Februárové jedlá - Food in February

Pomaly dusená glejovka s bravčovým plecom, omáčka z korenených domácich povidiel (štipka škorice, klinčeky, badián, kardamóm) a špaldové krúpy:

Rizoto s tekvicou a šampiňónmi, základ je zo šalotky so stonkovým zelerom, pridala som trošku paradajkového pretlaku.

Polievka od Jamieho Olivera s cibuľou, gaštanmi, hubami a tekvicou, vynikajúca a rýchlo hotová (s mrazenými olúpanými gaštanmi).

Srnčie stehno špikované slaninou, pomaly pečené na základe z trochy slaniny, koreňovej zeleniny s bobkovým listom, omáčku som vyrobila zo šípkového lekváru. Halušky sú ako maďarské "nokerle", ale pridala som do cesta zopár nastrúhaných zemiakov:

Bacile sme zaháňali šalátom zo šalotky, mrkvy, cvikly, kalerábu, uhorky a ľadového šalátu, dresing je vinaigrette.

Hrubšie rezne z krkovice pečené na panvici, hubová omáčka zo šampiňónov a mrazených kuriatok so smotanou, zemiakovo-zelerová kaša:

Tekvicový cheesecake z našej vlaňajšej úrody: nakrájané kúsky tekvice som piekla v maslom vymazanom pekáči, rozmixovala na pyré, dochutila som ho voňavým korením. Korpus je zo sušienok s maslom, krátko predpečený. Naň som vyliala náplň z tekvicového pyré s tvarohom a ešte piekla.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Januárová a februárová záhrada - January & February Garden

Každým rokom sadím a rozsádzam drobné cibuľky, aby sme sa dočkali farebných kobercov. Aby sa bolo na čo pozerať aj v chladnej časti roka, keď záhrady zdanlivo spia. S neustálym otepľovaním už pomaly ani nevieme u nás v nížine, ako vyzerá sneh - ak napadne, poteší nás len na deň-dva-tri... ale zato niektoré snežienky kvitnú každým rokom skoršie a môžme sa nimi tešiť už i v decembri, v januári pribúdajú ďalší poslovia a február je typický snežienkový mesiac. My naozaj nemusíme v polovici apríla písať, že záhrada sa začína prebúdzať. V našej záhrade niečo kvitne už od začiatku roka. 

Január:

snežienky Elwésove

inoväť na nezostrihaných trvalkách

pod jablonkou sa kŕmi čierny drozd (kos)

neskôr na jeseň som vysiala zelené hnojivo tam, kde boli jahody

čo pritiahne oči - čistý záhon od jesene alebo textúry nezostrihaných trvaliek? 

jesienka Colchicum byzantinum mala kvitnúť ešte na jeseň, ale dala si načas a kvitla celú zimu 

Február:

začiatok februára už privítali viaceré rozkvitnuté snežienky

čemerice 'Madame Lemmonier' a v pozadí 'Maestro' 

otužilé jarné cyklámeny Cyclamen coum dostávajú každý rok zabrať holomrazmi, ale zatiaľ sa nevzdávajú

polovica februára - záhrada bez snehu, belie sa aspoň rozkvitnutými snežienkami

posledné roky som prišla na chuť i žltej farbe tavolínov 

čemerica 'Ice N´Roses Barolo' a lesklé zelené listy snežienok Woronových

krokusy začínajú kvitnúť trochu neskôr, než snežienky a v posledných rokoch kvôli nezvyčajne vysokým teplotám sa dĺžka ich kvitnutia ani zďaleka nevyrovná snežienkam, ale na slnečné miesta sú v predjarí nezastupiteľné 

posledná tretina februára s klasickými čemericami, táto jedna má zvláštnosť, že pár kvetov predvedie i v auguste

snežienky a vykopané presadené krokusy už spestrujú záhon, kde v lete budú tešiť ruže a trvalky

nízke kosatčeky kvitnú ešte kratšie, než krokusy, ale tiež sa ich nevzdávame - aj tak potešia a v záhrade je zasa niečo iné na obdivovanie, keď práve kvitnú 'Harmony' a 'Katharine Hodkgin'

konečne tie snežienky už vidno i z diaľky :-)

Genius loci VI

Na fotkách možno poetické, pre niekoho ruinovité - každopádne sú to jedinečné prvky, ktoré sa zachovali a prispievajú k osobitosti tohto domu. Niektoré musíme hľadať pod nánosmi neskorších prestavieb.

august - september 2010

provizórny štít hospodárskeho krídla, postavený narýchlo v 60. rokoch, keď sa pôvodný štít zrútil a s ním padlo za obeť aj jedno pole klenby - aj toto sa stále dá napraviť, ako sme sa presvedčili v roku 2017

sused má medzičasom novú fasádu, my máme novú omietku na bráne, novú striešku opäť  bobroviek, betónový stĺp zmizol a rekonštruujú aj celú ulicu

