utorok 19. februára 2019

Zimná a vianočná výzdoba - Winter and Christmas Decoration

Teraz sa dostávam k výzdobe, ktorú sme mali na chalupe, kde obvykle trávime sviatky s rodičmi a sestrinou rodinou. Ozdobovanie stromčeka mám obvykle pod taktovkou ja, pokiaľ nie sme na Vianoce s gazdovými rodičmi. V oknách izieb sú "sviečkové" elektrické svietniky a svetelnú reťaz na obývačkovom okne si diriguje mama. 
Tento rok som spravila vence z prútov paviniča, prútov akéhosi kríka pri ceste - to bol základ, ktorý som ďalej spevnila omotaním brečtanových výhonov a medzi prúty som zapichovala chvojky. Aranžérske štúdio som mala pod šírym nebom pred bránou, lebo tam mi svietilo slnko. Zmotala som dva veľké vence, na pár miestach som ich zachytila kúskom drôtu. Potom som už len omotávala brečtan a zapichovala chvojky. Zo zvyšných prútov som spravila menší veniec pre susedku oproti a nakoniec mi zostalo ešte na štvrtý malý veniec, ten som zavesila na bráničku do záhrady. 

aranžérske štúdio pod holým nebom

voľne poňatý, pre niekoho až chaotický, menší veniec som dala susedke na bráničku

prvý bol hotový veľký veniec na našu bránu

do podhorského prostredia sa celkom hodí, zdobia ho smrekovcové šišky

nezdá sa to, ale je fakt veľký

zbytkov bolo dosť aj na štvrtý venček, ten som nechala brečtanový a chvojku som dala iba dole, k nej šišky zo smrekovca a v odhrnutom snehu som našla aj lišajník

pripevnený kúskom drôtu

Nepoužila som vôbec lepidlo z tavnej pištole, všetko sa dá rozobrať, rozmotať a spáliť v peci, na ohni alebo naštiepkovať. Vence som robila v prírodnom duchu, ako je teraz populárny jednoduchý severský štýl (mám rada neprezdobené, nevyumelkované ozdoby, akoby náhodne vytvorené a umiestnené). Ten ale nedorazil k  >70-ročnej susedke, tá si chcela zavesený veniec dozdobiť umelou červenou kvetinou! Našťastie nič takého nemala doma, na druhý deň nasnežilo, tak sa ani nevybrala do mesta. Po pár dňoch som dokončovala druhý veľký veniec, ktorý som nedomotala kvôli šeru, potom naň nasnežilo atď., pri tej príležitosti som susedke do venca napichala šípky, aby mala tú vytúženú červenú, i keď rozhodne menej nápadnú, než je umelá kvetina. Keď už som bola vo švungu, tak som šípky zamotala aj do nášho veľkého venca na bráne.

susedkin veniec som doladila červenými šípkami, keď túžila po tejto farbe

keď už som mala toľko nastrihaných šípok, dala som ich aj do nášho venca na bráne

Tretí veniec, ktorý som začala robiť s ostatnými, a na dokončenie čakal tri dni, som spravila trošku iný, zapichala som doň viac chvojok, tie som zaistila omotaním ďalšieho brečtanu a pri dozdobení som sa viac odviazala. Šípky som nechala na dlhšom konáriku, zamotala som aj mahóniu - s tou sa nedá tak dobre pracovať, má tuhé neohybné konáre. Lišajníky máme na stromoch, takže sa v snehu pod nimi vždy nájde nejaký vhodný kúsok. Dvere si mama nechala spraviť nové, tak som veniec s M.-ovou pomocou zavesila vedľa na konzolu striešky nad schodami.

veľký veniec, ktorý som dokončila až po pár dňoch 


ten má tiež úctyhodné rozmery

Toto je už klasická výzdoba, ktorú máme niekoľko rokov - svietniky v oknách a svetelná reťaz nad obývačkovým oknom, tú si mama z času na čas vymení za novú. Tento rok pribudla ako darček od sestry aj akási svetelná premietačka. 

