Desiaty rok: apríl, II - Tenth Year: April, Part II

Naša záhrada má približne 750 metrov štvorcových, v nížine 188 m n.m., v suchej oblasti (zrážkový tieň). Z troch strán je obohnaná pieskovcovým múrom a zo štvrtej ju od dvora delí pieskovcová podmurovka s tehlovými stĺpmi a drevenými výplňami. Občas sa v múre uvoľnia kamene, predsa len majú múry už nejakých sto rokov za sebou. Gazda diery niekedy zapláta, ale napríklad múr do ulice by chcelo celkovo preškárovať. Podmurovku do dvora nejakí predchodcovia nahodili cementovou omietkou, čo neblaho pôsobí na kamene aj tehly. Omietku obíjame preč, pod múrikom sme na dvore odkopali zem a vysypali tam jemný štrk ako drenáž. 

Pôda (ako som písala minule) je hlinito-ílovitá až ílovitá. Nikde sme ju ale nevyvážali, ani sme nenakupovali žiadne záhradné substráty.  Kupujem akurát zeminu muškátom a keď ich po dvoch-troch rokoch opäť presádzam, starú zem dám do kompostéra. Občasne kúpime malé vrecko rašeliny - hortenzie ju dostanú pri výsadbe a potom po niekoľkých rokoch, keď trpia chlorózou z nadbytku vápnika. Inak sa rašeline a substrátom s rašelinou, aj kyslomilným rastlinám (okrem tých hortenzií kalinolistých) vyhýbame. Rašelina sa vytvára tisíce rokov postupným odumieraním stopky rašelinníka (mach, ktorý dokáže zadržať neuveriteľné množstvo vody - práve kvôli tejto vlastnosti a kvôli kyslosti sa pridáva do substrátov), preto je vzácna a nemala by sa drancovať. 

Naša pôda má i číslo BPEJ, je v 1. triede ochrany pôdnym fondom a bodová výnosnosť je na pomedzí menej a stredne produkčnej pôdy. Typ určiť bez laboratórneho rozboru je ošemetné. Sú články, kde sa uvádza aký typ buriny obľubuje ílovité, piesčité, vápenné, kyslé či dusíkaté pôdy. Problém je ten, že 90 % z burín vymenovaných v každej kategórii máme :-) 

Všeobecne máme asi pôdu mierne alkalickú, ale zasa nie natoľko, aby vápnik z nej chránil rastliny pred chlorózami, jablone pred chrastavosťou a podobne. Vápnika je dosť len na to, aby sťažoval podmienky hortenziám i ružiam, majú po čase svetlozelené listy s tmavšou žilnatinou - príznak nedostatku železa. Takže tie párkrát za sezónu postriekam tekutým železom a ku koreňom som im zapichla klince, ktorých máme po vlaňajšej výmene krovu habadej. Jablone, hruška a paradajky zasa ocenia postriekanie tekutým vápnikom - zvyšuje odolnosť voči hubovým chorobám, chrastavosti a pehovitosti, u rajčín predchádza tvorbe suchých hnedých škvŕn na spodku plodov.

Predtým sme kompost dávali len do výsadbovej jamky, ale posledné roky už ho plošne zapracujeme do vypletej pôdy a tiež sme ho na jar nasypali na okrasné záhony. 

Všetky záhony sme čistili vlastnými silami - nohy, ruky, rýľ, motyka, rýľovacie vidly. Nechápala som a až som sa desila, keď som na rôznych fórach čítala, s akou samozrejmosťou a ľahkosťou ľudia siahajú po herbicídoch - jedoch, ktoré sa skutočne len tak za chvíľku nevyparia (ak sa herbicíd v pôde neukladá, prečo potom pred výsevom lúčnych zmesí dôrazne varujú pred vyčistením pozemku pomocou herbicídu?). Nepoužívame herbicídy ani na miestach s okrasnými záhonmi. Prvý rok sme si kúpili malé balenie RoundUp-u a ešte stále ho máme. Použili sme ho na likvidáciu báz, ktoré vyrastali priamo z päty múra - navlhčenou papierovou utierkou sme potierali listy. Samozrejme za pekného počasia, keď nemalo pršať. 

