sobota 22. decembra 2018

Desiaty rok: október - Tenth Year: October

Záhradu fotím často, ale túto porovnávaciu sériu po desiatich rokoch som vymyslela až po lete, takže som nefotila s týmto úmyslom a tak mi niekedy chýbajú tie isté pohľady. Pred desiatimi rokmi som sa zameriavala na miesta, ktoré teraz nie sú také zaujímavé a naopak - kde mám teraz záhon bola pred desiatimi rokmi zarastená hromada. Občas použijem aspoň opačné pohľady z druhej strany...
V jesenných mesiacoch mám v záhrade najväčší frmol. Po horúcom lete sa konečne dá existovať a niečo aj porobiť, rýľujem ďalšie zarastené časti, aby som z nich vytvorila okrasný záhon, potrebujem zasadiť stovky cibúľ... Takže aj na fotenie je menej času, s postupne sa skracujúcimi dňami i menej možností.

11.10.2009/7.10.2018
na vyvýšenine pred pivóniami sme zasadili prvé tulipány, vydržali tam asi tri roky - čosi ich žralo a asi aj v íle vyhnili - možno to bol trest za to, že sme ich uložili ako vojakov :-)
potom sme tam zasadili tri hniezda cibuľovín, ale zarastali trávou, na jeseň 2015 som všetko vyryla, poriadne vyčistila a spravila som trvalkový záhon s ružami - cibule sú tam samozrejme tiež



21.10.2009/7.10.2018
v rohu pod bránou sme k darovanej ruži zasadili tiež pár cibúľ, ale všetko to zarastalo plazivým nátržníkom a kozou nohou, tak aj tu prišlo na jeseň 2016 na vyrytie všetkého, dôkladné vypletie, výsadbu a ohradenie bobrovkami



21.10.2009/7.10.2018
pohľad z dvoch strán na priehlbinu po pareniskách a josty, vysoký záhon sme vytvorili v septembri 2015 a po likvidácii paradajok sme ho opäť trochu doplnili drvenými jabloňovými konárikmi



28.10.2009/12.10.2018
tu som objavila na fotke v pozadí za ružou miesto medzi dvoma jabloňami, kde sme do veľkého plastového kvetináča zapustili malinu, postupne mi okolo opäť začala vyrastať všelijaká burina a maliny javili známky chlorózy; tohtoročná fotka zachytáva začiatok prác na premene - už som pozbierala popadané listy a chystám sa preryť celý pás aj piplať sa s vyberaním drobných cibuliek medvedieho cesnaku



28.10.2009/2.10.2018
pohľad spredu na malinovú oblasť, ešte pred vyrytím a vyčistením



28.10.2009/7.10.2018
medzi starou marhuľou a višňou, v pozadí v strede sú bazy a odnožené orgovány; orgovány vlani M. vyryl a vytvorili sme okolo novej marhule záhon s cibuľovinami, tento rok som pokračovala smerom k bývalej marhuli - presadila som tam ruže, ktoré neboli na najlepších miestach a presadila som tam aj prehustené pivonky



28.10.2009/22.10.2018
o kúsok doprava bola stará višňa, na spodnej fotke vidno dolu po nej zbytok pňa, od novej marhule doľava mám tohtoročný záhon s ružami a cibuľovinami




28.10.2009/22.10.2018
z holej pláne sme od jesene 2013 až 2015 vytvorili pod múrikom dlhý záhon, na jeseň 2015 a 2016 som vytvorila veľký záhon s ružami, vlani sme vyryli a ošetrili pivónie na kraji tohto veľkého záhona



28.10.2009/2.10.2018
pod múrikom boli len kosatce obrastené trávou, v priehlbine sme si vytvorili dva produkčné záhony, na jeseň 2015 M. dve tretiny priehlbiny zarovnal výkopom z dvora a na kraji sme postavili vysoký záhon, vyvýšeninu som premenila na veľký pestrý záhon



