovia zvolili nenápadný corten namiesto betónu, nasledovaniahodná je výsadba bez umelého zavlažovania - dažďová voda sa zbiera do kamenného koryta.

poloplná ruža vyhovuje opeľovačom, do preplnených kvetov sa ťažko dostávajú

hortenzia dubolistá, na jeseň sa pekne vyfarbí dočervena

Ak by to bola moja záhrada, pridala by som miesto lúčok viac trvaliek (aby bolo kvitnutie rozložené do dlhšieho obdobia a nebolo nutné lúkotrávu pokosiť), viac ruží, hlavne polyantiek a botanických druhov, množstvo ľalií, pivonky, do zadnej lesnatej časti by som takisto pridala tieňomilné aj pokryvné trvalky, aby boli kvety neprehliadnuteľné - rozhodne aspoň okolo chodníčka a schodov.

V dobe, keď sa masívne stavia, hlavne na bývalých záhradách, poliach a lúkach, je potrebné panelákovým odchovancom, ktorí odrazu majú k dispozícii záhradu, ukazovať výsadby nenáročné na zdroje, ktorým sa darí na slnečných/zatienených, suchých/vlhkých, piesčitých/ílovitých miestach, ktoré lákajú opeľovače a motýle - po dlhoročných obdobiach, keď sa razil trend nemecko-japonských záhradoparkov náročných na zdroje (rašelina, zavlažovanie) aj na údržbu (hnojenie umelými hnojivami, postrekovanie pesticídmi, neustále zaštipovanie a zastrihávanie), je potrebné ako soľ ukazovať krásne trvalkové záhrady, prírodne pojaté, prihnojované kompostom. A táto záhrada na fotkách vyzerá veľmi pekne, bohužiaľ osobná návšteva v danom čase zrejme málokoho presvedčí, aby pojal záhradu v úcte k prírode a namiesto pestovaného hnojeného a zavlažovaného trávnika si zvolil extenzívny lúčny porast. A to je veľká škoda, chcelo by to otvorenie pre verejnosť v marci, začiatkom apríla, v máji keď kvitnú kosatce s orlíčkami a možno na jeseň, keď sa sfarbia listy okrasných aj užitkových kríkov a stromov (o jesených trvalkách nevieme nič, fotky ukazujú iba jar).

https://hobby.idnes.cz/prirodni-nostalgicka-zahrada-u-vily-snezenka-v-praze-p0g-/hobby-zahrada.aspx?c=A160510_162256_hobby-zahrada_mce

Májové jedlá - Food in May

Máj - lásky čas. Aj lásky k dobrému, chutnému a poctivo pripravenému jedlu z kvalitných surovín.

Steak z roštenky, marinovaný až po grilovaní - v marináde z balzamikového octa, trošky tekvicového oleja, s drveným koriandrom a červeným korením, s trochou tymianu. Príloha je grilovaný zeler, petržlen a mrkva:

Grilované burgery z mletého pleca (bravčové aj hovädzie), dochutené mletým korením, cesnakom, tymianom, koriandrom, kurkumou, dala som aj za´atar a sumak (sumach garbiarsky - škumpa koželužská). Dresingy boli dva - základom je vždy hustý grécky jogurt, do jedného som dala plnotučnú aj kremžskú horčicu a do druhého pretlačený cesnak so štipkou údenej papriky. Šalát z mladých špenátových lístkov aj rukoly poskytla záhrada, pridala som šalotku, balzamikový ocot, tekvicový olej, soľ a korenie. Navrch ešte reďkovky a krátko opečená cibuľa.

Na masle som prehriala korenie - zmes tandoori masala (obsahuje koriander, senovku grécku, rímsku rascu, škoricu, chilli, čierne korenie, zázvor, sušenú cibuľu aj cesnak, horčičné semiačko, mletý bobkový list, muškátový oriešok, klinčeky, muškátový kvet, kardamóm), ešte som pridala podrvený kardamóm, mleté klinčeky, senovku grécku aj nové korenie, aby to malo "grády". Pridala som nakrájané kuracie prsia a k nim štipľavú papričku vcelku, aby som ju mohla vybrať. Keď už bolo mäso mäkké, do šťavy som dala trochu paradajkového pretlaku a cesnak. Príloha je ryža basmati, hodili by sa i placky nān alebo čapátí.

Rizoto s bielou aj zelenou špargľou, najprv som opražila mäsovú slaninu nadrobno nakrájanú, pridala som šalotku, ryžu. Keď bola ryža podusená, pridala som nakrájané špargle, tým stačí chvíľka. 