A poďme už na fotky z druhej polovice apríla:

16.4.2009/18.4.2018

slivka pri podzemnej pivnici, pred desiatimi rokmi bola za ňou baza a okolo boli ďalšie tri slivky - postupne uschli, takže sme ich spílili; baza išla preč na jar 2014 pri likvidácii sklípka; priehlbinu k bývalým pareniskám sme vlani na jeseň trochu zmiernili postavením zvýšených záhonov na mieste štvrtého záhona, ktorý sa mi horšie ošetroval, keď som čupela dole kopcom; vypílené slivky pri múre nahradil cibuľovinovo-trvalkový záhon

16.4.2009/19.4.2018

pohľad na slivky, ktoré prestarli, uschli a museli sme ich vypíliť, plechový vchod do sklípka je už štyri roky preč

19.4.2009/23.4.2018

väčšinu drobných odnožených orgovánov M. hneď prvú jar vykopal a pokosil, postupom času vyrástli dva kríky, ktoré sme trochu obstrihávali, ale dosť tienili, takže ich gazda vlani začiatkom leta vykopal a vytvorili sme si ďalší záhon - na jeseň som tam zasadila ruže, pivonky a cibule

19.4.2009/5.5.2018

višne je škoda, že ju zlomila búrka (ešte mám z nej posledné višne naložené na griotku), na jar pozornosť namiesto jej bielych kvetov preberá plamienok horský na plote

19.4.2009/23.4.2018

skoro celkový pohľad na záhradu - ešte sme ju nepokosili, ale najväčšie byle a hromady konárov už sme zlikvidovali

26.4.2009/23.4.2018 

pod jostami rástlo pár tulipánov; marhuľa v pozadí odumrela, višňu zlomila búrka a jostu sme vymenili pred dvoma rokmi na jeseň - vtedy vznikol aj vysoký záhon v priehlbine bývalého pareniska

26.4.2009/20.4.2018

jablonku koncom zimy 2010 zajac tak ohlodal, už sme skoro nedúfali, že to prežije; v rohu je už zasadená ruža, ktorá sa mala potiahnuť na múr a prevísať cezeň - ale nie je to popínavá ruža, v tmavšom rohu chradla, preto sme ju v lete 2011 presunuli viac na slnko; vysiate orlíčky mi vždy zarastali kozonohou a pupencom (svlačec), tak som na jeseň 2016 všetko vyryla, vyplela a spravili sme tam záhon ohradený bobrovkami 

26.4.2009/22.4.2018

vľavo od višne sme prvý rok v nevedomosti pokosili výhonky bylinných pivoniek, oválny záhon vpredu sme spravili v lete 2011; od jesene 2013 máme popod múrik oddeľujúci dvor spravený okrasný záhon, ohradený bobrovkami (bez nich do kvetov stále prerastala tráva a M. pri kosení fikol vždy aj nejakú trvalku); po zlomení višne v lete 2012 zostalo v strede záhrady veľké prázdne miesto, ktoré som na jeseň 2015 rozbila vytvorením veľkého ružovo-cibuľovinového záhona

26.4.2009/29.4.2018

v juhozápadnom rohu záhrady, smerom do ulice, máme obyčajný divý orgován - vyháňa stále nejaké odnože, ktoré vyrastajú aj vyše tri metre od neho, ale i tak ma teší - je asi najväčší v celom mestečku; už niekoľko rokov sme sa chystali ho zastrihnúť po odkvete, ale poriadne sme sa k tomu dostali až túto jar - M. vystrihal a odpílil spodné výhonky, aby bol z neho stromoker

28.4.2009/23.4.2018

od susedov nám na jabloň vyliezla vistéria, my sme jabloň trochu skracovali a vistériu susedia vykopali na jar 2011 :-(, jabloni vľavo sme korunu radikálne zosadili koncom zimy 2014 a tú vpravo sme zosadili neskoro na jeseň 2014

