Januárové jedlá - Food in January

Na začiatku januára, aj nového roka, samozrejme nesmie chýbať šošovica. Podľa našich predkov okrúhla malá šošovica pripomínala peniaze a ako na Nový rok, tak po celý rok - kto má na začiatku roka šošovicu, ten bude mať i peniaze :-) Neviem, či to funguje, ale tradícia je tradícia a navyše šošovica je výborná.
Vynikajúca je aj tekvica - veľmi ľahko sa pestuje, úroda je slušná a keď je plod dobre vyzretý, na chladnejšom mieste dlho vydrží. Polievka z našej tekvice Marina di Chioggia - nakrájaná ošúpaná tekvica na masle, s voňavými koreninami ako škorica, zázvor, kardamóm, muškátový kvet a bobkový list sa varí domäkka, na zvýraznenie chuti zvyknem do nej pretlačiť strúčik cesnaku, pridávam aj malú štipľavú papričku vcelku, ktorú potom vyberiem; dosolím a je hotovo. Kto chce, môže si polievku zjemniť smotanou a výborná je s nasucho opečenou sušenou šunkou.

Škvarkové žemle som vytvorila z receptu na pagáče, pridala som chlebový ražný kvas. K žemliam sme mali škvarkovú nátierku s jablkami podľa Romana Vaňka. 

Opäť šošovica, s paradajkami, cesnakom a tymianom, na chuť som dala aj trošku nakrájanej klobásy a zahustila som lyžicou chlebového kvásku.

Opiekla som nakrájanú kapiu a šampiňóny so šalotkou a štipľavou papričkou, dochutila som čerstvo mletým korením, rímskou rascou, kurkumou, muškátovým orieškom a tymianom, keď to bolo skoro hotové, pridala som krevety. Z nich som potom stiahla pancieriky z chvostíkov (tie si dali mačky ako chrumky). Zeleninu s krevetami som dala na zohriatu pšeničnú placku piadina a mali sme i dresing z gréckeho jogurtu, opečeného cesnaku a údenej papriky.

Pomaly pečený kus hovädzej hrude na nižšiu teplotu som najprv okorenila a opiekla na panvici. K mäsu som nakrájala nadrobno stonkový zeler, petržlen, mrkvu, šalotku a cesnak. Príloha je tarhoňa, guličky opečiem na oleji doružova a zalejem vriacou vodou asi centimeter nad úroveň cestovín. Omáčka je z výpeku s jemne premixovanou zeleninou.

Omeleta z domácej slaniny (špeku) z doma vychovaného prasaťa - nechovali sme my, ale sused na chalupe rodičov. Slanina je dobre vyúdená, dlho vydrží. Vajíčka boli tiež domáce, omeletu som dochutila štipkou údenej papriky a tymianom:

Husacie prsia pečené na panvici ako steak, k nim kaša zo sladkých zemiakov a teplá zelenina na masle: šampiňóny, mrkva, šalotka a cvikla, dochutené čiernym korením, tymianom a šalviou, dala som aj kvapku balzamikového octa. Omáčka je z výpeku, s demi-glace (mám v mrazničke v malých nádobkách) a medovkového likéru.

Vývar z husacej kostry, opečenej v rúre a pomaly varenej. Slíže sme si spravili domáce, z pšeničnej a semolinovej múky. Vývar po vybratí kostí s mäsom dochucujem bylinkami a korením, obvykle aj pretlačím strúčik cesnaku.

M. si naložil tri druhy syra (oštiepok, encián a parený syr) s opečenou cibuľou, sušenými paradajkami, olivami, tymianom a orechmi, mal tam aj malú štipľavú papričku. 

Dobrú chuť - Bon appétit!

Januárová záhrada - January Garden

Prvý mesiac roka nie je práve známy bohatosťou kvetov a zaujímavosťami, čo by ľudí lákali do záhrad. Ale aj keď vládne zima, v nižších polohách, kde nie je kopa snehu, sa dá v záhrade nájsť aspoň dačo pre potechu oka.
Posledné roky zažívame skôr zimy-nezimy, u nás v nížine 188 m n.m. sme dávno nemali sneh aspoň celý mesiac v kuse. Aj inoväť a srieň na rastlinách má svoje čaro, snehu by však bolo treba nielen kvôli ochrane rastlín pred holomrazom, ale hlavne kvôli doplneniu zásob spodných vôd.

