Februárové jedlá - Food in February

Variácia na spaghetti carbonara - opražila som nakrájanú slaninu a na ňu som rozliala omeletku, ktorú som po stuhnutí rozmiešala na kúsky.

M.-ovi som k narodeninám navarila slávnostnú večeru - najprv bola kulajda s kuriatkami (lišky) a pošírovaným vajíčkom:

Potom teplé predjedlo - vajíčka Bénédicte s anglickým muffinom: žemličkou z kysnutého cesta, ktorá sa ale pečie na panvici, nie v rúre. Upečenú plochú žemličku prekrojíme na polovice, rezné časti opečieme na panvici, aby chrumkali a pečivo hneď neprevlhlo od omáčky. Œufs Bénédicte pozostávajú z opečenej polovice anglického muffinu, opečenej šunky, pošírovaného vajíčka a holandskej omáčky. Lahoda :-)

Prekrojený neopečený anglický muffin, recept napríklad tu:

Keďže sme už z polievky a teplého predjedla boli dostatočne najedení, slávnostná večera pokračovala na druhý deň a zatiaľ sme stočili gazdove uvarené a vykvasené pivo do fliaš. Hneď ho aj ochutnal, toto bolo dosiaľ najhorkejšie pivo, aké uvaril. Má horké rád, bol spokojný, nabudúce už experimentuje nie s množstvom chmeľu, ale s jeho teplotou. Postupným zrením vo fľašiach pivo dostávalo bublinky a celkový "říz", chuť sa ešte časom vylepšovala.

Ďalší večer pokračovala slávnostná narodeninová večera opäť kulajdou a po nej bol hlavný chod - flank steak (z hovädzieho pupka). K steaku som spravila omáčku zo zeleného korenia, to kúpené naložené v náleve zlejem a guľôčky trochu prekrájam na polovice, štvrťky, aby bola omáčka rovnomerne pikantná, pridala som do nej aj kvapku medovkového likéra, samozrejme demi-glace i smotanu. Kaša je zo sladkého zemiaka a malého bežného zemiaka.

Polievka s hlavným jedlom nás zasa odpravili, takže dezert zostal na tretí deň. Upiekla som dukátové buchtičky a uvarila anglický krém s vanilkou. 

Opečený anglický muffin s opečenou šunkou a zbytkom omáčky zo zeleného korenia:

Pošírovaný kúsok kaprieho filetu - dusený v kyslom náleve so zeleninou (stonkový zeler, mrkva, cibuľa, petržlenová vňať a dva kúsky zázvoru) a korením - nové, čierne, borievky (jalovec) a bobkový list. Podusený mäkký šťavnatý filet sme mali s maslovými zemiakmi a omáčkou z masla, nastrúhanej citrónovej kôry, citrónovej šťavy, nadrobno pokrájaného cesnaku, tymianu a petržlenovej vňate.

Opečené valčeky bravčovej panenky s tymianom, k nim teplá príloha: opečené šampiňóny, čierne olivy, cesnak, červená cibuľa a len na koniec listový špenát, aby sa prehrial.

Na Valentína sme si pochutili na cibuľačke - cibuľa nakrájaná na plátky sa dlho pomaly opeká na miernom ohni, aby postupne karamelizovala. Na doladenie chuti som pridala štipku tymianu a kvapku medovkového likéra.

Paštéta z kačacích pečení je naša obľúbená, k nej výborne ladí buď kyslejší džem - z čiernych ríbezlí alebo z josty je výborný, takisto aj cibuláda. Nakrájanú červenú cibuľu opekáme a dusíme na masle domäkka, dochutím čerstvo pomletým korením, tymianom a balzamikovým octom. Aj sem sa hodí kvapka-dve brandy, či nášho domáceho medovkového likéra.

Polievka zo všelijakých zbytkov v špajzi aj chladničke - polený sušený hrach, mrkva, petržlen, šampiňóny, cesnak a trochu paradajkového pretlaku:

Druhá polovica flank steaku (z jedného kúpeného mäsa sme mali štyri porcie), opäť s omáčkou zo zeleného korenia. Teraz som do nej nedala smotanu, len som po vypnutí primiešala trochu masla. Zemiaková kaša s pár jablkami:

Snehové pusinky s mletými orechmi sú naplnené karamelovým krémom z karamelového Salka, mlieka a masla. Nebolo treba pridávať žiaden cukor, Salko je sladké až-až.

Slané palacinky - do cesta som primiešala trochu kurkumy, rímskej rasce a koriandra. Plnili sme bazalkovým pestom, na masle opečenými šampiňónmi, sušenými paradajkami a červenou cibuľou.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Februárová záhrada - February Garden

O februárovej záhrade platí to isté, čo o januárovej - ak v nej prevládajú opadavé dreviny a trvalky, je zaujímavá štruktúrou konárov, prípadne inoväťou, ktorá zvýrazní odkvitnuté hlávky kvetov. V nížinách a stredných polohách nie som fanúšikom ihličnanov, na vidieku ani v podhorí a vyšších polohách. Ihličnanová záhrada je statická - síce ponúka v zime na prvý pohľad výrazné objekty, ale je po celý rok rovnaká, navyše je podľa mňa kontraproduktívna pre ekosystém. Posledné desaťročia je obrovským problémom úbytok hmyzu, vrátane opeľovačov, ktorí potrebujú aj koncom zimy rastliny poskytujúce peľ i nektár.

