Okná! - Windows!

Taká samozrejmosť a u nás to trvalo tak dlho. Ako väčšina vecí. Máme okná! Už žiadne diery do domu, žiadne zaklapnuté okenice. Niektoré sme len vymenili po dákych skoro päťdesiatich rokoch, iné otvory čakali na svoje výplne ešte dlhšie. 

Na prízemí - v najstaršej časti domu, už máme všetky okná. Zostáva akurát vymeniť okná zo 70. rokov na poschodí v časti, ktorú bývalí majitelia zo sýpky prestavali na byt - ešte štyri okná. A potom doplniť okienka do maštalí, do tej časti, ktorá sa zrútila, v ´68. ju zaplátali a my sme ju pred dvoma rokmi postavili na pôvodné miesto. 

Keď sme dom kúpili, na prízemí boli len tri vonkajšie okná, dva ďalšie otvory majitelia vyriešili zaklapnutím barokových okeníc, jeden otvor vyplnili polystyrénom a fóliou a posledný pod pavlačou mal namiesto okenných krídel v pôvodnom ráme vsadené zarámované plexisklo. Len jediné vonkajšie okno sa zachovalo na severnej strane. Dolu bola tma ako v rohu. My sme do dvoch takto "ošetrených" rámov zasadili aspoň sklo - vetrať sa síce nedalo, ale v dvoch miestnostiach bolo svetlo. 

I 2009

bočné dve okná a ľavé vymenili bývalí majitelia niekedy začiatkom 70. rokov, v strednom okne bol kus polystyrénu a fólia, pravé okno bolo "chránené" zaklapnutými okenicami (starými vyše 150, možno aj 200 rokov!)

Každý otvor má iný rozmer, takže okná nie sú zameniteľné. Výroba a osadenie tiež neboli úplne jednoduché bez zádrhelov (aj keď ich robila dielňa, čo robí okná na kultúrne pamiatky a už nám robili okná do obývačky). Moje požiadavky boli vyrobiť okná podľa jediného dochovaného okna, s jemnými priečkami a profilovaním, otváranie smerom von, malé vetracie okienka na oknách s mrežami sa museli otvárať smerom von. Pánty spravili inak, než sme chceli, priečky sú na môj vkus príliš hrubé, no a najdesivejšia bola montáž.

III 2011

výplne-nevýplne sme vyriešili dočasne presklením do pôvodných rámov

V 2011

prvé dolné miestnosti obývala mama bývalej majiteľky, preto tam boli okná vymenené, aj s rámami

I 2017

od leta 2015 má dom vylepšené okná v obývačke, namiesto trojdielneho, ktoré tam bývalí majitelia vrazili dakedy v 70. rokoch

I 2019

IV 2019

jeden z posledných pohľadov na staré okná, ale už s novou strechou

III 2019

vonkajšie okná už čakajú v dome na svoju chvíľu

Keď aj chlapi z firmy, ktorá robí na kultúrnych pamiatkach dokážu kvôli (zle osadenému) kovaniu rozbúrať klenbové nadpražie - v dome stavanom z kameňov spájaných hlinou, bez malty, bez štipky cementu... Naozaj som mala obavy, aby sa nevyvalil kus obvodového múra. Dopadlo to dobre. Dve okná majú spravené nové nadpražie, ktoré by malo pomôcť k stabilite múrov, aby sa nerobili praskliny. 

VI 2019

skoro ma šľahlo... ale vážne sme sa obávali, aby sa múr nevysypal

vybúrané klenbičky úspešne zapravené, dom sa nerozsypal 

Stolári okná osadili pomocou kovových pásov a zbytok bol na nás, keďže sme nechceli škáru medzi oknom a múrom vypĺňať PUR penou. Osadené okná teda ešte čakali na doplnenie vybúraných nadpraží a potom čakali, kým bude mať M. čas na: opätovné usadenie niektorých okien, aby boli v líci fasády, aby pod kovovými pásmi bolo len murivo a nie stará omietka, a napokon na zastrčenie klasického konopného povrazu do škáry a zapravenie ostení vápennou maltou. Než utesnil a omietol všetkých sedem okien, nejakú dobu to trvalo. Ale túto zimu už nebudeme mať žiadnu dieru do domu. K finále však toho zostáva ešte spústa: domurovať špalety, očistiť pôvodné mreže a natrieť ich, omietnuť medziokenné špalety aj na bokoch a hore, kde musel M. vybúrať starú cementovú maltu. 