Keď sme sa vrátili zo sviatkov na strednom Slovensku, čakala nás záhrada pocukrovaná snehom. K tomu stále snežilo, takže sme sa mohli pokochať aj bielou perinou, žiaľ nevydržala ani týždeň...

biela záhrada

fialka vonná Viola odorata ´Königin Charlotte´o päť dní po zasneženej fotke

čemerica čierna (kvet je síce biely, ale korene sú čierne - pozor, celá rastlina je jedovatá) Helleborus niger ´Christmas Carol´ kvitne vždy skoro, už od novembra, počas mrazov sa schúli k zemi

prvosienky mi kvitnú už od jesene, síce nie tak bohato, ako na jar  Primula acaulis 

z čemeríc kvitnú najskôr tie čierne (s bielym kvetom :-)), sekunduje im Helleborus x ballardiae ´Maestro´, ostatné si len chystajú púčiky a v takomto striedaní vlhka so silnejšími mrazmi majú čo robiť, aby im neuhnili korene v tom našom íle - z toho plynie poučenie zaprávať im kompost s pieskom, prípadne aj trochu štrku 

cyklámeny (brambořík) sú ešte citlivejšie na vlhko, než čemerice, ale oba druhy sa hodia na polotienisté až tienisté miesta, najmä pod listnatými kríkmi a stromami  Cyclamen coum (určite neskúšajte sadiť do záhrady veľkokveté cyklámeny, ktoré majú skoro v každom záhradníctve už od neskorej jesene, sú to druhy Cyclamen persicum, ktoré neznesú mráz)

po odmäku prišiel opäť snehový poprašok, inoväť a tak dokola, až sa každý môže presvedčiť, že i "neživá" kvetena má svoj pôvab ako tieto uschnuté hlavičky cesnaku sivkastého Allium senescens ssp. senescens

takisto rozchodníkovec s echinaceou Hylotelephium spectabile, predtým Sedum spectabile - odkedy záhradníčim, vedci prehodnotili niektoré rastliny a zaradili ich do nových rodov; Echinacea purpurea

prvé snežienky odhalili svoje púčiky ešte v polovici decembra, najskôr kvitnú väčšie a so širšími listami snežienky Elwésove Galanthus Elwesii

V januárovej záhrade nečakajte ohromujúce skupiny kvitnúcich trvaliek, všetko je akoby zo sveta miniatúr, treba pokľaknúť pri obdivovaní jemných odolných kvietkov. Ak chcete miesta zaujímavé už z diaľky, musíte staviť na kríky a stromy s farebnou kôrou: svíby, driene, vŕby, brezy, javory, okrasné čerešne, rozmanitými odtieňmi dokážu hrať aj rôzne druhy malín (Rubus).

Zimná a vianočná výzdoba - Winter and Christmas Decoration

Teraz sa dostávam k výzdobe, ktorú sme mali na chalupe, kde obvykle trávime sviatky s rodičmi a sestrinou rodinou. Ozdobovanie stromčeka mám obvykle pod taktovkou ja, pokiaľ nie sme na Vianoce s gazdovými rodičmi. V oknách izieb sú "sviečkové" elektrické svietniky a svetelnú reťaz na obývačkovom okne si diriguje mama. 