v našom okne máme zaoblený svietnik, v spálni je špicatý

vnútri je hviezda, vonku reťaz a premietačka

Nakoniec náš vianočný stromček.  Predchádzajúce tri roky sme mali strieborný smrečok v kvetináči, chlapi ho lifrovali po schodoch hore a po sviatkoch zasa naspäť von. Už bol dosť ťažký, tak sme ho v lete zasadili v spodnom dvore. Tento rok sme teda mali rezanú borovicu, pekne hustú. Vybrala som tyrkysové české sklenené ozdoby aj so špicom, ktoré sme našim dali pred pár rokmi ako darček. K nim som povyberala zo starých sklenených ozdôb a doplnila som ich len dvoma druhmi plastových. Vybrala som z dedičných gulí aj také, čo sme už dlho nemali. Dnes by si také ozdoby asi nikto nekúpil - vzor vysypaný práškom, žiadne opulentné zdobenie, niekde už sa stiera farba... ale je to doklad remeselného umenia a sklo, nech je akokoľvek ošúchané, starne vždy s väčšou gráciou, než plast. Nárok majú aj plastové hviezdičky, to je súčasť našich Vianoc od útleho detstva. Vynechala som huňaté lesklé reťaze, aj "fúzy". Stromček krásne voňal a vydržal vo forme až do prvej tretiny januára - síce už ihličie preschlo, stále si však držalo tvar a s farbou to tiež nebolo zlé.

zväčša sklenené ozdoby

Štedrý večer s rozsvieteným stromčekom, pod ktorý sa zmestili darčeky pre celú širokú rodinu

z akejsi nostalgie a trochu i ľútosti som povyberala aj prastaré gule, čo už majú najlepšie časy za sebou

niektoré sú aj sčasti zotreté, gulička s vetvičkou už bola mojou voľbou aj predvlani

plastové hviezdičky boli súčasťou Vianoc od detstva, pre šťastie som dala i rolničky