29.4.2009/26.4.2018

vistériu zrezal mladý sused, že chce opraviť korunu múra... ako vidno, ani po siedmich rokoch sa k tomu nedostal (škoda peknej vistérie), po zbúraní sklípka sme na miesto, kde sa začal dvíhať jeho násyp, zasadili ruže - lenže stále ich prerastala tráva a burina, tak som okolo nich na jeseň 2016 vytvorila ohradený záhon, doplnila som k nim cibule aj ďalšie trvalky

29.4.2009/23.4.2018 

juhozápadný roh s orgovánom - počas rokov vyrástli za višňou odnožené orgovány, múr zarástol brečtan a celý tento kút bol dosť tmavý samorastový; medzičasom vyrástla nová marhuľa, odnožené orgovány sme zlikvidovali vlani a na jeseň som okolo marhule zasadila ruže aj cibule; brečtan z múra postupne strhávame a robím tam záhon s tieňomilnými trvalkami a samozrejme s jarnými cibuľovinami 

Desiaty rok: apríl - Tenth Year: April

Keby som v roku 2009 vedela aspoň polovicu toho, čo viem o záhradníčení a rastlinách teraz, to by sa hodilo. Nie, že by som si nehľadala, ktorá rastlina chce aké podmienky - slnko, sucho, tieň, vlhko, vápnitú zem či kyslú... Ale nemala som taký rozhľad, ako teraz, ešte sa len blížili roky, keď som začala čítať časopis The English Garden (tu vládli v tom čase - a dosiaľ sú až príliš hojné - v reláciách a časopisoch japonsko-nemecké parkozáhrady bez trvaliek a bez opadavých drevín), čím sa mi značne rozšíril obzor a mohla som vidieť aj iné typy záhrad. 

Hlavne objavenie základného princípu Right Plant, Right Place (pre každé miesto, aj suché vyprahnuté, aj podmáčané tienisté sa nájdu vhodné rastliny), k tomu skupinové výsadby trvaliek, široký sortiment trvaliek aj drevín, výsadba tak, aby ideálne celú sezónu niečo kvitlo - a najmä absolútny základ: pestovanie v súlade s prírodou, nepoužívať zbytočne chemické prostriedky a číslo jedna je princíp používania kompostu. Keby som práve tento základ vedela už skôr a trochu ho nepodceňovala (však máme oddýchnutú zem, dlho sa tu nič nepestovalo, po zrytí je zem pekne kyprá...), mohli sme mať na viacerých miestach luxusnú pôdu a rastliny by mali aj po rokoch dostatok živín. Na mieste bývalých parenísk je zem prepracovaná, bývalá majiteľka iste opakovane používala hnoj či slamu, vápnila (našli sme niekoľko vriec s vápnom a mali sme na dvore aj barel s vápnom). Tam je situácia celkom fajn, aj pri sadení paradajok im vždy dávam do jamky kompost aj pri siatí cukín, tekvíc či patizónov. Ale v okrasných záhonoch som sa pri tej lopote s rýľovaním a vyberaním každého kúsočka buriny akosi chlácholila tým, že máme celkom dobrú pôdu, má aj údaj BPEJ a v katastri je zapísaná ochrana pôdnym fondom, trieda ochrany I. 

Lenže skutočnosť je samozrejme iná, než teória a pôda je živý organizmus, ktorý potrebuje strarostlivosť, inak živorí. Dnes sú populárne instantné riešenia, ktoré vyhovujú korporáciám a koncernom, veď zisk musí stúpať. Ale umelé hnojivá pomôžu len chvíľkovo a zdanlivo. Vidíme to na poliach, ako sa v krajine nezadržiava vlaha, pod ťažkou technikou zľahnutá pôda chudobná na organické materiály (hnoj, slama, kompost) je náchylná na každú menšiu zmenu a výkyv z normálu. Presne tak to funguje aj v malom na našich záhradách. Každoročným pridávaním kompostu (hnoj by mal byť kompostovaný, odstáty, lebo obsahuje priveľa živín a dusíka, rastliny by spálil) si môžme ťažké ílovité pôdy vyľahčiť (korene nebudú pri vlhkom počasí zahnívať), ideálne je v tomto prípade miešať kompost s trochou piesku. A príliš ľahké piesčité vysýchavé pôdy sa zarývaním kompostu premenia na hutnejšie, lepšie budú udržiavať vlahu i živiny. A nie iba pri vytvorení záhonu, ale pravidelným vrstvením kompostu, ideálne na jar po vyčistení prvých malých burín, si pôdu postupne vylepšíme a vlastne vytvoríme mocnejšiu ornicu.

