Jasovská jaskyňa - Jasovská Cave

Už je to vyše mesiaca, čo sme boli v Jasovskej jaskyni. Leží v Medzevskej pahorkatine v okrese Košice-okolie, patrí k Svetovému prírodnému dedičstvu UNESCO. A niet sa čo diviť, videla som jaskyňu v Grécku, jaskyňu v Rumunsku, dve české jaskyne... a väčšinu slovenských sprístupnených, bez nejakého národniarstva môžem prehlásiť, že slovenské jaskyne patria k najkrajším vo svete. Každý útvar je prírodná zvláštnosť a je cenný, ale v slovenských jaskyniach je výzdoby toľko, až oči prechádzajú a človek nevie, kam sa skôr pozrieť. Grécka i rumunská jaskyňa boli skôr podzemné diery, výzdoby minimum. 

Jasovská jaskyňa má skoro tri kilometre, sprístupnená časť je 550 metrov. Elektrifikovaná je už od dvadsiatych rokov. Jej obrovské priestory sú významným zimoviskom netopierov, je ich tam až devätnásť druhov. 

Jasovská jaskyňa vyniká obrovskými dómami s mohutnými stalagnátmi (obvod až osemnásť metrov) a oproti poslednej návšteve v 90. rokoch pribudli aj tenké brčká. Zaujímavosťou na konci trasy je nápis na skale o víťazstve bratríckych vojsk Jana Jiskru z Brandýsa nad Jánom Huňadym, z roku 1452.  

Ako teda vyzerá tento prírodný zázrak?

 

 

Jaskyňa je otvorená od 1. apríla do 31. októbra okrem pondelkov, vstupné pre dospelých 5 €, fotenie 7 € - i keď je jaskyňa prírodnou pamiatkou UNESCO, platiť sa dá iba v hotovosti a pokladňa sa obvykle otvára tesne pred vstupom.

http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/11-jasovska-jaskyna#otvaracie-hodiny

Augustové jedlá - Food in August

Horúce letné dni už sú asi nenávratne preč, ale úrody je ešte dosť, tak možno prídu vhod naše letné jedlá.

Variácia na frappé - smotanovú zmrzlinu (mala karamelovú chuť) som zaliala džezvovou kávou:

Bleskurýchle špagety s plátkami cukiny krátko opečenými s cesnakom, šalotkou a tymianom, s troškou citrónovej kôry, pokvapkané tekvicovým olejom. 

Podusená zmes nakrájaných cukín, baklažánu, kapie a paradajok, s cibuľou a cesnakom, dochutená šalviou, oreganom a tymianom. Na opečenej bagete ako bruschetta: 

K hotovým kukuričným tortillám som na opečenej troške slaniny podusila kapiu, cukinu a baklažán, potom som pridala červenú cibuľu a trochu cesnaku. Dresing je z gréckeho jogurtu s pretlačeným cesnakom a údenou paprikou.

Plátky paradajok som chvíľu opiekla na panvici a zaliala som ich rozšľahanými vajíčkami. Navrch som dala červenú cibuľu, tymian a čerstvo pomleté korenie: 

Úrodu sliviek a hrušiek som zužitkovala i na kysnutý koláč, na cesto som poukladala najprv plátky hrušiek a potom som rozložila polovičky sliviek. Namiesto mrveničky som ovocie pocukrovala, v rúre sa cukor pekne skaramelizuje. 

Polpety z mletého bravčového i hovädzieho mäsa, dochutené cesnakom, muškátovým orieškom, mletým badiánom, zázvorom a štipkou škorice sme grilovali, k nim som spravila tzatziki - nechala som odkvapkať smotanový jogurt a nastrúhanú uhorku som vytlačila, aby v nej zostalo čo najmenej šťavy. Dochutila som cesnakom, bielym korením a kôprom:

Murgh makhani alebo Butter Chicken som už robila viackrát, aj recept som už dávala. Ale tentokrát sme marinované kuracie kúsky dusili v kotlíku nad ohňom. Pretlak bol domáci, z nakrájaných podusených paradajok, pretlačených cez sitko a opäť som pretlak podusila, aby bol hustý. Príloha bola pokus, ktorý sa podaril na jednotku - placky z kysnutého cesta, vyvaľkané a pečené na rošte grilu. Boli akurátne vláčne.

Limonáda z uhorkovej šťavy (tá vytlačená z uhoriek na tzatziki), s ošúpaným citrónom - bio nemali, tak som kôru okrájala. Pridala som snietky tymianu, vodu a výborná limonáda bola hotová: 

Dobrú chuť - Bon appétit!