Tento rok som spravila vence z prútov paviniča, prútov akéhosi kríka pri ceste - to bol základ, ktorý som ďalej spevnila omotaním brečtanových výhonov a medzi prúty som zapichovala chvojky. Aranžérske štúdio som mala pod šírym nebom pred bránou, lebo tam mi svietilo slnko. Zmotala som dva veľké vence, na pár miestach som ich zachytila kúskom drôtu. Potom som už len omotávala brečtan a zapichovala chvojky. Zo zvyšných prútov som spravila menší veniec pre susedku oproti a nakoniec mi zostalo ešte na štvrtý malý veniec, ten som zavesila na bráničku do záhrady. 

aranžérske štúdio pod holým nebom

voľne poňatý, pre niekoho až chaotický, menší veniec som dala susedke na bráničku

prvý bol hotový veľký veniec na našu bránu

do podhorského prostredia sa celkom hodí, zdobia ho smrekovcové šišky

nezdá sa to, ale je fakt veľký

zbytkov bolo dosť aj na štvrtý venček, ten som nechala brečtanový a chvojku som dala iba dole, k nej šišky zo smrekovca a v odhrnutom snehu som našla aj lišajník

pripevnený kúskom drôtu

Nepoužila som vôbec lepidlo z tavnej pištole, všetko sa dá rozobrať, rozmotať a spáliť v peci, na ohni alebo naštiepkovať. Vence som robila v prírodnom duchu, ako je teraz populárny jednoduchý severský štýl (mám rada neprezdobené, nevyumelkované ozdoby, akoby náhodne vytvorené a umiestnené). Ten ale nedorazil k  >70-ročnej susedke, tá si chcela zavesený veniec dozdobiť umelou červenou kvetinou! Našťastie nič takého nemala doma, na druhý deň nasnežilo, tak sa ani nevybrala do mesta. Po pár dňoch som dokončovala druhý veľký veniec, ktorý som nedomotala kvôli šeru, potom naň nasnežilo atď., pri tej príležitosti som susedke do venca napichala šípky, aby mala tú vytúženú červenú, i keď rozhodne menej nápadnú, než je umelá kvetina. Keď už som bola vo švungu, tak som šípky zamotala aj do nášho veľkého venca na bráne.

susedkin veniec som doladila červenými šípkami, keď túžila po tejto farbe

keď už som mala toľko nastrihaných šípok, dala som ich aj do nášho venca na bráne

Tretí veniec, ktorý som začala robiť s ostatnými, a na dokončenie čakal tri dni, som spravila trošku iný, zapichala som doň viac chvojok, tie som zaistila omotaním ďalšieho brečtanu a pri dozdobení som sa viac odviazala. Šípky som nechala na dlhšom konáriku, zamotala som aj mahóniu - s tou sa nedá tak dobre pracovať, má tuhé neohybné konáre. Lišajníky máme na stromoch, takže sa v snehu pod nimi vždy nájde nejaký vhodný kúsok. Dvere si mama nechala spraviť nové, tak som veniec s M.-ovou pomocou zavesila vedľa na konzolu striešky nad schodami.

veľký veniec, ktorý som dokončila až po pár dňoch 

ten má tiež úctyhodné rozmery

Toto je už klasická výzdoba, ktorú máme niekoľko rokov - svietniky v oknách a svetelná reťaz nad obývačkovým oknom, tú si mama z času na čas vymení za novú. Tento rok pribudla ako darček od sestry aj akási svetelná premietačka. 

v našom okne máme zaoblený svietnik, v spálni je špicatý

vnútri je hviezda, vonku reťaz a premietačka

Nakoniec náš vianočný stromček.  Predchádzajúce tri roky sme mali strieborný smrečok v kvetináči, chlapi ho lifrovali po schodoch hore a po sviatkoch zasa naspäť von. Už bol dosť ťažký, tak sme ho v lete zasadili v spodnom dvore. Tento rok sme teda mali rezanú borovicu, pekne hustú. Vybrala som tyrkysové české sklenené ozdoby aj so špicom, ktoré sme našim dali pred pár rokmi ako darček. K nim som povyberala zo starých sklenených ozdôb a doplnila som ich len dvoma druhmi plastových. Vybrala som z dedičných gulí aj také, čo sme už dlho nemali. Dnes by si také ozdoby asi nikto nekúpil - vzor vysypaný práškom, žiadne opulentné zdobenie, niekde už sa stiera farba... ale je to doklad remeselného umenia a sklo, nech je akokoľvek ošúchané, starne vždy s väčšou gráciou, než plast. Nárok majú aj plastové hviezdičky, to je súčasť našich Vianoc od útleho detstva. Vynechala som huňaté lesklé reťaze, aj "fúzy". Stromček krásne voňal a vydržal vo forme až do prvej tretiny januára - síce už ihličie preschlo, stále si však držalo tvar a s farbou to tiež nebolo zlé.