Variácia na ham-and-egg - opražila som mäsovú slaninu a na rozklepnuté vajíčko som pridala mladé špenátové lístky, nakrájaný cesnak a trochu póru:

Caramel Shortbread - sušienky s karamelovým krémom a čokoládovou polevou. Spodok tvorí v podstate krehké cesto, podľa receptu sa k múke, cukru, žĺtku, maslu a vode pridáva kukuričný škrob. Cesto upečieme v predhriatej rúre na 180 °C (v recepte uvedených 350 je vo Fahrenheitoch :-)) okolo dvadsať minút, pozor na pripálenie. Karamelový krém sa nám robí omnoho rýchlejšie, odkedy predávajú priamo karamelové Salko, už netreba hodiny vyvárať konzervu. So žiadnym teplomerom som sa nepiplala, roztopila som cukor na tekutý karamel, pridala som konzervu karamelového Salka, a nakrájané maslo, miešala som, kým sa hmota spojila. Trochu schladnutý krém som natrela na cesto a čokoládovú polevu som nerobila v mikrovlnke, ale vo vodnom kúpeli. 

Karamelový dezert dobre vyvážila arabská káva ochutená badiánom, senovkou a klinčekmi:

Sabut masúr - podusená šošovica na voňavom korení - koriander, kardamóm, škorica, klinčeky, muškátový kvet, nové korenie, list kafírovej limety a bobkový list. Pridala som aj trošku štipľavej papričky.

Špargľa z hostínskych polí s holandskou omáčkou a pažitkovým kvetom. S holandskou omáčkou je trochu piplačka, ale stojí za to, je to lahodná delikátna omáčka, ktorej sa snáď nedá prejesť.

Opäť špargľa, povarená naskus, s praženicou a sušenou šunkou: 

Jedlo nášho detstva, fučka - zemiaková kaša s múkou, ktorá si pri varení odfukuje. Klasika s opečenou cibuľou dozlatova. 

Veľké a trochu štipľavé reďkovky zo záhrady som použila na večeru v ďalekovýchodnom duchu. Reďkovky som nakrájala na pásiky, opražila na oleji, pridala som ryžový ocot, štipľavú papričku (tepelnou úpravou sa štipľavosť reďkoviek stratí), trochu sójovej omáčky Kikkoman, mleté korenie a sezam. Premiešala som s ryžovými slížmi, pokvapkala sezamovým olejom.

Na záver opäť strukoviny a voňavé korenie. Vopred namočenú čiernu fazuľku som povarila domäkka, šošovica je hotová rýchlejšie a netreba ju namáčať. Povarila som drobné krúpy a všetko zamiešala dokopy. Na masle som zohriala podrvený kardamóm, koriander, klinčeky, senovku grécku, muškátový kvet a za´atar (sýrske oregano so sezamom). Nechýba ani nadrobno nakrájaný cesnak. Strukovinovú zmes s krúpkami som pridala na panvicu so zohriatym korením, aby lepšie nasala vône i chuť korenín.

Keď už sme pri toľkom korenení, napíšem čo používam na spracovanie. Pôvodne som mala len mosadzný mažiarik a v ňom som drvila všetko - čierne korenie, rascu, kardamóm, klinčeky... Neskôr pribudol aj porcelánový minimažiarik, v ňom sa dobre drví rasca klasická aj rímska - skôr než o drvenie ide o rozotieranie o steny. V porcelánovom to ide lepšie, než v mosadznom. Na čierne korenie už používam mlynček Peugeot, je to predsa len rýchlejšie (i keď je samozrejme ručný). Od vlaňajška mám aj celokovový mlynček, ten je dobrý na veľmi tvrdé semiačka, napr. senovku grécku, ale používam ho aj na klinčeky. Nové korenie je lepšie prekrojiť alebo podrviť a až potom mlieť, lebo sa rado kotúľa a nechce sa mu pod mlecie zuby. Ktovie prečo, ale tvrdé semiačka kardamómu stále drvím v mosadznom mažiari, tie nemeliem :-) Muškátový oriešok strúham na malom strúhadle.

Pokiaľ nevadí hrubšia štruktúra, porcelánový mažiar je dobrý aj na koriander a fenikel, najemno je lepšie ich pomlieť v mlynčeku. Pri každom pečení kváskového chleba rozotieram rascu aj fenikel v mažiari, koriander mám namletý. 

Keď dávame na mäso čerstvé bylinky, rozotierame ich v kamennom mažiari na akési "pesto". 

Dobrú chuť - Bon appétit!