IX 2019

 už tam nie je žiadna škára - aj bez peny!

K vnútorným oknám sa dostanem neskôr, teraz sa pozrime na naše OKNÁ!

X 2019

 južná strana

 južná a východná strana

2009/2019

rozdiel šesť vymenených okien a strecha s komínmi

+/- XIX

Už devätnásty diel fotosérie, leto 2012.

Ľudová a tradičná architektúra ma neprestáva fascinovať, veľká škoda, že pôvodné prvky miznú vplyvom času a neúdržby, alebo nevhodnej necitlivej prestavby. Vraví sa, že chudoba konzervuje - to je pravda, ale tiež len do určitého bodu, od neho potom nasleduje len skaza a zánik.  Mnohé tradičné domy umne remeselne vyzdobené a zhotovené tak zostávajú len na fotografiách. Škoda, že v našich stredoeurópskych končinách ľudia vo všeobecnosti zmysel pre uchovanie diela predkov nemajú. Obvyklý scenár je konzervácia chudobou, potom radikálna prestavba prefabrikátmi a náhradami či dokonca zbúranie, aby barabizňa uvoľnila miesto niečomu novému (prefabrikovanému).

Táto séria je opäť z Gemera a Malohontu - sú to slovenské zabudnuté kraje, kde sa dodnes zachovalo pomerne dosť pôvodných ľudových domčekov z nepálených tehál, s ozdobnými prvkami na fasáde a na drevených oknách, ale priam majstrovstvom sú umne vyrezávané verandičky - dalo by sa to nazvať drevenou čipkou. Na záver pridávam porovnanie, ako to dopadá, keď majú obyvatelia na Horehroní viac prostriedkov. Mnohé zábery sú fotené za jazdy, tak odpusťte nižšiu kvalitu, hádam pointa zostala rozoznateľná.

Banícke chalupy z nepálených tehál, pôvodné hlinené či hlineno-vápenné omietky spred vojny. Vyrezávaná otvorená veranda pozdĺž chalupy sa nazýva gánok, gang. Tu je v pôvodnej podobe, často ju neskôr ľudia zasklili a domurovali.

+ 

Ďalší príklad konzervácie chudobou, jeden z mála pôvodných neprerobených/nezbúraných domov so špaletovými oknami. Žiaľ šindľová strieška nad bránou už dnes neexistuje.

+ 

Klasická chalúpka (toto už je sever Malohontu) so špaletovými oknami, trpí vzlínavou vlhkosťou (to môže spôsobovať zlé odvedenie dažďovej vody, odstrek z cesty, zarastený terén a/alebo nevhodná modernizácia vybetónovaním podláh). Ale záhradka takisto poteší - listnatý strom a farebné kvety, žiadne tvarované ihličnany ani šutrovisko. A najmä je záhradka ohradená dreveným tyčkovým plotom, žiaden betónový múr.

+/- za neúdržbu 

Aj tento dom trpí vlhkosťou i slabou údržbou. V dobe fotenia mal stále zachované pôvodné remeselné prvky - špaletové okná, členenú fasádu aj tepané nárožné štítky na žľaboch (vidíte aj to vetracie presvetľovacie "očko" - dnes už nič takého nedostať). Zo strany dvora sú prekrásne vyrezávané drevené verandičky.
++/- opäť za neúdržbu  

Kedysi mali aj malé mestá výstavné ulice so zdobenými domami. Kvalitne postavené držia už osemdesiat, sto, stodvadsať rokov... Odolávajú modernizačným snahám, náporu ťažkej dopravy - len dokedy? Koľko mešťanov by dnes zaplatilo takéto vráta a štukový reliéf?
++

Tento krásny kovaný plot s ozdôbkami už dožíva, kus z neho i chýba.  Stále sa natíska tá istá otázka: zaplatil by takúto prácu dnes niekto? Je to príliš drahé? Tak to opatrujte, udržiavajte a neničte!
+/-

Aj táto chalupa slúži už len na víkendové a dovolenkové pobyty. Taký režim veľmi historickým domom, zvyknutým na pravidelné kúrenie v peciach, ktoré ich parádne vysúšalo, neprospieva. 