zväčša sklenené ozdoby

Štedrý večer s rozsvieteným stromčekom, pod ktorý sa zmestili darčeky pre celú širokú rodinu

z akejsi nostalgie a trochu i ľútosti som povyberala aj prastaré gule, čo už majú najlepšie časy za sebou

niektoré sú aj sčasti zotreté, gulička s vetvičkou už bola mojou voľbou aj predvlani

plastové hviezdičky boli súčasťou Vianoc od detstva, pre šťastie som dala i rolničky

Zimná výzdoba - Winter Decoration

De gustibus non est disputandum sa vraví, ale každý máme iný vkus, inú mieru a o tom sa debatovať dá. V posledných rokoch k nám prenikol zvyk z amerických obchodných domov a domácností zdobiť si stromček veľmi bohato a už od začiatku adventu. V amerických aj anglických časopisoch i blogoch už od začiatku novembra, hneď po Halloweene s tekvicami, pavúkmi a bosorkami, prekypujú články aj fotky vianočnej výzdoby, návodov, inšpiračných fotiek... Podľa mňa je škoda ignorovať november ako jesenný mesiac, keď ešte môže príroda hrať teplými farbami lístia, lákať na prechádzky slnkom presvitajúcim cez jemnú hmlu, keď si môžme opekať gaštany. 

Bohato nazdobené stromčeky v štylizovaných interiéroch vyzerajú na fotkách veľmi pekne. Ale keď sa nad tým zamyslím, necítila by som sa vo svojej koži, nie je to pre mňa to pravé orechové. Som zvyknutá od detstva, že stromček býval až na Štedrý deň, ozdobený sklenenými ozdobami a šnúrou farebných svetielok. Ozdobený tak, že stromček samotný vidno, nie je len stojanom/vešiakom na tisíc ozdôb. Zdobenie mesiac pred Vianocami rozhodne nenahráva mať živý stromček (ten zasadený v kvetináči vydrží sotva od začiatku Vianoc do Silvestra, už po Štefanovi by sa mal opäť začať aklimatizovať na vonkajší pobyt), ani rezaný tak dlho nevydrží - akurát na sviatky by bol opadaný, či prinajmenšom obschnutý. Umelé stromy dnes už vyzerajú na pohľad pekne, nie ako tie vypelichané metly z 80. rokov, ale stále im chýba vôňa živice...

Navyše, po mesačnom obzeraní stromčeka by bol na Vianoce okukaný a tak trochu by začal nudiť. Ľudia, ktorí mávajú stromček už od začiatku adventu (alebo od začiatku decembra) svorne tvrdia, že ledva vydržia do Silvestra a hneď po Novom roku ho zbalia a už vyzerajú jar. Až na taký malý detail, že zima sa práve Vianocami len začína, Vianoce tradične trvali nielen do Troch kráľov, ale do Hromníc, čo je začiatok februára. Na jar je času dosť, vonku obvykle mrzne, ani kúpené rýchlené cibuľoviny nevydržia na balkóne či pred dverami, rastliny zasadené v zemi okrem raných čemeríc ešte odpočívajú, snežienky sotva vystrčia špičky lístkov, o narcisoch a hyacintoch ešte nechyrovať. 

V jednom časopise písali o floristoch, ktorí si robia vianočnú výzdobu už na prelome októbra a novembra, vraj sa cez advent nestresujú a všetko majú pripravené. Bol to príspevok z našich končín, nie zo Štátov. Nadšený článok ma teda vôbec nepresvedčil, aby som vianocovala už v novembri. Možno takéto tendencie majú ľudia z bytov, ktorí nemajú poriadnu záhradu (ale spomínaní floristi vraj záhradku majú, tak neviem, čo si na nej pestujú), lebo ja už niekoľko októbrov a novembrov po sebe stále rýľujem, vyplievam nové záhony, sadím cibuľoviny, ruže, trvalky, cesnak, začíname prerezávať jablone... Roboty je habadej aj bez predčasného vianocovania.  