28.10.2009/7.10.2018 
toto je miesto, ktoré som takmer nefotila - zarastený násyp nad záhradnou pivnicou, M. začal časť odkopávať a preosievať, celý sklípek sme zrovnali na jar 2014 a potom už bol aj priestor na vytvorenie ružového paravanu, okolo ktorého som na jeseň 2016 dosadila cibuľoviny aj trvalky a ohradila som ho bobrovkami



28.10.2009/17.10.2018
pláň z druhej strany, namiesto dominantnej višne máme teraz dominantný vysoký záhon a veľký kvetinový záhon


streda 19. decembra 2018

Norimberské vianočné trhy - Nuremberg Christmas Market

Norimberské vianočné trhy, Christkindlesmarkt, patria k najznámejším predvianočným trhom na svete, každoročne ich navštívia asi dva milióny návštevníkov. Tradícia vianočných trhov vznikla práve v nemeckých krajoch v stredoveku (od konca 14. storočia, vo Viedni sa dokonca konali decembrové trhy už o sto rokov skôr). Z Nemecka sa k nám dostali aj predvianočné trhy, aj zdobenie ihličnatého stromu. Norimberg usporiadava trhy už od začiatku 17. storočia.
Miestne trhy sa konajú v centre okolo kostolov St. Lorenz a Frauenkirche, aj v priľahlých uliciach. Atmosféra je osobitá, pretože historické centrum má po udalostiach druhej svetovej vojny dosť málo prastarých domov. O to viac vynikajú kostoly a prezdobená gotická studňa. Svetelná výzdoba je krásna, aj vyrezávaný kolotoč a figúry nad niekoľkými stánkami mnohých vrátia do detských čias, keď sme dychtivo očakávali nazdobený zasvietený stromček, čo nám odhalia balíčky pod ním a lákala nás nezvyčajná hojnosť koláčikov. Do týchto čias nás výzdoba aj atrakcie prenesú, ale celkovo som rada, že návštevu týchto trhov máme úspešne za sebou. Po udalostiach posledných rokov sme mali kdesi v podvedomí pocit opatrnosti a nedôvery - tento pocit umocňujú priľahlé ulice s prevádzkami, ktoré by málokto zaradil do západného Nemecka. 
My sme z domu zvyknutí stretávať sa na vianočných trhoch s rodinou a kamarátmi, pochutiť si na klasických dobrotách, popri tom sa porozprávať.  S rodinou sme sa stretli i tu, aj sme si dali miestne špeciality - norimberské klobásky, lahodné norimberské perníčky plné ovocia, varené víno aj horúcu alko-čerešňu. Hoci na výzdobu, rozľahlosť a návštevnosť sa naše trhy nechytajú, gastronomicky ostávajú neprekonateľné. Stánkov s jedlom bolo pomenej a nás vôbec neoslovila ponuka šavarmy či falafelu. Nič proti nim, ale na vianočné trhy chodíme kvôli iným špecialitám, tradičným. 
Okrem jedla a zábavy pre deti ponúkali predajcovia vyrezávané betlehemy, drevené figúrky, kominárikov zo sušených sliviek, fúkané sklenené ozdoby, zdobené sviečky...  