My máme pôdu hlinito-ílovitú, na miestach, ktoré sú väčšinu dňa v tieni, máme takmer hrnčiarsky íl. Naučila som sa za desať rokov, za pár zmien normál-daždivo-sucho+horúčavy, že síce múdre hlavy radia istú rastlinu na svetlé slnečné miesto a sucho, alebo do tieňa s nevysýchavou pôdou, ale je kľúčové k tomuto ešte poznať správanie tých konkrétnych rastlín v piesčitej/ílovitej pôde. O niekoľko takých rastlín, ktoré mali byť do tieňa s mierne vlhkou pôdou sme už prišli. Naposledy teraz koncom zimy, keď pršalo a potom prišli tuhé mrazy, v pôde zostala uzavretá vlhkosť a odišlo nám niekoľko čemeríc aj veterníc japonských. Po prvýkrát som sa to naučila na cibuľovinách, ktoré sme sadili už od prvých rokov. Najprv ako veľkí frajeri voľne do pôdy. Keď po dvoch-troch rokoch cibule zmizli, sadili sme ich do plastových košov. Potom sme kvôli hlodavcom začali plastové koše prikrývať králičím pletivom. Lenže pre hlodavca ani tenký plast nie je problém, takže sme skončili pri formovaní košov z králičieho pletiva, ktoré prikrývame pletivovou čiapkou. Hlavne ide o tulipány a krokusy. Narcisy, hyacinty a snežienky majú jedovaté či nechutné cibule, po tých hlodavce nejdú. A posledný cibuľovinový objav bol po návšteve parku Keukenhof a okolitých produkčných polí, kde sme videli, že pôda je ľahká piesčitá. Logicky, veď väčšina jarných cibuľovín pochádza zo stredomorských, tureckých a kaukazských horských oblastí, kde je na kameňoch len chudobná piesčito-kamenistá tenká vrstva pôdy. Preto cibuľoviny v našich záhradách potrebujú poriadnu drenáž z jemného štrku alebo aspoň z piesku. 

Po tomto dlhom úvode poďme na fotky z prvej polovice apríla:

3.4.2009/12.4.2018

časť vedľa domu, múrik M. opravil bielou maltou, ktorá na každej fotke svieti (v skutočnosti sa človek zameria skôr na rastliny, ale malta mohla byť menej krikľavá... drží však bez prasklín už desať rokov), vedľa vchodu sme zasadili popínavú ružu Lawinia a levanduľu; ďalej sa postupne rozrástol pavinič päťlistý, ktorý si tam zasiali vtáky a pod ním sa výborne darilo kozej nohe, až som to v roku 2014 prekopala, vyplela a predĺžila som záhon, ďalšie roky som ho potiahla až na koniec múrika

3.4.2009/18.4.2018

pohľad na slnečnú časť záhrady, akurát pri vchode kvitne pár narcisov; starú chorú višňu sme po zlomení nahradili novou, žiaľ je to zákrsok... tak vytváram aspoň okrasné záhony s jarnými cibuľovinami, od ktorých potom v sezóne preberú vládu trvalky; pod múrom už máme súvislý záhon 

5.4.2009/22.4.2018

panoramatický pohľad na zarastenú záhradu - marhuľa začala oschýnať už po prvej našej úrode, na ďalší rok sme sa zoznámili s pojmami monilióza a mŕtvica, takže sme ju vypílili, potom o dva roky sa zlomila višňa - namiesto oboch sme vysadili náhradu: marhuľa skoro nerodí a višňa je zákrsok ;-), tak aspoň veľkú plochu rozbíjame záhonmi, od roku 2014 vždy na jeseň nejakú časť upravíme