Od polovice mesiaca ak nie sú tuhé mrazy, môžme v záhrade obdivovať svet miniatúr v podobe drobných zimno-jarných cibuľovín. Málokto má v záhrade lány, ktoré stačí prebehnúť pohľadom od vstupu. Drobnučké snežienky, tavolíny, krokusy a cyklámeny oceníme tak, že sa pekne prejdeme, každý deň objavíme nové a nové otvorené kvety. Ak máme šťastie na staršie rozrastené trsy čemeríc čiernych, tie pútajú pozornosť z väčšej diaľky.

začiatkom mesiaca pokryla všetko biela perina, udržala sa vyše týždňa

potom silnejší vietor privial vyššie teploty (až v nás vzbudzoval obavy, či suché a teplé počasie neudrie už vo februári), sneh zmizol aj v tieni múra pod jabloňami, snežienky začali svoje predstavenie

slnečné lúče vytiahli prvých opeľovačov, tí veľmi ocenia drobné cibuľoviny a čemerice 

chladné noci po teplejších dňoch vykreslili na všetkom inoväť - hneď sú príťažlivejšie aj uschnuté hlávky trvaliek, ktoré je dobré strihať až v predjarí, nadzemná uschnutá časť chráni korene pred vymrznutím a u hortenzií kalinolistých Hydrangea macrophylla je to ešte dôležitejšie - zakladajú kvetné púčiky už na jeseň, takže ak ich ostriháte pred zimou, budete mať stále len konáriky s listami bez kvetov

snežienka Woronova Galanthus Woronowii má sviežo zelené lesklé listy, širšie než klasická snežienka jarná Galanthus nivalis

medzi jabloňami v tieni kamenného múra sa mi už niekoľko rokov postupne rozrastajú snežienky, sadila som ich po jedinej cibuľke - sú pod hortenziami, ktoré strihám po prvý rašiaci púčik pod uschnutým kvetom, ale až v marci, niekedy i začiatkom apríla, podľa počasia

väčšina krokusov začína kvitnúť neskôr, než snežienky, a mávam ich na slnečnom mieste - fialové znesú aj polotieň 

Crocus Sieberi ´Firefly´ 

Crocus chrysanthus ´Goldilocks´ 

čemerica čierna Helleborus niger ´Christmas Carol´ kvitne už od novembra a keď sa otvárajú prvé kvety, strihám staré listy - má to dva dôvody: zamedzíme prípadnému šíreniu čiernej škvrnitosti listov a pekne vyniknú kvety

tienistý záhon pod múrom s drobnými cibuľovinami krášlia snežienky, cyklámeny a čemerice, po nich budú nasledovať narcisy, a potom ďalšie trvalky 

Ako vidno, niet dôvodu rezignovať na trvalkové záhony, a dlhú zimnú prestávku nám skrátia spústy drobných jarných cibuľovín. Tým ani nevadí, ak nestihneme záhon vyčistiť od vlaňajších zbytkov. Väčšina týchto cibuľovín s čemericami ocení skôr mierne vápenatú pôdu, dostatočne zásobenú vlahou, ale neznáša dlhšie zamokrenie - potom uhnívajú cibuľky aj korene.

Genius loci II

Duch miesta, duša... Toľko sa o domoch s dušou na fórach píše a obvykle to skončí tým, že noví majitelia predsa len nestoja o vŕzgajúce podlahy, o pár dierok po červotočovi, o zaprášený nábytok z masívneho dreva či pevnej dýhy, ani nemajú záujem zachovať staré okná s mosadznými kľučkami a krivoľakými ručne robenými sklenenými tabuľkami. A už to ide rad-radom, vytvoria nový dom, s novou dušou. Pre mnohých je ten nový domov príťažlivý, aj keď masívne drevo a ručnú remeselnú prácu nahradili strojovo robené lamináty, plasty a umelé napodobeniny tehál, kameňa aj dreva. 