hojne navštevované norimberské vianočné trhy

vyrezávaný kolotoč zabavil deti aj dospelých

stánky ozdobené pohyblivými figúrami 

doobeda na Hlavnom námestí pred kostolom Panny Márie - Frauenkirchen

gotická Krásna studňa a Frauenkirchen

Betlehem 

 Hlavné námestie 


norimberské klobásky  

ovocný chlebíček 
 

piatok 14. decembra 2018

Desiaty rok: september - Tenth Year: September

Už som niekoľkokrát spomenula, ako tvoríme záhradu. Od začiatku sme viac-menej čakali, čo sa kde objaví, len sme kosili. Nechceli sme celú plochu splanírovať, ani sme nezamýšľali plošne použiť totálny herbicíd. Namiesto toho sme postupne čistili zarastenú zanedbanú záhradu, obnovili sme produkčné záhony na miestach, kde bývali vyhĺbené pareniská, postupne sme ošetrovali zarastené stromy. Okrem piatich vysokokmeňov jabloní, zakrpatenej jablonky, vysokokmeňa hrušky a asi štyroch sliviek, višne a marhule sme zdedili po bývalej majiteľke tri kríky josty (dovtedy som poznala len ríbezle a egreše) a potom z okrasných trvaliek niekoľko pivoniek, narcisy, tulipány, snežienky, konvalinky a kosatce. 
K prastarému domu na malom meste s vidieckym charakterom nám prišlo prirodzené pokračovať v načatej línii klasickej produkčno-okrasnej záhrady so spústou trvaliek. Žiaden kŕč, striktne jedna alebo dve farby, statické ihličnany alebo neprirodzene zakrútené štepené patvary - nič z toho ma neláka. 
Postupne sme sa "rozkukávali", zháňala som informácie o pestovaní jednotlivých druhov, veľmi dobrú službu mi spravila knižka Jakou rostlinu kam zasadit, ktorá ešte viac naštartovala môj záujem i úmysel vytvoriť zmiešané pestré trvalkové záhony.
Podľahla som kráse ruží, neskôr som objavila čaro historických ruží - práve také sa k starému domu hodia najviac. 
A s čítaním anglických článkov o záhradách som sa ustálila na myšlienke vytvoriť záhradu čo najviac prírodnú, prirodzenú, aby v nej kvitlo niečo pokiaľ možno po celý rok. 
Páčia sa mi fotky rôznych typov záhrad, najmä v štýle new perennial movement a rozľahlých výsadieb. Ale zatiaľ nie som presvedčená, že sa taká výsadba hodí k nám, takže tieto prvky používam v menších záhonoch. 
Skladbu trvaliek postupne rozširujem, ale aby záhrada nepôsobila chaoticky a nebolo na prvý pohľad vidno, že ju kultivujeme postupne, opakujem použitie trvaliek na rôznych miestach. 
Snažím sa, aby záhrada nepôsobila vyumelkovane, kŕčovito, nevadí mi rozbujnenosť a prelínanie. Ideálom je vidiecka trvalková záhrada, v ktorej nesmú chýbať skoré jarné cibuľoviny, tulipány, narcisy, orlíčky, pivonky, fialky, ruže, kosatce, ľalie, šalvie, levandule, nechtíky, klinčeky, balónovníky, astry, veternice, náprstníky, echinacey, rudbekie, helénium, astrancie, rozchodníkovce, jesenné cibuľoviny, čemerice. Najradšej mám nenáročné druhy, ktoré netereba vyrývať (občas spravím ústupok s mečíkmi, ale aj tie už som skúšala pestovať ako viacročky a darilo sa; škoda, že mi to nevychádza s georgínami) a druhy, ktoré nepotrebujú meniť pôdu (výnimkou sú hortenzie, ktorým ale pridávam rašelinu raz za pár rokov, veternice japonské sa dokážu popasovať aj s našou miestnou zeminou). Z klasických babičkovských trvaliek nám nejako nejdú viaceré druhy zvončekov, floxy nemáme výstavné a krásnoočkám sa u nás nepáči vôbec.  