5.4.2009/10.4.2018

roh pri bráne, zasadili sme darovanú ružu, potom do rohu pribudla druhá darovaná - myslela som, že bude popínavá a bude prepadávať cez múr... chyba lávky, nikdy toľko nevyrástla, a zatienená jabloňou živorila, na jej miesto sme dali popínavú hortenziu, ktorá tam bola do jesene 2013, keď sme robili omietku na bráne; vypestovala som si zo semiačok orlíčky a tie sa mi tam pravidelne vysemeňujú, ale prerastala ich žihľava a kozonoha, takže som všetko na jeseň 2016 vyryla, dôkladne vyplela a zasadila som tam narcisy, hyacintovce, modrice aj snežienky a navrch trvalky - tým sme pretiahli záhon od vstupu popod múr až za roh s bránou 

5.4.2009/22.4.2018
dve krajné josty sme museli vymeniť, už boli prestarnuté a rozlomili sa, aj z hrušky sa už zlomilo viacero konárov

6.4.2009, 13.4.2009/13.4.2018
pri hruške bolo čo robiť, pred ňou sme dolovali železné stĺpy, za ňou bol zbúchaný zo všeličoho domček pre deti (Klub Dušna a Pavela - doslovný názov, ktorý tam bol napísaný) , vidím, že aj baza tam rástla - tú už si ani nepamätám... na miesto Klubu sme umiestnili kompostér,  druhý sme pridali na konci druhej sezóny - oba sú podložené lícovými tehlami; pod hruškou vlani pribudla kamenná lavička a ďalší záhon

6.4.2009/13.4.2018
ešte sme nemali na kosenie nič okrem starej vyštrbenej hrdzavej kosy a kosáka, ani čerpadlo do studne sme nemali - ale zasa na polievanie sme mali veľmi málo (ríbezle, pár ruží a asi dva záhony); hlbšiu dieru po pareniskách sme pred troma rokmi vyriešili stavbou vysokého záhona pred jostami

10.4.2009/10.4.2018
dvom prerasteným neudržiavaným jabloniam sme postupne znížili koruny, chorú marhuľu sme odpílili - peň sme nechali pre živočíchy, obrastal chmeľom - vypílili sme ho k zemi až koncom tejto zimy; zmes žihľavy a kozonohy medzi jabloňami som postupne vyrývala a začala som vytvárať jarný záhon

10.4.2009/18.4.2018
marhuľa v popredí nám dala úrodu, narobili sme si džemu a potom polovica uschla, ďalší rok uschla aj zvyšná polovica... zoznámili sme sa s moniliózou aj mŕtvicou; burinovisko od jablone k sklípku som preryla, vyplela a zasadila som tam narcisy, postupne aj snežienky od studne, scily, po odkvete som tam dala aj rýchlené krokusy; po zbúraní sklípka sme na jeho začiatok zasadili ružový predel, ale burina s trávou boli veľmi živelné, preto som okolo ruží na jeseň 2016 vytvorila ohradený záhon s cibuľovinami a ďalšími trvalkami

12.4.2009/23.4.2018 
prvý rok sme si postupne v priehlbinách po pareniskách vytvorili štyri záhony, po rokoch, keď mi počas jesene a zimy do nich vrastala burina, sme ich ohradili starými škridľami, vlani na jeseň sme najväčší schod pod slivkou vyriešili zvýšeným záhonom a vlani na jar som pridala dopredu pred hrušku ďalší záhon; pozdĺž susedovej garáže som vytvorila okrasný cibuľovinovo-trvalkový záhon na jeseň 2014 a 2015

15.4.2009/23.4.2018
panoramatický pohľad z pavlače - keď rozkvitli ovocné stromy, aj zanedbaná zarastená záhrada naraz vyzerala pekne; na tohtoročnej fotke (za dažďa) kvitnú jablone i orgován na opačnej strane; sklípek v ľavom zadnom rohu zmizol na jar 2014, jablone naproti majú značne znížené koruny, višňa sa zlomila v lete 2011; na plote medzičasom vyrástla šípková ruža a plamienok horský