piatok 15. februára 2019

Zimná výzdoba - Winter Decoration

De gustibus non est disputandum sa vraví, ale každý máme iný vkus, inú mieru a o tom sa debatovať dá. V posledných rokoch k nám prenikol zvyk z amerických obchodných domov a domácností zdobiť si stromček veľmi bohato a už od začiatku adventu. V amerických aj anglických časopisoch i blogoch už od začiatku novembra, hneď po Halloweene s tekvicami, pavúkmi a bosorkami, prekypujú články aj fotky vianočnej výzdoby, návodov, inšpiračných fotiek... Podľa mňa je škoda ignorovať november ako jesenný mesiac, keď ešte môže príroda hrať teplými farbami lístia, lákať na prechádzky slnkom presvitajúcim cez jemnú hmlu, keď si môžme opekať gaštany. 
Bohato nazdobené stromčeky v štylizovaných interiéroch vyzerajú na fotkách veľmi pekne. Ale keď sa nad tým zamyslím, necítila by som sa vo svojej koži, nie je to pre mňa to pravé orechové. Som zvyknutá od detstva, že stromček býval až na Štedrý deň, ozdobený sklenenými ozdobami a šnúrou farebných svetielok. Ozdobený tak, že stromček samotný vidno, nie je len stojanom/vešiakom na tisíc ozdôb. Zdobenie mesiac pred Vianocami rozhodne nenahráva mať živý stromček (ten zasadený v kvetináči vydrží sotva od začiatku Vianoc do Silvestra, už po Štefanovi by sa mal opäť začať aklimatizovať na vonkajší pobyt), ani rezaný tak dlho nevydrží - akurát na sviatky by bol opadaný, či prinajmenšom obschnutý. Umelé stromy dnes už vyzerajú na pohľad pekne, nie ako tie vypelichané metly z 80. rokov, ale stále im chýba vôňa živice...
Navyše, po mesačnom obzeraní stromčeka by bol na Vianoce okukaný a tak trochu by začal nudiť. Ľudia, ktorí mávajú stromček už od začiatku adventu (alebo od začiatku decembra) svorne tvrdia, že ledva vydržia do Silvestra a hneď po Novom roku ho zbalia a už vyzerajú jar. Až na taký malý detail, že zima sa práve Vianocami len začína, Vianoce tradične trvali nielen do Troch kráľov, ale do Hromníc, čo je začiatok februára. Na jar je času dosť, vonku obvykle mrzne, ani kúpené rýchlené cibuľoviny nevydržia na balkóne či pred dverami, rastliny zasadené v zemi okrem raných čemeríc ešte odpočívajú, snežienky sotva vystrčia špičky lístkov, o narcisoch a hyacintoch ešte nechyrovať. 
V jednom časopise písali o floristoch, ktorí si robia vianočnú výzdobu už na prelome októbra a novembra, vraj sa cez advent nestresujú a všetko majú pripravené. Bol to príspevok z našich končín, nie zo Štátov. Nadšený článok ma teda vôbec nepresvedčil, aby som vianocovala už v novembri. Možno takéto tendencie majú ľudia z bytov, ktorí nemajú poriadnu záhradu (ale spomínaní floristi vraj záhradku majú, tak neviem, čo si na nej pestujú), lebo ja už niekoľko októbrov a novembrov po sebe stále rýľujem, vyplievam nové záhony, sadím cibuľoviny, ruže, trvalky, cesnak, začíname prerezávať jablone... Roboty je habadej aj bez predčasného vianocovania.  
So začiatkom adventu, ak počasie dovolí a nemrzne, umyjem okná - aspoň tie, kam zavesím hviezdy. Rozvešané hviezdy, pár príveskov na okenných kľučkách, imelo zavesené na obývačkovom lustri, to je celá naša vianočná výzdoba. Dobre, väčšinou nie sme na sviatky doma, ale nemyslím si, že by to bolo inak. Stromček by bol aj tak 24., možno 23. decembra. 
K spokojnosti mi takáto výzdoba stačí, od začiatku adventu používame zimný porcelán. Vymením ho za iný okolo polovice februára, keď je chladné počasie s mrazom a nebodaj snehom, tak ho používame i dlhšie. Práve posledné roky zimy-nezimy bez snehu ma dupľom nelákajú robiť si sviatky už na jeseň. Horko-ťažko sa vianočne naladím na samotné Vianoce, ak je všade blato. 
Pri cestách rada nakúkam ľuďom na vysvietené domy, akú výzdobu majú na plotoch a v záhradkách. Najviac sa mi páčia svietniky v oknách, aj svetelné reťaze, pokiaľ neblikajú príliš rýchlo a príliš divoko. Pri zavesených Santa Clausoch vždy meditujeme, ako to napríklad vysvetľujú deťom, že tam visí už mesiac, stále sa nemôže vyštverať až hore, že darčeky budú až 24. a Santa Claus tam pod oknom bude visieť ešte ďalšie dva týždne...  
Takže výzdoba od nás, tento rok pribudla jedna hviezda aj do kuchyne, pred dverami bývajú okrasné kapusty, lebo tie dobre odolajú aj mrazom a vydržia celkom pekné až do februára:

malá hviezda v okne nad vstupom

zvnútra

hviezda v kuchyni

veľká hviezda v okne na pavlač 

takto svietime skoro celú zimu  (dvere sú hnusné, tak je na nich už niekoľko rokov len jednoduchý prútený veniec)

látková hviezdička na spálňovom okne

imelo na obývačkovom lustri, tento rok som kúpila aj guľu s našským nápisom, anglické ma moc neberú 

pri dverách dlho vydržia okrasné kapusty - chryzantémkam moc nesvedčí upršané počasie ani tuhý mráz, celkom dlho ešte vydrží vresovec s guľôčkovými kvetmi, síce zoschne v silnom mraze, ale neopadá

historické sánky sme na jeseň dotrepali od rodičov z chalupy, páči sa mi, že majú ohýbané nielen rohy, ale aj podnož a ručne okované spoje, len škoda, že sú dosť poškodené - niektoré časti už úplne odhnili

ak poriadne mrzne, máme takúto štýlovú výzdobu okien

zimný porcelán používame od začiatku adventu do polovice/konca februára

streda 6. februára 2019

Decembrové jedlá - Food in December

Chladné počasie, keď nám dobre padne sa zohriať horúcim a hutnejším jedlom, pokračuje, tak prečo si nepripomenúť čosi z decembrového menu.
Rizoto s tekvicou a kapiou, dochutené voňavejším korením (koriander, kurkuma, zázvor, nové korenie, senovka grécka):