Zo septembra mám tiež menej fotiek, prakticky len z jedného týždňa - začiatkom mesiaca sme boli na chalupe u rodičov; neskôr pomedzi výlety som fotila hlavne detaily jednotlivých kvetín, od polovice mesiaca som sa venovala tvorbe ďalších okrasných záhonov a cez predĺžený víkend som išla pracovať na maminu záhradu na chalupe :-) 

1.9.2009/22.9.2018
pohľad zachytávajúci miesto pod múrikom vpravo od vstupu do záhrady - bolo tam pár starých kosatcov, ktoré sme najprv len obkášali, postupne som potom okolo nich plela a dosádzala trvalky - generálne sme toto miesto upravili na jeseň 2013, keď sme všetky rastliny vyryli, miesto som vyplela, dosadili sme drobné cibuľoviny - krokusy, minitulipániky, holandské kosatce... na jeseň túto časť zdobia rôznofarebné astry


6.9.2009/9.9.2018
začiatok návršia nad podzemnou pivnicou, rástla tam žihľava, kozia noha a pupenec roľný, z múra prevísala vistéria od susedov - tú potom mladý sused spílil, my sme sklípek zrovnali na jar 2014 a na jeho bývalom úpätí som zasadila ružový paravan, okolo ktorého som vytvorila trvalkovo-cibuľovinový záhon na jeseň 2016 (v zemi tam je všelijaký nepriadok, bývalo tam smetisko)



6.9.2009/23.9.2018
hneď vedľa smerom doprava sú jablone a pod nimi vytváram jarný záhon so spústou cibuľovín, tento záhon spestrujú akurát hortenzie kalinolisté a vysemenené nezábudky - pôvodne tam rástla kozonoha hostcová a žihľava; jarný záhon som zvolila preto, že od leta padajú jabĺčka i listy, aby som tam mohla hrabať (čo sa už ale pri súvislom koberci z nezábudok i tak nedá :-)



7.9.2009/9.9.2018
priehlbina po pareniskách vpravo od vchodu, za ňou dlho dominovala višňa, ktorá sa zlomila pri búrke v lete 2012, v roku 2015 sme spravili vysoký záhon a za ním veľký trvalkovo-cibuľovinový záhon s ružami 




13.9.2009/23.9.2018 
na začiatku sme mali čas i chuť kultivovať burinové miesta výsevom trávy, do novej vyčistenej časti som zasadila snežienky a krokusy, ktoré postupne vytvorili peknú lúčku (ale nedala sa tráva kosiť až do začiatku júna, kvôli zatiahnutiu listov, takže sme potom na prelome jari a leta 2016 cibuľky i hľuzky povyberali a zasadila som ich do záhonov) - možno i toto neskoré kosenie, spolu so suchami posledných rokov, bolo príčinou, že po tráve niet ani chýru a opäť tam rastie všelijaká burina, aj keď kozia noha už skoro vôbec; jabloň sa definitívne zlomila vlani v októbri



14.9.2009/23.9.2018
produktívne záhony na mieste bývalých parenísk, postupne sme došli na to, že ohradením aspoň bobrovkami nám do nich nebude toľko vrastať tráva, aj sa lepšie okolo kosí; posledný záhon sme vlani na jeseň a túto jar tiež spravili zvýšený, lebo za ním je svah z bývalého sklípka



14.9.2009/23.9.2018
naša prvá bylinková špirála bola zo starých škridiel - postupne sa po niekoľkých zimách začali rozpadať a špirála už dosť prerastala všeličím, tak sme ju na jar 2014 postavili väčšiu z kameňov a v lete 2016 sme k nej pridali opačného slimáka pre menšie bylinky a suchomilné skalničky



20.9.2009/23.9.2018
časť záhonov s bylinkovou špirálou a pôvodným suchším záhonom, odkiaľ sme už prerastené bylinky presadili do špirály; na tohtoročnej fotke sa tekvica plazí cez suchú špirálu a v pozadí je ružový paravan s trvalkami na mieste bývalého smetiska