Verandičky! Okenice!
+

Tu ich máme, na Horehroní. Jeden opravený, vynovený, viacerým zaplesá srdce, aký je pekný. Ale zničená celá jeho podstata - nielen esteticky to nehrá, ostatne dostal na frak chudák už v 70. či 80. rokoch: sokel obložený tvrdými kachlicami, drevené vráta vymenené za plechové. Ani maskovanie navlhnutého sokla kachlicami nepomohlo, vlhkosť stúpala vyššie a vyššie, tak majitelia natiahli novú cementovú omietku zrejme na polystyrén. Zarobili si na ďalšie problémy, lebo staré domy odvetrávali vlhkosť všetkými plochami - podlahou, múrmi, všetko bolo priedušné bez cementu. Takto síce niečo ušetria na kúrení, ale múry sú ako pod pršiplášťom, ak sú z nepálených tehál, je to fatálny zásah. Okná sa majiteľom zdali malé, tak zvolili nečlenené. Ako vidno na vedľajšej chalupe, okná môžu pokojne byť vysoké, nie štvorcové, vápenná/hlinená omietka môže mať sokel len farebne odlíšený, raz za xx rokov sa prevlhčený a nasýtený soľami oklepe a nahodí znova. Aj tu chýbajú pôvodné drevené vráta, nahradili ich nízke vrátka.
+ ten vzadu/- ten v popredí

Kúsok ďalej je tiež dvojica. Jedna typická chalúpka, akých je už veľmi, veľmi málo. Nosné trámy sú predĺžené a vynášajú presah strechy nad zápražím. Zrejme by sa mnohí divili výsledkom dendrochronologického prieskumu, to drevo môže mať cez dvesto rokov... koľkí si už na takom opiekli špekáčky? Pôvodne šindľovú strechu pokryl plech, zachoval sa ešte skladaný štít. Omietka sa každý rok nabielila vápnom a bolo pekne upravené. Sokel ako som napísala vyššie, keď sa už omietka rozpadáva, stačí ho oklepať a znova nahodiť vápennou maltou. V susednom dome už málokto spozná pôvodnú hlinenú/kamennú/drevenú (pre každý z týchto materiálov je cementová škrupina nevhodným krokom) chalupu. Už dávno má v štíte len jedno trojdielne okno, akoby dve vyššie neprinášali viac svetla aj do rohov miestnosti, než jedno okno v strede.  Ďalším hitom okrem trojdielneho okna bola brizolitová omietka, tá kvôli obsahu cementu držala aj na vlhkejších múroch a cement "milosrdne" zakryl vlhké i zasolené mapy a trvá oveľa dlhšie, než sa navonok prejavia. To ale neznamená, že v múroch nie sú a že ich nepoškodzujú, práve naopak. A tak si postupne takýmto kamuflovaním majitelia nebadane vyženú vlhkosť múrmi až do krovu. Predzáhradke za drôtenkovým plotom by svedčala popínavá ruža, nejaký vyšší kvitnúci krík obklopený zmesou trvaliek a letničiek.
+ pôvodná chalúpka v popredí/- prerobená chalupa v pozadí

Toto je celkovo výživná obec, čo sa týka architektúry a rôznych prerábok. Jedna z mála pôvodných dreveníc, ktorej zostal drevený šat a klasické okná. Na stĺpikoch plotu sa majitelia vyšantili v štýle Freda Flintstona. Pred drevenicou si pristavili asi pivnicu, snáď bude hrať s pôvodným soklovým základom a neuškodí mu... i keď by som na to nestavila.
Vedľa je druhá drevenica, ktorá si zachovala dávnejšiu povrchovú úpravu (nechcem vedieť, či je to vyjazdený olej) a obe majú pod strechou "krídla" z vysunutých zaoblených trámov. Plôtik je drevený, má už svoje za sebou a hrozí mu tiež nejaká kreatívna náhrada.
+

Masaker. Chalupa obložená doskami, ktorá má presviedčať o tom, že je to drevenica. Drevené trámy sa dajú celkom dobre opraviť, naplátovať, vymeniť - celá chalupa sa podvihne hevermi... Aký zmysel majú latky pribité na dome, to neviem. Podlomenie pod štítom s akýmsi prapodivným (OSB dosky?) kastlíkom... Ani ten kríž pod vrcholom to nezachráni. Vráta sa tradične nikdy nedebnili naležato. Aj tu sa predviedol Fred F.
--