Krémeš je typickou záležitosťou krajín Rakúsko-Uhorska, pochutiť si na ňom môžme na Slovensku, v Rakúsku aj v Slovinsku, Chorvátsku a ďalších štátoch bývalej Juhoslávie - pod názvom Cremeschnitte, kremšnita, krempita, kremna rezina, dokonca i v Poľsku ako kremówka či napoleonka. V ČR je zákusok známy najmä ako žĺtkové rezy. Dve vrstvy lístkového cesta a medzi ne ide vanilkový krém a šľahačka. Tento nám upiekla moja mama:

Kapor z výlovu z neďalekého rybníka, filet som potrela cestíčkom z múky, vajíčka, strúhanky, trošky oleja a korenia - na plechu s papierom na pečenie sa upiekol raz-dva, nepiplala som sa s vyprážaním (a plusom je i menšia spotreba oleja). K nemu pečené zemiaky a podusený špenát s cesnakom.

Pomaly pečené husacie stehno, len nasolené. Pri pomalom pečení na nízku teplotu (okolo 110 °C) zostane šťavnaté, nevysušené a nakoniec zvýšim teplotu, odokryjem, aby sa upiekla koža dochrumkava. Červenú kapustu som podusila a dochutila balzamikovým octom, troškou džemu z čiernych ríbezlí, kvapkou medovkového likéru a korenila som badiánom, klinčekmi, škoricou a kardamómom, všetkého len po štipke, aby nič neprerážalo ostatné chute. Lokše sa nasucho pečú zo zemiakového cesta, vždy sa pri tom nadymí ako sa múka páli. Preto som spravila pokus a menšie placky som piekla v rúre. Šlo to dobre, len by bola asi lepšia parná rúra, pretože lokše z rúry sú tuhšie, než pečené na platni. Trochu dlhšie som ich nechala vo vriacej vode, aby zmäkli a nakoniec ich dáme do výpeku. Diéta bokom, hus či kačica s lokšami je hus/kačica s lokšami, tam niet nad čím premýšľať :-)


Toto regionálne jedlo som robila po prvýkrát. Varí sa na Gemeri, v rôznych verziách, niekedy je mäso zamiešané do zemiakového cesta, to sú potom guľky miašaňia (miešané), ale my máme po starej mame recept na guľky s dynamitom - sirkovské. Dynamit je plnka z mletého bravčového mäsa a škvariek v pomere asi 2:1, s paprikou, čiernym korením a cesnakom - chuťou sa veľmi podobá na klobásy. Dynamitová guľôčka sa obalí v zemiakovom ceste - dva diely surových porajbaných zemiakov, z ktorých necháme vykvapkať šťavu a jeden diel zemiakov v šupke uvarených, ošúpaných a pretlačených. Zemiakovú zmes len osolíme a okoreníme, naberieme si do ruky, a zabalíme do nej mäsový dynamit. Hotovú guľku dobre pováľame v hladkej múke (aby sa nerozvárali) a varíme v osolenej vode s trochou múky, asi 15 minút. Prvé guľky možno prasknú, ale nič sa nedeje. Po uvarení všetkých guliek sa z varenej vody robila omáčka, kyseľ. Do vody po guľkách sa pridalo mlieko s rozhabarkovanou múkou, nechalo povariť, niekde pridávali aj tú odkvapkanú šťavu zo zemiakov, a nakoniec sa omáčka dochutí octom a podľa potreby soľou, korením. Guľky sa na Gemeri varili vždy na Tri krále a na rôzne oslavy - Deň baníkov, hody. Boli častým obedom baníkov, nosili si ich so sebou v kanvičkách. Gazdiné mali čo robiť, varili desiatky guliek, pri oslavách aj cez sto. Aby ich udržali teplé, balili ich do duchien (ale i studené sú chutné). Ja som dlho gemerské guľky nejedávala, a potom, keď som začala, som ich jedla len posypané opraženou cibuľou. Až teraz som si dala aj kyseľ.
V každej rodine, aj od dediny k dedine, sa recepty na guľky líšia, niekto dáva údené mäso, niekto aj nakrájanú kyslú kapustu, niekde sa pridávajú aj huby, dochucuje sa majoránkou...