Predné Solisko a Štrbské pleso - High Tatra Mountains

Na 74. výročie SNP, štátny sviatok, sme sa vybrali na výlet do Tatier - opäť celá família, bolo nás osem. Dva dni po túre v Zádielskej doline. Najstarší člen si rovno naplánoval posedenie pri konečnej stanici lanovky, ostatní sme sa pokúsili o výstup na Predné Solisko. Voľná streda, všade bolo plno, aj na Solisko sa vybrali davy ľudí. Prešli sme od Nového Štrbského plesa (prirodzené pleso zarastajúce rašelinou obnovil začiatkom 20. storočia podnikateľ Karol Móry) k lanovke Štrbské pleso - Solisko, štvorsedačke prekonávajúcej výškový rozdiel 430 metrov v dĺžke cez dva kilometre za necelých sedem minút. Ak máte strach z výšok, je to dosť dlhých sedem minút :-) 

Nové Štrbské pleso, v strede vykúka svah Predného Soliska

skokanský mostík a špic Predného Soliska

z lanovky Mlynická dolina oddeľujúca Soliská od Patrie a Satana 

Horná stanica je 1814 m n.m. a kúsok nad ňou je občerstvenie Bivac s terasou - tam si naplánoval zapadnúť náš najstarší člen, my ostatní sme prešli okolo Chaty pod Soliskom a začali sme stúpať hore. Predné Solisko 2117 m n.m. je popisovaný ako jeden z najľahšie dostupných vrcholov Tatier. Dokonca na viacerých českých stránkach sa píše o ľahkej trase vhodnej pre deti. 

pri hornej stanici lanovky, panoramatický pohľad k Štrbskému plesu, Nízke Tatry v pozadí sa len črtajú v oblakoch 

detail na pleso a celý areál

V horách treba mať rešpekt, očakávať náhle zmeny počasia, poryvy vetra a nič nepodceniť. V šíku smerujúcom na vrchol bolo vidno všeličo, sieťované pančuchy, rôzne plátenné tenisky, sandále, tielka, minikraťasy... Počasie napriek miernemu oparu okolo vrchola prialo, bolo sucho. Ale v daždi to prechádzka ružovým sadom nebude, na vrchol sa stúpa prakticky po kamenných schodoch. Miestami sú kamene dosť vysoké, niekde nie je od veci štverať sa na ne aj štvornožky. Pri ceste dolu nie je dobrý nápad behať po kameňoch, nabratá rýchlosť plus skákanie sem-tam nie je dobrá kombinácia.

vľavo k vcholu, v strede Mlynická dolina a v oblakoch skrytá Patria i Bašty 

My sme žiadne poháre ani medaile neočakávali, mamina zhodnotila svoje sily niekde za tretinou výstupu od chaty, ja som tiež nič nesilila a keď mi pri oddychovaní a fotení čím vyššie bola tým väčšia zima, tiež som sa otočila. M. pokračoval ďalej a zhodnotil naše rozhodnutie kladne, nemuseli sme sa štverať po vysokánskych schodoch. Hore nejaké deti aj plakali, takže s tvrdením o ľahkej túre pre malé deti to nie je také horúce... 

gazdova fotka kríža na vrchole

od vrcholu vidno kamenistú cestu, zjazdovku s lanovkou aj Štrbské pleso 

Všetci sme sa stretli na terase občerstvenia Bivac a lanovkou sme sa zviezli dole. Prešli sme sa okolo skokanských mostíkov na Námestie Majstrovstiev sveta 1970 (takú adresu inde nenájdete) s početnými stánkami so suvenírmi aj občerstvením, ale my sme zamierili na terasu hotela FIS***. Stoličky boli vystlané pohodlnými ovčími kožušinami, ale odporúčam sem zájsť hlavne kvôli jedlu, bolo vynikajúce - sezónne i lokálne. Posilnení sme prešli okolo bežeckého štadióna k Štrbskému plesu. Po jeho okraji sme si dali už ozaj ľahkú prechádzku a po asi dvoch tretinách sme sa odpojili k Jazierkam lásky. Koncom 19. storočia boli založené ako chovné rybníky, ale postupne sa stali miestom prechádzok a stretnutí pacientov, takže dostali tento príhodný názov.

strapačky aj bryndzové halušky v hoteli FIS***

panoráma Tatier aj s mostíkom, za stromami sa ukrýva Kriváň, v pozadí Ostrá veža, bližšie svieti Predné Solisko, za dolinou vykúka Štrbský štít, za mostíkom je Satan, Bašty (Predná i Malá) a Patria, vpravo vzadu špicaté Kôpky a Vysoká so Štítmi (Český a Dračí)

ešte jeden pohľad aj s Kriváňom vľavo a hotelom Patria

teleobjektív k stanici lanovky, Chate pod Soliskom a Prednému Solisku

Jazierka lásky

Potom už len prechádzka k Novému Štrbskému plesu k autu a kruh sa uzavrel. Pobudli sme na čerstvom vzduchu, trochu sme si precvičili telá, podporili sme domáci turizmus :-) 