Vedľa to nie je o nič lepšie a vpravo vidíme, že falošná latková drevenica je pôvodná drevenica omietnutá brizolitom, na ktorý dali late. Na tie by mohla prísť hlinená omietka a na ňu rošt s nejakým Novabrikom, nech to máme všetko pokope.
Bohužiaľ aj tento dom je pôvodne drevenica. Bohužiaľ ju v 70./80. nahodili brizolitom, modernizovali. Bohužiaľ ani to nestačilo a prebehla ďalšia modernizácia - v štíte jedno plastové okno nepravidelne členené, zateplenie, stierková omietka... alpský balkón (kto tam bude sedávať a popíjať kávičku nad hlavnou cestou?). V tejto obci zrejme typické osadenie a privedenie sietí do domu je už len čerešničkou na torte.
---

Augustová záhrada - August Garden

V poslednom prázdninovom mesiaci nám občas zapršalo, takže tráva sa spamätala a celý mesiac vydržala vcelku pekne zelená. Kvetom dažďová zálievka takisto prospela, len rajčiny po dlhšom suchu a následnej dávke vody trochu praskali (čo nevadí, ak sa rýchlo spracujú).

Ruže opäť potešili kvetmi - síce to nie je taký bujný nápor, ako v júni, ale lepšie, než nič. Nehovoriac o tom, že som ich ako predchádzajúce roky postriekala len koncom jari prípravkom Natura RockEffect a trochou Lignohumátu, asi dvakrát dostali postrek tekutým železom. Inak žiadnu brutálnu chémiu, nechceme tráviť včely a iné opeľovače. Väčšina predávaných insekticídov sú totiž neonikotinoidy, ktoré decimujú užitočný hmyz. 

Hortenzie sa tiež dobre držali, zapichla som im ku koreňom klince a malé kúsky z hliníkovej konzervy - aby si udržali zelené listy bez chlorózy a aby sa im kvety farbili trochu domodra. To ale funguje len pri jednej hortenzii, ktorá je zasadená blízko bývalého smetiska, kde tých hliníkových konzerv bolo viac a po dlhé roky. Ostatné hortenzie kvitnú sýtoružovo, vysoký obsah vápnika v pôde sa len tak nedá poraziť. 

V okrasných záhonoch som pomedzi horúčavy a dážď len kde-tu vytrhávala najviditeľnejšie buriny, ako sú mlieče, turanky a podobne. Niekde sa mi podarilo vyčistiť aspoň kraje záhonov, zbytok musí vydržať, kým sa ochladí a kým sa dostanem do trhacej formy. Vo veľkom ružovom záhone sa mi rozsemenili pyšteky Linaria purpurea i astry, tie ale rozbalia parádu až v ďalších mesiacoch.

Už v druhej polovici mesiaca začali rozkvitať jesienky Colchicum autumnale - vydržia kvitnúť pomerne dlho, oproti jesenným krokusom, ale pozor na to, sú jedovaté a ich veľké listy sa objavujú v záhone až na jar. 

Prvé astry kvitnú pri vstupe do záhrady okolo odkvitnutých ľalií, farebne s nimi ladí železník argentínsky Verbena bonariensis, ktorý je potešením pre motýle aj včely. Sám sa mi vysemeňuje, ale vo vyšších chladnejších polohách nemusia včas dozrieť semená, takže sa dá namnožiť odrezkami, či vyryť koreňový bal do kvetináča. 

Vo vlaňajšom vytvorenom záhone na mieste bývalej marhule okrem jesienok koncom leta a začiatkom jesene žiaria heléniá (záplevák) a bledomodrá stračonôžka. Nad všetkým vyčnievajú suché odkvitnuté cesnaky.

Rudbekie v záhone pod susedovou garážou od horúceho suchého roka 2015 trpia - od kamenného múra sála teplo aj v noci, príliš im to nevhovuje. Sú krpaté, presadím ich na miesto, kde budú mať aspoň časť dňa tieň a kde bude okolo nich prúdiť vzduch. 

Veľký ružový záhon koncom mesiaca - rozchodníkovce sa derú do pozornosti, popri ružovo-fialkových tónoch echinaeí a pyštekov. Vzadu na plote nasadil pár kvetov i plamienok horský. 