čelá postelí čakajúce na odstránenie farby nanesenej hala-bala cez pôvodný náter - farba je odstránená, postele používame, ale zatiaľ sa nového náteru nedočkali

toaletka z tej istej série spálňového nábytku čakala na svoje opätovné použitie ešte dlhšie, ale na rozdiel od postelí je už renovovaná aj s náterom a namiesto korkových platní má doštičky z čerešňového dreva; dvere opreté v rohu tam stále čakajú - sú to pôvodné klasicistické dvere z poschodia

elektrický kábel, ktorý ťahal roh domu, už nemáme od leta 2015, o dva roky neskôr sme menili strechu aj odkvapy

jediné spodné vonkajšie dochované okno, ktoré bolo na svojom mieste - klasicistické

odtiaľto sme krídla zvesili, aby ich M. znova natrel a zasklil - mreže, okenice a vnútorné krídla sú zrejme barokové

z tejto zostavy zostalo nezmenené akurát pravé horné okno, ostatné sme nahradili kópiami klasicistických šesťtabuľkových okien

na múriku sedí mačka, tá už dávno nežije - našťastie náš Kocúr, ktorý tam tiež rád sedával, ešte s nami pobýva (ale len vďaka tomu, že mám plnú kontrolu nad jeho obličkovou diétou a nestresuje sa súbojmi, ani ho netrápia blchy); stodola vpravo je asi z roku 1820, strecha sa prepadla niekedy v 50. rokoch a kôlne vľavo sú zo začiatku 20. storočia - plán je z 1913, ale skutočnosť sa mierne líši, keďže priestor je nepravidelný a to, čo bolo nakreslené, nešlo reálne postaviť (vyšší senník pod strechou)

záhradný múr - hradba z pieskovcov a opuky, niekoľkokrát dostavané a dolepené, čo sa vyvalilo 

zvesené okenné krídla M. oškriabal od starej farby, odstránil skrehnuté rozbité sklo, napustil drevo Červostopom a potom lazúrou - tá slúži ako podklad pod základnú farbu

pôvodný rám v stene ošmirgľoval a natrel nanovo

osadené vynovené pôvodné okno - pohľad zvnútra

skoro ako nové - a pritom pôvodné, ručne zhotovené - pasuje práve do tohto otvoru a do žiadneho iného

staré váhy sme používali dovtedy, kým sme si kúpili jednomiskovú váhu, mažiar použíame stále

okno s lunetou vo valenej klenbe - zachoval sa len vonkajší, vnútorný rám s kovanými pántami a mreže

Genius loci V
Genius loci IV

Šidi

V novembri 2013, keď bol M. pracovne preč, som sa zľutovala nad kocúrom, čo sa nám ubytoval na dvore a priam sa tlačil do domu. Pred mrazivou nocou som ho vpustila ukryť sa u nás na prízemí. 

V auguste 2015 som sa práve vrátila z letiska, kde M. odlietal na služobku. Bezradní susedia mi dali mačiatko, čo sa im primotalo do záhrady.

V januári 2020 bol M. pracovne preč, keď som v mrazivý večer stretla na námestí chlpaté mačiatko. 

Dedukcia: mačky pribúdajú do domu, keď je gazda preč :-D

Na námestí v okolí bankomatu sa v polovici januára motalo huňaté chlpaté mača. Mňaukalo, družilo sa k okoloidúcim, ale každý ho tam nakoniec nechal. So mnou išlo asi sto metrov, ale potom sa zastavilo. Bol jeden z výnimočne mrazivých večerov v túto teplú zimu. Do rána malo byť k mínus piatim stupňom. Nedalo mi to a asi po jeden a pol hodine som sa išla pozrieť, či sa tam to nešťastné mača stále potuluje. Keď som sa blížila k bankomatu, prešli okolo dve autá, tak som nikde žiadneho tvora nevidela. Našťastie sa mača naučilo schovávať sa pod zaparkované autá, lebo pri hlavnej ceste ľahko dôjde k nešťastiu. Spýtala som sa čosi ako: "Mača, kde si?" a ono vybehlo ku mne spod auta, zohla som sa dole, hneď si nastúpilo na ruky. Celý čas, čo som ho asi 400 metrov niesla v náručí, ním prechádzali triašky a klepala ho zimnica. Vôbec sa nedralo preč. 