Za chladných večerov dobre padne korenené horúce kakao - v kastróli si na troche masla zohrejem škoricu, badián, podrvené klinčeky, nové korenie a kardamóm. Zalejem mliekom a pridám holandské kakao alebo pár štvorčekov horkej čokolády.

Túto verziu saltimboccy nám pripravila moja mama pred cestou k M.-ovým rodičom - panenka obalená v plátku slaniny a lístok sušenej šalvie. Kto si chcel pred koncom roka dopriať, dal si aj opečenú mäsovú slaninu s výpekom:

Dobrú chuť - Bon appétit!
 

štvrtok 31. januára 2019

+/- XVII

Jar 2012, videli sme cestou v Pardubickom kraji, na Vysočine a v Stredočeskom kraji...
Svitavsko: pravá strana statku je pekne zachovaná/opravená aj s plastickým členením fasády. Podľa ortofotomapy a panorámy sa odvtedy do roku 2017 s chalupou nič stavebného neudialo, takže si zachovala svoj charakter. 
+


O kúsok ďalej je tiež pekná chalupa, ktorá má impozantný historický komín. Modrá "šmolka" na sokli je tradičný prvok, používaný aj na južnej Morave.
++


Toto je časť tiež štvorbokého uzavretého statku, ktorý prešiel rekonštrukciou. Šedá farba asi nebude práve tradičná, ale bod majú za šambrány lemujúce okno zo všetkých strán a za nenápadný tyčkový plot.
+


Novoměstsko na Vysočine: "drevenica" s drevenými oknami, plechovými šablónami na streche, ktoré napodobujú eternit, ten je ešte na štíte. Drevo je podľa ukončenia v špalete len obkladová lata. Záhradka neviem, či patrí k tejto chalupe, alebo k vedľajšej, pozitívom sú latky a rohový kamenný stĺpik, z tují podľa fotopohľadu na mape našťastie zostala len jediná, ale škoda, že zmizli aj šálky.
+/- za rozpačitý výraz "drevenice" - nedotiahnuté nárožia


Pohľad na česko/moravskú náves - aj keď sú na domoch (a to prevažne nie sú historické chalupy, či sú radikálne prestavané) použité rôzne krytiny od eternitu, plechu, cez asfaltové šindle až po škridle, súlad tvoria špicaté tvary sedlových striech a približne rovnaký tvar (väčšina domov má poschodie alebo znížené prízemie) - ako päsť na oko by tu vyzeral rozčapnutý bungalov alebo plochostrechá kocka. V zábere sa objavuje pár ihličnatých stromov, ale prevládajú našťastie listnáče, a nechýbajú ani ovocné stromy - tradičný partner chalupy a darca obživy.
+


Drevenička alebo chalúpka obložená doskami je malebná, so špaletovými okienkami a celkom pekným komínom. Strecha by mohla mať záveterné lišty natreté aspoň na tmavohnedo, aby trochu splynuli so štítom. Na mapách vidím stav z r. 2015 a kabát by si zaslúžil nový náter, nech ešte dlho vydrží. Plusom je latkový plot a listnáče v predzáhradke, aj keď by sa hodilo obnoviť trvalkovú výsadbu.
++


Kultúrna pamiatka, chalupa ľudového staviteľstva z polovice 19. storočia. Tomuto samozrejme niet čo vytknúť, oprava prebiehala v duchu pamiatkovej starostlivosti, obdivovať možno i prepracovaný omietnutý komín, len predzáhradka by mohla byť pestrejšia, než iba trávnik. V tejto chalupe sa dá ubytovať.
++ 


Stredočeský kraj, môžme byť asi radi, že tento historický dom je udržiavaný a má nové okná, fasádu a neprší mu do strechy. Ale o čo krajšie by vyzeral s oknami pôvodného tvaru, pozdĺžnymi, vznešene vysokými. Zmestilo by sa ich tam až šesť a miestnosti by perfektne osvetlili. Tieto vyzerajú ako privreté oči, s tými vonkajšími roletami, ktoré ich ešte zmenšujú, skoro ako strieľne. To nezachráni ani pás z umelého kameňa, či umelých tehličiek.
-