Pár detailov - žltuška Thalictrum rochebrunianum je u mňa novinka z vlaňajšej jesene. Na čiastočne zatienenom záhone po odnožených orgovánoch sa celkom osvedčila, súce má drobnučké kvietky, ale vydrží kvitnúť veľmi dlho. Dúfam, že sa ľahko vysemení. Japonské veternice nie sú nenápadné, majú síce jednoduché kvety s peknými sukienkami, ale ozaj ich nikto neprehliadne. Aj tie kvitnú pomerne dlho, v polotieni a sú rady za trochu kyslejšiu, ale priepustnú pôdu, aby v zime neuhnívali. Plamienok tangutský má drobnučké kvietky zaujímavo sfarbené, toto je kultivar 'My Angel' - po odkvitnutí sa z drobnučkých kvietkov stanú asi štvorcentimetrové chumáče.

Okrem paradajok sme si užili cukín - snažíme sa ich zbierať menšie, kým majú jemnú šupku a kým ich zvládneme pojesť. Jabĺk je tento rok málo, lebo vlani sme nespravili dôkladnú prebierku a stromy sa bohatou násadou vysilili. Hrušky nie sú skoro žiadne, a strom veľmi trpí hrdzou, ktorú zdieľa s borievkami (jalovce). Neviem, kto zo susedov nám posiela tento "darček" a v tomto prípade asi rezignujem na nepoužívanie chemických postrekov, lebo napadnutie je masívne, aby sme si statný strom udržali v kondícii. Zato slivka rodí nehľadiac na suchá a horúčavy posledných rokov, ktovie, či to nebude jej labutia pieseň, v kmeni má prasklinu. Tekvice máme štyri rôzne druhy, najlepšie sa zadarilo tekviciam 'Crown Prince' a krémovým žaluďovým (acorn) 'Cream of the Crop'. Zelené žaluďové nám toľko plodov akosi nechcú vytvoriť.

Augustové jedlá - Food in August

August nám nadelil spústu domácej úrody, v horúčavách sme varili rýchle a jednoduché jedlá.

Pšenično-špaldové palacinky s domácim marhuľovo-levanduľovým džemom, černicami od mamy z chalupy a s opraženou strúhankou:  

Tvarohový krém so záhradnými čučoriedkami a čučoriedkovým džemom.

 

Čerstvé pšenično-semolinové pappardelle našej výroby so slaninou, šampiňónmi a z našej úrody šalotkou, paradajkami aj cesnakom, samozrejme s našimi bylinkami.

Trochu opečené koktejlové paradajčičky zaliate rozhabarkovaným vajíčkom, pažitka - výborné letné raňajky. 

Po prvýkrát sme si robili langoše, M. ich má veľmi rád, ale málokedy natrafí na čerstvé a vláčne. Takže si ich už prestal v stánkoch kupovať. Na grile sme si spravili langošovú nálož, z polkila múky ich bolo až-až, ale vydržali vláčne aj na druhý deň. 

Po dlhočiznom čase sme vyprážali, vonku na grile sme robili nevyzretú tekvicu, ktorá odpadla vlastnou váhou a už by nedozrela na skladovanie. Vypražená bola výborná, so zemiakmi a paradajkovým šalátom. 

Smotanovo-tvarohový krém (domáci "pribinák") s čučoriedkami od mamy a marhuľovým džemom:

Cukinovo-tekvicová omáčka s kôprom a pošírovaným vajíčkom, klasické letné prázdninové jedlo. 

Raňajky pred dlhou cestou na kvetinovú výstavu v Nemecku - špekáčky, paradajky, cukina a cibuľa, do toho rozklepnúť vajíčka.  

Ďalší letný večer pri grile: páročky s chrenom, roštenka a cukina, paradajkový šalát (toho sme sa toto leto najedli dosýtosti) a zemiaková kaša:

Ako chuťovku sme si ešte na liatinovej panvici grilovali natenko nakrájané zemiaky. 

Na zeleninovej vlne sme pokračovali aj koncom mesiaca, úrodu cukín s paradajkami som využila tiež do koreneného pilafu s cibuľou a cesnakom.

Tarhoňové rizoto s opečenými šampiňónmi, cukinou, cšalotkou a cesnakom, dochutené tymianom i šalviou.

Dobrú chuť - Bon appétit!