So začiatkom adventu, ak počasie dovolí a nemrzne, umyjem okná - aspoň tie, kam zavesím hviezdy. Rozvešané hviezdy, pár príveskov na okenných kľučkách, imelo zavesené na obývačkovom lustri, to je celá naša vianočná výzdoba. Dobre, väčšinou nie sme na sviatky doma, ale nemyslím si, že by to bolo inak. Stromček by bol aj tak 24., možno 23. decembra. 

K spokojnosti mi takáto výzdoba stačí, od začiatku adventu používame zimný porcelán. Vymením ho za iný okolo polovice februára, keď je chladné počasie s mrazom a nebodaj snehom, tak ho používame i dlhšie. Práve posledné roky zimy-nezimy bez snehu ma dupľom nelákajú robiť si sviatky už na jeseň. Horko-ťažko sa vianočne naladím na samotné Vianoce, ak je všade blato. 

Pri cestách rada nakúkam ľuďom na vysvietené domy, akú výzdobu majú na plotoch a v záhradkách. Najviac sa mi páčia svietniky v oknách, aj svetelné reťaze, pokiaľ neblikajú príliš rýchlo a príliš divoko. Pri zavesených Santa Clausoch vždy meditujeme, ako to napríklad vysvetľujú deťom, že tam visí už mesiac, stále sa nemôže vyštverať až hore, že darčeky budú až 24. a Santa Claus tam pod oknom bude visieť ešte ďalšie dva týždne...  

Takže výzdoba od nás, tento rok pribudla jedna hviezda aj do kuchyne, pred dverami bývajú okrasné kapusty, lebo tie dobre odolajú aj mrazom a vydržia celkom pekné až do februára:

malá hviezda v okne nad vstupom

zvnútra

hviezda v kuchyni

veľká hviezda v okne na pavlač 

takto svietime skoro celú zimu  (dvere sú hnusné, tak je na nich už niekoľko rokov len jednoduchý prútený veniec)

látková hviezdička na spálňovom okne

imelo na obývačkovom lustri, tento rok som kúpila aj guľu s našským nápisom, anglické ma moc neberú 

pri dverách dlho vydržia okrasné kapusty - chryzantémkam moc nesvedčí upršané počasie ani tuhý mráz, celkom dlho ešte vydrží vresovec s guľôčkovými kvetmi, síce zoschne v silnom mraze, ale neopadá

historické sánky sme na jeseň dotrepali od rodičov z chalupy, páči sa mi, že majú ohýbané nielen rohy, ale aj podnož a ručne okované spoje, len škoda, že sú dosť poškodené - niektoré časti už úplne odhnili

ak poriadne mrzne, máme takúto štýlovú výzdobu okien

zimný porcelán používame od začiatku adventu do polovice/konca februára

Decembrové jedlá - Food in December

Chladné počasie, keď nám dobre padne sa zohriať horúcim a hutnejším jedlom, pokračuje, tak prečo si nepripomenúť čosi z decembrového menu.

Rizoto s tekvicou a kapiou, dochutené voňavejším korením (koriander, kurkuma, zázvor, nové korenie, senovka grécka):

Krémeš je typickou záležitosťou krajín Rakúsko-Uhorska, pochutiť si na ňom môžme na Slovensku, v Rakúsku aj v Slovinsku, Chorvátsku a ďalších štátoch bývalej Juhoslávie - pod názvom Cremeschnitte, kremšnita, krempita, kremna rezina, dokonca i v Poľsku ako kremówka či napoleonka. V ČR je zákusok známy najmä ako žĺtkové rezy. Dve vrstvy lístkového cesta a medzi ne ide vanilkový krém a šľahačka. Tento nám upiekla moja mama:

Kapor z výlovu z neďalekého rybníka, filet som potrela cestíčkom z múky, vajíčka, strúhanky, trošky oleja a korenia - na plechu s papierom na pečenie sa upiekol raz-dva, nepiplala som sa s vyprážaním (a plusom je i menšia spotreba oleja). K nemu pečené zemiaky a podusený špenát s cesnakom.