Nové Štrbské pleso, v pozadí Kriváň a Predné Solisko s oblačnou čiapkou

Zádielska tiesňava - Zádiel Gorge

Národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava (soutěska) sa nachádza kúsok od cesty I/16 z Rožňavy do Košíc medzi pohorím Horný vrch a Zádielskou planinou, je súčasťou Slovenského krasu. Trasa deväťkilometrového náučného chodníka vedie tiesňavou - dolinou potoka Blatnica najprv po bývalej asfaltke (pred desaťročiami sa dolinou dalo jazdiť aj autobusom), ktorá sa miestami stráca a prechádza do štrkovitého podkladu. 

 pohľad na tiesňavu z cesty I/16

 mapa náučného chodníka aj s údajmi o dĺžke a prevýšení

na dne doliny popri potoku Blatnica

vápencové bralá ohraničujú tiesňavu

náhle sa z dna doliny otvára výhľad na steny s Malou Cukrovou homoľou

bralá Zádielskej planiny

Cesta sa končí pri horárni 470 m n.m., náučný chodník sa tu stáča cez potok a vedie lesom do kopca k rozcestiu Na skale 670 m n.m. Odporúčam však pokračovať ešte rovno po asfaltke k Zádielskej chate posilniť sa pred stúpaním (guláš, kapustnica, halušky...). 

v doline je čo obdivovať aj z ríše živočíšnej i rastlinnej, napr. motýle očkáň pýrový Pararge aegeria, perlovec striebristopásavý Argynnis paphia alebo z chrobákov tvrdoň deväťsilový Liparus glabrirostris 

už pri parkovisku rástla šalvia praslenatá Salvia verticillata, potom okolo potoka i šalvia lepkavá S. glutinosa, neďaleko horárne pakost lúčny Geranium pratense a mäta lesná Mentha longifolia

na vrchole planiny rastie čermeľ hájny Melampyrum nemorosum a hlaváč žltkastý Scabiosa ochroleuca

napriek suchu sme videli i pár húb, v NPR sú však samozrejme povolené iba fotoúlovky

 

Z chaty sme sa vrátili k náučnému chodníku a pustili sme sa do stúpania lesom (stretli sme salamandru, ale foťák mi vtedy niesol M., ktorý cválal vpredu). Od rozcestníka Na skale je to kúsok na kraj vápencového masívu, odkiaľ sa otvára výhľad na tiesňavu. Oproti ústiu doliny žiaľ plánovači na rovine Turnianskej kotliny postavili cementáreň. Dolina je v hĺbke 300 metrov, miestami je široká len desať metrov. 

prvý výhľad do tiesňavy a na kotlinu - aj s cementárňou

Chodník pokračuje bývalými pasienkami a lúkami na vrchole Zádielskej planiny opäť do lesa, aby sme sa vynorili na kraji masívu nad roklinou. Výhľad na Turniansku kotlinu aj Horný vrch oproti je nádherný. Kraj masívu tu tvorí akúsi podkovu, dobré je trochu sa vrátiť po okraji skál dovnútra tejto podkovy, odtiaľ je výhľad aj na Cukrovú homoľu, osamotené skalisko trčiace z lesa. Je charakteristickým prvkom tiesňavy.

panoramatické výhľady z "podkovy" na kraji Zádielskej planiny 

osamotená Cukrová homoľa v strede záberu

oproti je krasová planina Horný vrch, 739 m

Vraciame sa na chodník, vedie prevažne lesom, pomedzi skaly a korene stromov. Klesanie je stále iba mierne, dôjdeme až na južný koniec masívu, kde sa začína strmé klesanie pomedzi rôzne veľké kamene, treba dávať pozor na pošmyknutie. Z chodníka sa otvára výhľad na Turniansku kotlinu a za ňou na Dolný vrch, za jeho hrebeňom je hranica s Maďarskom. Vidno aj Hrhovské rybníky, umelo vytvorené v 60. rokoch z močarísk. Ich plocha je 250 ha, sú významnou vtáčou lokalitou, žije a hniezdi tu okolo stodvadsať druhov vtákov. 

klesanie z Veľkého Ščobu, 550 m n.m., v pozadí medzi Dolným vrchom a Horným vrchom sú Hrhovské rybníky

vyhliadka na Turniansku kotlinu a Dolný vrch

v tomto riedkom poraste na južnom svahu rastú astry alpínske aj slezovec durínsky Lavatera thuringiaca

 

Keď sa už zdá, že klesanie nemá konca, naraz sa z riedkeho lesa vynoria domy a sme v Zádieli. Zvládli sme to všetci, od osemnásťročných až po sedemdesiatročných, aj srdciari a diabetici. Odmenou je v búdke neďaleko parkoviska kofola, radler a pivo. Na jedlo sme si počkali na Sorošku, v Jablonovskom sedle smerom na Rožňavu.

začiatok i koniec, parkovisko na kraji doliny - aj s fotením, prestávkou na Zádielskej chate, s výhľadmi nám prejsť náučný chodník trvalo štyri a štvrť hodiny