Nie veľmi kvalitný záber, za jazdy, ale dostatočne vypovedajúci. Táto chalupa v pôvodnom stave (zrejme začiatok 20. storočia) má na presvetlenie povaly nad oknami svetlíky. Každý otvor je orámovaný šambránou, okná sedia na rímsičkách. Záber z mapy z leta 2018 ukazuje, že fasáda je takmer celá obrastená paviničom trojlaločným.
+


V našich krajoch nie veľmi tradičný dom z ostro pálených tehál, bez nutnosti chrániť ich omietkou. Svetlíky sú oddelené ozdobne skladaným pásom tehál, ktorý opticky vytvára rímsu a člení fasádu.
+


Tak trochu bizarné riešenie a hlavne dosť okaté nerešpektovanie tektoniky domu. Pôvodne boli určite štyri vysoké okná pod svetlíkmi. V strednej časti mohli byť ešte dve okná a možno zdobnejšia členená fasáda (vstup tam asi nebol, alebo v tom prípade prerazili novšie otvory na odvetranie pivnice). Tieto novodobé okná nie sú ani pravidelne členené a svojím umiestnením do tektonických prvkov domu napovedajú, že sa vnútri zrejme búrali priečky a posúvali steny. Pretože podľa pôvodného členenia by zasahovali do priečok.
-


Toto nie je príklad pozitívneho vzoru, ako opravovať starú chalupu. Opäť ten istý príbeh - pôvodné štíhle okná sú vybúrané, otvor celý prestavaný na štvorcový alebo znížený a rozšírený. Až by som mala strach otvoriť to dlhočizné ťažké okno, aby sa nevytrhlo z pántov...
Obkladanie kachličkami bolo populárne v 70. a 80. rokoch, ale je kontraproduktívne, vlhkosť sa nemôže cez nepriepustný povrch odpariť a preto stúpa vyššie a vyššie, poškodzuje ďalšie konštrukcie.
---


Príklad kultúrnej pamiatky - fasáda opravená vápennou omietkou aj vápenným náterom, obe umožňujú odparovanie vlhkosti veľkou plochou. Okná sú orámované šambránami s "ušami", zakončenými kvapkou. Na streche sú prejzy, veľmi štýlová krytina. Pekná drevená zasklená pavlač. Bývalý prejazd do dvora je presklený, lebo budova slúži verejnosti a netreba zbytočne míňať elektrinu. Krajšie by ale vyzeral otvor s drevenými vrátami, ktoré by sa dali zatvoriť aspoň na noc.
++

 

štvrtok 24. januára 2019

David C. H. Austin

Vlani som článkom pripomenula britskú záhradníčku Beth Chatto a teraz si spomeňme na svetoznámeho šľachtiteľa ruží Davida Austina, ktorý nás zarmútil v polovici decembra, ale odišiel v úctyhodnom veku 92 rokov. Nechcela som v predsviatočný čas kaliť radostné očakávanie, teraz je však príležitosť, pretože pán Austin si pár riadkov určite zaslúži.
Vyšľachtil ruže, ktoré majú krásu, plnosť i vôňu starých ruží, ale kvitnú opakovane a v rôznych farbách, ktoré historickým ružiam chýbajú.
Jeho voňavé dielo (prvá predávaná ruža bola Constance Spry v roku 1961, od roku 1969 už ponúkal opakovane kvitnúce ruže, často pomenované podľa anglických autorov, postáv aj miest z anglickej literatúry, ruže sú pomenované i po členoch jeho rodiny a po známych šľachtiteľoch) zahŕňa vyše 190 kultivarov ruží a zásluhou dostal ocenenie od Kráľovskej záhradníckej spoločnosti, takisto bol nositeľom Rádu britského impéria. V roku 2010 dostal titul Great Rosarian of the World.