pondelok 10. decembra 2018

Desiaty rok: august - Tenth Year: August

Popri užitočnom hmyze máme v záhrade aj ten neužitočný, respektíve ten, čo nás trápi poškodzovaním rastlín. Všetko má svoju funkciu a miesto v reťazci, ale bez niektorých zástupcov by sme sa radšej obišli. 
Napríklad rôzne druhy vošiek, čo vysávajú šťavy z pletív a vytvárajú vstupnú bránu všakovakým infekciám. Pri postriekaní insekticídom ale zničíme aj užitočný hmyz, takže sa snažím najmä z kríkov a nižších konárov, kam dočiahnem, mäkké nevyzreté vrcholy odstrihnúť, s nimi vyhodím aj kolónie vošiek. Pažravé vošky majú silných ochrancov - mravce. Tie si radi pochutnávajú na medovici, sladkých výlučkoch vošiek a preto si ich chovajú aj strážia voči predátorom. Časť mravcov zachytia lepové pásky, ktoré lepíme okolo kmeňov stromov. 
Máme aj všelijakých obaľovačov. Hmyz v posledných rokoch chytáme na lepové doštičky, ktoré vešiame do korún. Odkedy som sa dočítala, že bežne dostupné insekticídne postreky (napr. Calypso, Mospilan, Careo, Substral Careo) obsahujú neonikotinoidy, ktoré škodia včelám, redukujem škodlivý hmyz ručne alebo prírodnými postrekmi. 
Na ľaliách sa kde-tu objavuje červený chrobák, ľaliovník obyčajný. Obžiera listy a môže vyžrať i púčiky, hlavne jeho larvy sú veľmi žravé. Chrobáky preto zbieram a popučím ručne-stručne.  
Skočky (dřepčíci) hodujú na čeľadi kapustovitých, dokážu kompletne zožrať listy hlúbovín aj rukoly. Dosť sa ich chytí na žlté lepové doštičky. Skúšala som aj postrek so škoricou, ale ten bohvieako nezabral.
Drobné škodce na ružiach, ktoré sa prejavujú poškodzovaním listov - napr. piliarky, cikádočky (pilatky, pidikřísek) obvykle likvidujem s odtrhnutím napadnutých listov. Ruže chvíľu nevyzerajú práve výstavne, ale potom vyženú nové listy.
Zatiaľ sme nevyskúšali použitie dravých roztočov proti škodlivému hmyzu. Neviem, či by to vo voľnej prírode malo taký účinok, ako napr. v uzavretom skleníku.

Augustových porovnávacích fotiek mám pomenej, celý mesiac bol strašný hic, že som takmer nič v záhrade nerobila; a po rokoch sme boli na rodičovskej chalupe - takže poslednú tretinu mesiaca sme neboli doma. 

2.8.2009/1.8.2018
oproti vstupu do záhrady rástla cez múr susedova vistéria, pod ňou sa smerom doľava vŕšil násyp na záhradnom sklípku; od leta a jesene 2014 som na úpätí zrušeného sklípka vytvorila ružový paravan, neskôr som k ružiam dosadila cibuľoviny i trvalky, aby tam vznikol pekný záhon (na bývalom smetisku)



6.8.2009/3.8.2018
pred záhonmi sme mali pokus o skalkovo-bylinkový suchší záhon, vedľa neho som vysiala slnečnice, za ním bola bylinková špirála zo starých škridiel a v pozadí už pílime odumierajúcu marhuľu; suchý záhon bol malý a škridle zo špirály sa po pár zimách začali rozpadávať, preto sme v apríli 2014 postavili vyššiu špirálu z kameňov a v lete 2016 k nej pribudla nižšia špirála pre menšie bylinky a skalničky; na tohtoročnej fotke už mám predĺžený záhon až k bývalej marhuli



15.8.2009/16.8.2018
prvý rok sme sa zoznamovali s tým, čo nám v záhonoch porastie a stavili sme na ľahko pestovateľnú zeleninu, do záhonov sa nám vošli aj nechtík, aksamietnice a mečíky; v pozadí pri plote sú zbytky rozobratého Klubu Dušna a Pavela; tohtoročný pohľad je práve od plotu a vidno, že som okolo hrušky vyplela kruh, aby sa pri kosení nepoškodzovala kôra