Desiaty rok: február, marec - Tenth Year: February, March

Tento rok je desiatym rokom nášho záhradníčenia - upravovania a zveľaďovania opustenej zarastenej záhrady. Po prvýkrát sme do nej nazreli 28. februára, ale prvé práce sme začali až o mesiac neskôr. Ani po takmer uzavretom desiatom roku nemožno povedať, že máme hotovo. Stále sú miesta, ktoré potrebujú upraviť, iné zasa po rokoch potrebujú doladiť a obnoviť.

Porovnávacie fotky sú približne v rovnakom čase (aj keď tento rok mráz udrel pomerne neskoro) - hoci nie v kalendárnom, aspoň vo fenologickom. A viac-menej z rovnakého miesta, pokiaľ to bolo možné:

28.2.2009/28.2.2018

na mieste priehlbín po pareniskách sme vytvorili záhony, plechový vchod do podzemnej pivnice sme zrušili aj s celým sklípkom na jar 2014; z asi štyroch-piatich sliviek prežila jediná - postupne oschýnali; záhony sme mali prvé roky len obryté, ale dosť do nich prerastala tráva, takže sme využili staré bobrovky na ohradenie

28.9.2009/28.2.2018

aj tu boli priehlbiny po pareniskách, ten najväčší schod sme pred dvoma rokmi vyriešili vysokým záhonom; z pôvodných jost zostala len stredná, krajné sme už vymenili za mladé

28.2.2009/28.2.2018

višňu som musela riadne prestrihať, aspoň polovica bola spálená moniliózou (toľko rastlín aj chorôb a postupov ošetrovania som sa za tých desať rokov naučila...), začiatkom leta 2012 sa zlomila počas búrky, v zime sme vedľa vysadili novú, po rokoch sa zdá, že to nebude klasický strom, ale zákrsok

22.3.2009/22.2.2018

prvé práce v záhrade sme začali robiť v tretej tretine marca - vyrývali sme najvýraznejšiu burinu 

22.3.2009/22.2.2018

v múre, ktorý nás delí od susedov, máme kameň s reliéfom ruže - za tie roky už takmer zarástol brečtanom, ktorý sme pred dvoma rokmi zasa namáhavo likvidovali; v lete minulého roka som tento kus zryla, vyplela a na jeseň zasadila narcisy, snežienky + navrch trvalky (diera je už zaplátaná)

27.3.2009 

k tejto fotke som porovnávaciu nevybrala - v zmesi trávy, žihľavy, kozej nohy a všelijakej inej buriny nás potešili veľkokveté krokusy; každý rok sme potom túto čas nechávali zarastenú a kosili až v júni - pred dvoma rokmi sme po odkvete krokusy vybrali a rozmiestnili ich do záhonov

28.3.2009/22.2.2018

prvé sadenie - dva kríky a jeden stromček čiernych ríbezlí (M. vyryl aj kuchynský drez...); jabloni sme jednu suchú časť museli zrezať už na jar, a definitívne sa zlomila vlani na jeseň počas víchrice

28.3.2009/15.3.2018

druhé sadenie - malina medzi jabloňami, v bývalom žihľavisku a kozonohovisku; druhú jeseň som tam zasadila krokusy a narcisy - ujali sa najmä fialové krokusy a zázračne v hutnom íle ani nevyhnili, ani ich nežrali hlodavce 

28.3.2009/29.3.2018

pohľad z pavlače - jabloniam sme postupne znížili koruny a pod nimi vytvorili jarný záhon so snežienkami, krokusmi, narcismi, po ktorých nasledujú nezábudky a srdcovky; aj na dvore pod múrom máme záhon, skrýva ho drevo z povaly

28.3.2009/13.4.2018

pohľad z pavlače - sklípek aj s plechovým vchodom zmizol pred štyrmi rokmi, prestarnuté suché slivky okrem jedinej tiež postupne padli, nahradil ich pod susedovou garážou záhon s cibuľovinami, ružami a trvalkami