Priznávam, je mi vždy tak trochu ľúto za tými starými dušami, ktoré nenávratne zmizli v priepasti času i skládky. Čo sa dá robiť, nie veľa ľudí vydrží v záujme rehabilitácie či reštaurácie pôvodných cenných prvkov mať niekoľko rokov až desaťročí ošumelú domácnosť a dom, ktorý obvykle nazývajú ruinou.
prvý štvrťrok 2010

 špaletové okná s kazetovými okenicami sa nám tak páčia, že ich neskrývame záclonami

 aj na vyše storočných, aj na mladších skoro päťdesiatročných oknách sa v tuhších mrazoch robí krásny vzor

 s vrátami sme zatiaľ nerobili nič, stále odolávajú vetrisku, dažďu a spaľujúcim slnečným lúčom, ako najlepšie vedia

 so starým domom som prišla na chuť i starému porcelánu a kameninovým dózam - síce sa do nich nezmestí celé kilo

strecha z roku 1913 či 14 drží len zotrvačnosťou a silou zvyku

bývalá majiteľka prevádzkovala záhradníctvo, na teraz zarastenom pozemku za domom pred päťdesiatimi rokmi pestovala priesady zeleniny a kvety na suché väzby - zostalo nám dosť týchto malých terakotových kvetináčikov (premýšľali sme, ako sa v tej dobe pestovali a predávali rastliny, hádam aj v novinách zabalené - veď zachvíľu by mali ľudia doma plno týchto kvetináčikov)

staré i nové, väčšinu z nich používame

mažiar je dedičstvo po starej mame

stodolu bez strechy a plnú bazy nazval odhadca dožilou stodolou, to meno používame, i keď si nemyslíme, že je dožilá - múry sú poctivo skladané z kameňov, vyše päťdesiat rokov bez strechy a stále držia, hoci majú skoro dvesto rokov

pohľad zo stodoly na kôlne, kolnu na kočár a konírnu z roku 1913 (aspoň teda projekt je datovaný máj 1913) - vrátka ani dostavaný múrik už nie sú, pri prestavbe strechy potrebovali chlapi väčší vjazd a pôvodne tam ten nízky múrik aj tak nebol

okienko do maštale už v takomto stave nie je, stačilo ho poumývať, napustiť a natrieť farbou, nanovo zaskliť

v dome bývala biela kachľová pec, škoda, že my sme prišli už len k radiátorom a plynovému kotlu

Genius loci

Predjarie v Kráľovskej záhrade ´19 - Early Spring in the Royal Garden 2019

Siedmy ročník výstavy rýchlených cibuľovín v empírovom skleníku pri Pražskom hrade ukazuje na zelenom pozadí cykasov okrem narýchlených hortenzií či amaryliek niekoľko kráľovských korunkoviek (řebčík), hyacintov, primuliek i violiek, ale najmä narcisy. Potešujúce je, že väčšinu z nich mám v záhrade :-) - i keď som našla pár druhov, ktoré nemáme. 

V druhej miestnosti prevládajú tulipány, hlavne nižšie druhy a drobnučké botanické skalkové, dopĺňajú ich minikosatčeky aj violky rohaté.

Každý rok na výstave cibuľovín predvádzajú aj čosi zo zbierok Hradu - vlani to boli tapisérie, tento rok dostalo výsadu moderné sklo. To nás až tak neberie, ale pozoruhodné sú dve mramorové mozaiky z pápežských dielní.

Skleníky prekypujú farbami a stovkami kvetov, ale vonkajšie trávniky sú na tom dosť biedne, na ten honosný názov Kráľovská záhrada. V trávnatej ploche sa krčil jeden maličký trsík snežienok, ktorý podporoval ešte menší trsík bledúľ, pozornosť pútali tri menšie trsy žltých narcisov. Inak samá zeleň a hneď, podľa mňa by si záhrada takého charakteru zaslúžila stovky snežienok, krokusov, minikosatčekov, cyklámenov, tavolínov a čemeríc - ktoré už v čase výstavy mohli kvitnúť. V našich končinách síce nie je tradícia navštevovania záhrad taká silná, ako v Anglicku, ale predsa Kráľovskej záhrade by kráľovské množstvo kvetov sadlo.

prvá skleníková miestnosť, naľavo:

napravo sú hlavne narcisy 

´Reggae´ v záhrade nemáme  

pár týchto drobných strapatých ´Rip van Winkle´ mám zo zmesi 

ani tieto cyklámenovité ´Warbler´ zatiaľ nemáme

celkový pohľad na pravú stranu (od vstupu) skleníka 

druhá miestnosť prevažne s tulipánmi 

tieto Greigove tulipány ´Albion Star´ mám, ale sú bežne vysoké a na začiatok výstavy už sú dosť otvorené - ktovie, či vydržia do nedele

aj z týchto niekoľko mám, či som mala (´Für Elise´ boli v ružovom paravane, ale neviem, či prežili)

miniatúrne skalkové tulipániky

pohľad na pult s tulipánmi, kosatčekmi a violkami 

Na druhej strane tejto miestnosti bolo vystavené moderné sklo a dva z historických plánov kráľovskej záhrady. Na stenách sú zavesené dve mramorové mozaiky, dar prezidentom od pápeža Jána Pavla II a od Benedikta XVI, návštevníci môžu vidieť aj Zvon slobody, jeden z 2400 kusov odliatych k 200. výročiu Dňa nezávislosti USA, dar od G. Busha staršieho.

plán na úpravu Kráľovskej záhrady v novogotickom štýle anglického parku od Františka Roubíčka 1839 

mramorová mozaika svätého Václava z pápežských dielní

Výstava je otvorená do nedele, vstupné je dvadsať korún.