15.8.2009/16.8.2018
tieto dve fotky zobrazujú uhlopriečne pohľady, na starej fotke sme nemali pod múrikom vytvorený záhon, len sme obkosili a obtrhávali zarastené kosatce



22.8.2009/16.8.2018
v severozápadnom rohu pod bránou bola darovaná ruža, ktorá tam trpela nedostatkom svetla (myslela som, že bude popínavá a bude prepadávať cez múr na slnečnú stranu), oranžová ruža zostala doteraz na svojom mieste, pred dvoma rokmi sme jej dodali novú čerstvú zem, od jesene 2016 máme hotový záhon od vchodu až za roh k jabloni 



19.8.2009/9.8.2018 
vľavo už nemáme veľkú višňu, nová je zatiaľ krpec, dve krajné josty už sme takisto vymenili a za nimi sme priehlbinu vyriešili vysokým záhonom, na plote je mohutný plamienok horský


piatok 7. decembra 2018

Októbrové jedlá - Food in October

Jeseň je bohatá na plody vlastnej úrody - cukiny, paradajky, tekvice, jablká, slivky, cesnak, cibuľa, mrkva, bylinky... Aj my sme varili z darov záhrady.
Slaný koláč z krehkého cesta som potrela nakrájanými vydusenými paradajkami, dochutenými tymianom, šalviou, cesnakom a troškou balzamikového octa. Na salsu som poukladala nakrájanú cukinu, potom plátky jabĺk, trošku nadrobno nakrájanej slaniny a uvarené vajíčko. Predpečené cesto potom stačí piecť už len chvíľu.



Likér z popučeného tmavého hrozna (doviezli sme si od našich z chalupy) s cukrom bude stáť aspoň mesiac, ale už po prvom ochutnaní to vyzerá sľubne, bude vynikajúci.  

Palacinky naslano, do cesta som dala štipku koriandra a kurkumy. Plnka je z podusenej nakrájanej zeleniny - cukina, baklažán, patizón, kel a šampiňóny, zeleninu sme dochutili cesnakom a bylinkami:

Omeleta s cukinou a výbornou údenou slaninou, ktorú sme si doviezli zo stredného Slovenska. Je tradične a poctivo údená, nie prichutená dymovou arómou - potom zostáva slanina vlhká a rýchlo sa skazí. Aj vajíčka na omeletu boli domáce.

Pomaly a na nízku teplotu pečené kolienko z mladého prasiatka. Kožu sme narezali, ochutili bylinkami, do výpeku som potom dala koreňovú zeleninu a cesnak s cibuľou. Kaša je zemiakovo-tekvicová, dochutená bylinkami:

Zelenina podusená-opražená na vypečenej slanine. Baklažán, cukina, malý patizón a červená kapusta. Doladili sme klasicky - tymian, šalvia, trošku yzopu, čerstvo mleté korenie a cesnak so šalotkou.

Na panvici opečené kuracie prsia aj s kožou, z voľne chovaných statkových kurčiat. Ochutila som ich provensálskym korením. Do malého pekáča som nakrájala paradajky, cukinu nadrobno, cibuľu a cesnak, na toto zeleninové lôžko som dala opečené prsia ešte trochu dopiecť v rúre. Príloha bola rizoto na šalotke a cesnaku, s koriandrom, rímskou rascou a muškátovým orieškom:



Na návštevu mojej sestry s famíliou sme sa náležito prichystali: paštéta z kačacích pečení s tymianom, koňakom a maslom, k nej sme si spravili cibuľádu - na masle som opražila a potom domäkka podusila plátky červenej cibule, dochutené tymianom a balzamikovým octom. Domáci chlieb z ražného kvasu, špaldovej aj pšeničnej múky, s konopnými a sezamovými semiačkami. A domáce slíže do vývaru z opečených skeletov.

Dobrú chuť - Bon appétit!