Pomaly pečené husacie stehno, len nasolené. Pri pomalom pečení na nízku teplotu (okolo 110 °C) zostane šťavnaté, nevysušené a nakoniec zvýšim teplotu, odokryjem, aby sa upiekla koža dochrumkava. Červenú kapustu som podusila a dochutila balzamikovým octom, troškou džemu z čiernych ríbezlí, kvapkou medovkového likéru a korenila som badiánom, klinčekmi, škoricou a kardamómom, všetkého len po štipke, aby nič neprerážalo ostatné chute. Lokše sa nasucho pečú zo zemiakového cesta, vždy sa pri tom nadymí ako sa múka páli. Preto som spravila pokus a menšie placky som piekla v rúre. Šlo to dobre, len by bola asi lepšia parná rúra, pretože lokše z rúry sú tuhšie, než pečené na platni. Trochu dlhšie som ich nechala vo vriacej vode, aby zmäkli a nakoniec ich dáme do výpeku. Diéta bokom, hus či kačica s lokšami je hus/kačica s lokšami, tam niet nad čím premýšľať :-)

Toto regionálne jedlo som robila po prvýkrát. Varí sa na Gemeri, v rôznych verziách, niekedy je mäso zamiešané do zemiakového cesta, to sú potom guľky miašaňia (miešané), ale my máme po starej mame recept na guľky s dynamitom - sirkovské. Dynamit je plnka z mletého bravčového mäsa a škvariek v pomere asi 2:1, s paprikou, čiernym korením a cesnakom - chuťou sa veľmi podobá na klobásy. Dynamitová guľôčka sa obalí v zemiakovom ceste - dva diely surových porajbaných zemiakov, z ktorých necháme vykvapkať šťavu a jeden diel zemiakov v šupke uvarených, ošúpaných a pretlačených. Zemiakovú zmes len osolíme a okoreníme, naberieme si do ruky, a zabalíme do nej mäsový dynamit. Hotovú guľku dobre pováľame v hladkej múke (aby sa nerozvárali) a varíme v osolenej vode s trochou múky, asi 15 minút. Prvé guľky možno prasknú, ale nič sa nedeje. Po uvarení všetkých guliek sa z varenej vody robila omáčka, kyseľ. Do vody po guľkách sa pridalo mlieko s rozhabarkovanou múkou, nechalo povariť, niekde pridávali aj tú odkvapkanú šťavu zo zemiakov, a nakoniec sa omáčka dochutí octom a podľa potreby soľou, korením. Guľky sa na Gemeri varili vždy na Tri krále a na rôzne oslavy - Deň baníkov, hody. Boli častým obedom baníkov, nosili si ich so sebou v kanvičkách. Gazdiné mali čo robiť, varili desiatky guliek, pri oslavách aj cez sto. Aby ich udržali teplé, balili ich do duchien (ale i studené sú chutné). Ja som dlho gemerské guľky nejedávala, a potom, keď som začala, som ich jedla len posypané opraženou cibuľou. Až teraz som si dala aj kyseľ.

V každej rodine, aj od dediny k dedine, sa recepty na guľky líšia, niekto dáva údené mäso, niekto aj nakrájanú kyslú kapustu, niekde sa pridávajú aj huby, dochucuje sa majoránkou...

Za chladných večerov dobre padne korenené horúce kakao - v kastróli si na troche masla zohrejem škoricu, badián, podrvené klinčeky, nové korenie a kardamóm. Zalejem mliekom a pridám holandské kakao alebo pár štvorčekov horkej čokolády.

Túto verziu saltimboccy nám pripravila moja mama pred cestou k M.-ovým rodičom - panenka obalená v plátku slaniny a lístok sušenej šalvie. Kto si chcel pred koncom roka dopriať, dal si aj opečenú mäsovú slaninu s výpekom:

Dobrú chuť - Bon appétit!