U nás na prízemí síce nie je bohvieako teplo, možno desať-dvanásť stupňov, ale vždy lepšie, než niekoľko pod nulou. Dala som jej (šedá s béžovými fliačikmi, predpokladala som, že je to mačička) tam mačací záchod, misku s vodou a dostala z Lišinej konzervy, nachystala som jej tam aj preložený uterák. 
M.-ovi som poslala správu, že vonku sa motá šedé mača, mňauká a za každým sa pustí. Potom dostal fotku azylanta u nás dole, na čo po skončení pracovných vecí napísal: "Kukám, že mača už nemňauká pri bankomate" a k tomu pridal zamysleného usmieváka. A dodal: "Haló, haló, proč je koček málo? A tak štěkám jako hrom, ať je koček milión."

Prihlásila som sa kvôli tomu do miestnej skupiny na internete, či niekto nestratil šedé mačiatko. Na druhý deň som pátrala v okolí - pýtala som sa v obchodoch, v lekárni, niektorých miestnych obyvateľov, o šedom chlpatom mačiatku nikto nič nevedel, nikomu nechýbalo. Zašla som aj k zverolekárovi, podľa popisu mu to malé nič nehovorilo a zjavne ani nemá nikoho, kto by tam s podobnými mačkami chodil. Už mi šrotovalo v hlave, či tu niekto nemá tajnú množiareň mačiek, lebo malá vyzerá, že je skrížená s mainskou mývaliou. To som samozrejme nikomu nehovorila, som sa pýtala len na šedé chundelaté kotě, aby sa nenašiel dajaký špekulant. V inzerátoch sa aj krížené mainky predávajú za niekoľko tisícoviek korún. Kto by nechal také pekné, prítulné mačiatko tak dlho vonku v mraze, bez toho, že by sa po nej zháňal? Na internete sa k nej nikto neprihlásil, ani nám nik nehodil do schránky lístok. Mača nikomu nechýbalo. 
Zobrala som ju vo štvrtok večer, a v piatok podvečer sme išli na Šumavu do hotela na víkend. Takže som susedku poprosila, aby nakŕmila nielen našich dvoch hore, ale aj tú malú azylantku dole. A dúfali sme, že jej pri otváraní dverí neujde. Keď sme sa v nedeľu vrátili, mača bolo stále u nás dole. Kúpili sme ďalšie vrece kočkolitu a konzervy pre mačiatka. V pondelok som ju zobrala k zverolekárovi, aby sa na ňu pozrel. Odčervili sme ju, na očkovanie bolo vraj ešte priskoro - mala okolo štyroch mesiacov. Čisté uši, bez svrabu, bez bĺch a bez čipu, len záhadne opustená a ponechaná v mraze vonku. Po dvoroch a záhradách sa nám motá občas taká mačka s polodlhou srsťou, zrejme jej príbuzná. Tá dospelá ale v zime nocuje u susedov v pivnici, takže tiež nemá nejaký extra domov. 
Po odčervení mala byť asi dva týždne ešte oddelená od našich, takže bivakovala na prízemí. Veľmi sa jej to nepozdávalo, stále sa chcela drať hore po schodoch. Aj Kocúr už si všimol, že sa v dome niečo deje, načúval hore za dverami, ako niekto niekde mňauká a bije labkami na dvere.

Po dvanástich dňoch bola zaočkovaná proti vážnym mačacím chorobám a dostala vstupenku na poschodie do bytu. Pár dní predtým dostávali Kocúr s Liši upokojujúce kvapky. Ako ju zbadali, hneď sa rozpŕchli za gauč, pod gauč... Som myslela, že ju Liši prefacká, popreháňa, lebo na Kocúra si dosť dovoľovala, aj ratlíka zahnala od misiek, keď sviatkovali na chalupe. Akurát, že jej sa s týmto malým votrelcom celkom zrútil svet. Síce má cez 4,5 roka, ale stále sa správala ako mačiatko - liezla Kocúrovi do misky, preháňala ho, keď sa jej zachcelo, syčala naňho, keď sa on chcel hrať. Pár dní strávila pod gaučom a pod hosťovskou posteľou, ďalšie dni sa spamätávala schovaná za záclonou v izbe. Ale keď jej malá liezla do misky, to ju nechala a ustúpila. Inak na ňu syčala. Kocúr sa ukázal ako veľký kamarát, po jeden a pol dni už prijal mača za svoje. Konečne sa môže hrať, radostne sa naháňať. Lebo Liši išla do všetkého naplno, a keď to nebolo z jej iniciatívy, tak aj riadne ostro. Malá mačička sa vie hrať, jemne, pošťuchovať sa v zábave - a obojstranne, nesyčí, keď hru začne Kocúr, dávajú si aj ňufákové pusinky.

Takto nám prischla ďalšia potulná mačka. Šidi.