David C. H. Austin
16.2.1926 - 18.12.2018


my máme od pána Austina a jeho spolupracovníkov sedem ruží 
Golden Celebration, 1992 (rok uvedenia na trh) 

Charlotte, 1993

Pat Austin, 1995 (pomenovaná po manželke)

Tess of the d´Urbervilles, 1998

Queen of Sweden, 2004

Fighting Temeraire, 2011 (poloplný kvet pre ľahšie opelenie)

Wollerton Old Hall, 2011 

 

utorok 15. januára 2019

Novembrové jedlá - Food in November

Zimný sychravý čas s nízkymi teplotami so sebou prináša chuť na niečo hutnejšie, čo nás zahreje.
Pomaly pečená krkovica v celku, zemiakové šiško-knedličky (dávam menej múky, aby boli vláčne a nadýchané), slivková omáčka. Tá bola hotová veľmi rýchlo, lebo som si už povidla pri varení ochutila ako čatní - dala som klinčeky, badián, kardamóm, koriander a škoricu, cesnak aj cibuľu a trochu balzamikového octa. Takže teraz som toto povidlové čatní len zohriala a pridala som doň trošku medovkového likéru.

Na Martina som piekla posolené husacie prsia (z husi chovanej na statku) ako steak, kožu som narezala do kríža. K nim som  uvarila zemiaky v šupke, ošúpané som ich potom prehriala na opečenej cibuli. Omáčka je z nadrobno nakrájaných podusených jabĺk, ku ktorým som pridala demi-glace a červené korenie.

Pečená tekvica - posledná muškátová vlaňajšia naša vypestovaná (vydržala teda na chodbe celý rok bez ujmy), mierne korenená zmesou arabského korenia - koriander, rímska rasca, kardamóm a nové korenie. K tekvici sme si dali ajvar.

Granadír, grenadír, granatiersky pochod - každý má pre toto klasické jedlo svoj názov. Fliačky sme si spravili domáce zo špaldovej, semolinovej aj pšeničnej hrubej múky. Namiesto uhoriek sme si dali nakladanú koreňovú zeleninu s cviklou. Mrkvu, zeler, petržlen a trochu cvikly sme nahrubo nastrúhali, posolili a niekoľko dní nechali prekvasiť. 

Domáca salsa k lupienkom z kukuričnej tortilly - nakrájala som paradajky nadrobno, vydusila som z nich šťavu, pridala som cesnak, červenú cibuľu, štipľavú papričku, balzamikový ocot, tymian, šalviu a koriandrovú vňať. Paradajky, cesnak s cibuľou a bylinky okrem koriandra boli naša úroda.

Rýchla večera z ryžových slížov a opraženej kapie nakrájanej na pásiky, po chvíli som pridala fenikel a cesnak, zeleninu som dochutila balzamikovým a ryžovým octom, navrch sme si dali koriandrovú vňať:
 
Kúpili sme si kapra čerstvo vyloveného v neďalekom rybníku. Na prekvapenie nemal blatovú pachuť, mäso bolo výborné. S M. práve neholdujeme kaprím polievkam, ale na kostre po odrezaní filetov zostalo dosť mäsa, tak som ju vyvarila a skúsili sme variáciu na bouillabaisse: kostra sa varila vo vode s citrónovou šťavou aj kôrou, so štipkou šafranu, s pórom, bobkovým listom a tymianom. Do vývaru som dala aj trochu nakrájaného fenikla. Nakoniec som orestovala cesnak a cibuľu na panvici, k tomu som pridala nakrájané paradajky a pretlak. Z vývaru sme kostru vybrali, mäso pooberali, medzitým som doň zamiešala orestovaný pretlak, rozmixovala bez bobkového listu aj bez citrónovej kôry a polievka bola hotová. Chutila výborne, jedli sme ju s opečeným celozrnným chlebom potretým cesnakom.

Druhý chod bol kapor načierno. Síce mal kapor na sebe nejaký tuk, ale chutil výborne. Povidla aj sušené slivky boli samozrejme domáce a zemiakové šiško-knedličky som opäť robila len s trochou múky, aby zostali vláčne.

Z kysnutého cesta som spravila aj parené buchty, aj pečené. Boli s domácim marhuľovým lekvárom a s domácimi povidlami. Jedna parená je posypaná škoricou a druhá Grankom. Toto babičkovské tradičné jedlo si robievame málo, o to viac nás potešilo.



Dobrú chuť - Bon appétit!