streda 30. septembra 2020

Júlová a augustová záhrada - July & August Garden

Spústa ľudí si myslí, že v lete je záhrada najkrajšia, že v nej kvitne toho najviac. Aj ja som v tom bola, ale pozorovanie, skúsenosti a počasie posledných rokov vyvodili, že záhrada je najkrajšia na prelome jari s letom a potom od babieho leta - pretože u nás panuje posledných päť rokov sucho a horúčavy. Tento rok síce niekoľkotýždňové horúčavy neboli rekordné, a síce si na mnohých miestach pochvaľovali, niekde až zúfali z dažďov; u nás sa žiadne mokré zázraky nekonali. Niektoré rastliny, tak ako aj tráva, upadajú v suchu a horúčavách do letného spánku, aby prečkali nepriaznivé obdobie. 

Prvé dve tretiny júla boli ešte celkom dobré, stále kvitli historické ruže a všetko bolo pomerne spokojné. Potom nastúpili horúčavy so suchom a nastal klasický scenár posledných rokov. Bilancia kumulovaného sucha: odišla stromčeková čierna ríbezľa zasadená na jar 2009 a uschla tretina jednej jablone. Aspoň, že cibuľová a cesnaková úroda sa vydarili, aj cvikla bola poriadna. Tekvíc je menej, ale stále sme míňali z vlaňajšej úrody. Paradajky dozrievali akosi pomaly. 

Júl:
na začiatku mesiaca sme mali ružovú záplavu, kvitli ešte aj historické ruže, už začali kvitnúť ľalie



'Dr. Ambrozy-Migazzi' s hviezdnikom ročným Erigeron annuus; 'Wild Rover'



ľalie v ružovom paravane


ruže s trvalkami (a pár kvitnúcimi burinami, ako je hviezdnik ročný)



ruže, odkvitnuté cesnaky, ľalie a doplnkové trvalky, ktoré začínajú preberať vládu v záhonoch



pri vstupe do záhrady je jasno: tu vládne trvalková lúkodžungľa (ružička 'Margo Koster', ľalie, šalvia muškátová Salvia sclarea, železník argentínsky Verbena bonariensis)


a oproti druhá strana od vstupu, túto časť som spravila na jeseň na mieste po vykopanej lieske, s kosatcami, ružami a trvalkami prérijného charakteru


echinacey kvitnú dlho a potom ešte dlho dobre vyzerajú aj po odkvitnutí, ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum už je trochu invázny



hortenzie koncom zimy dvakrát omrzli, takže kvetov máme pomenej, ale aspoň dačo... helénium je vysoká dominanta záhona, kde bývala marhuľa (hneď prvý rok, čo sme mali záhradu, dostala mŕtvicu, potom sme mali roky peň pre hmyz)



kalinolistým hortenziám horúčavy so suchom a zálievka tvrdou studňovou vodou moc nevyhovujú, preto skúšam i ďalšie druhy, stromčekovitej sa zatiaľ darí pekne a ani sa neohýba k zemi pod váhou kvetov



echinacey zakrývajú žltnúce listy kosatcov v ružovom paravane


v marhuľovom záhone to opäť prešlo do trvalkovej lúkodžungle - odkvitnuté cesnaky, ľaliovky, balónovník Platycodon grandiflorus



naša jediná záhradná soška - bledule v tienistom záhone


koncom júla už bola tráva zoschnutá, historické ruže po odkvitnutí zastrihávam, šalviu hájnu 'Schwellenburg' musíme zväzovať, inak sa rozvaľuje po zemi; na modro kvitne bodliakovitý kotúč Eryngium planum a rozchodníkovec už rozbalil svoje zatiaľ zelenkavé súkvetia



August:
Ratibida pinnata a v pozadí tehlovočervené helénium



najstaršia hortenzia rozkvitla po dvojitom omrznutí v marci a v apríli asi piatimi kvetmi celkom na vrchole kríka - polovica je modrá, druhá polovica fialová; o cyklámeny som mala obavy v súvislosti so záhradou rozvŕtanou od hrabošov, ale zdá sa, že aj pre ne sú hľuzy jedovaté a pokiaľ nevyhnijú cez zimu a v predjarí, tak koncom leta rozkvitnú



prvá jesienka rozkvitla už koncom júla, ďalšie to rozbalili až v auguste (ťažko uveriť pri pohľade na tú džungľu, že tento záhon som celý preryla a vyčistila v novembri... u nás prosto všetko zvlčí a vyzerá ako prirodzený porast)


máj a jún

štvrtok 24. septembra 2020

Stodola V - Barn, Part V

Ešte nekončíme s prehliadkou, ako čas bežal v asi dvestoročnej dožilej stodole. VII 2010 - III 2019

Detailný pohľad na severozápadný roh - rímsové platne hrozia spadnutím, v múroch sa uchytáva vegetácia:
X 2014


Pohľad zvnútra stodoly na južný múr, ktorý obvykle vídame z dvora:
X 2016 - toto je už po vypílení báz a iných náletov, a po skosení žihľavy aj bodliakov




IV 2017 - tehlová časť je neskôr dostavaná, spolu so suchým záchodom, aby sa zarovnal roh, ktorý tvoril múr stodoly a múr domu

korene bazy bolo treba zo suti dostať veľmi opatrne - keď chlapík lyžicou bagríka zatiahol za peň, celý južný múr sa zakýval; dosť toho museli chlapi vyčistiť ručne

V 2017 - staviame štít domu na pôvodnom mieste, zrútil sa dakedy v ´68. roku

III 2019 - štít je opäť na svojom mieste, vypadané časti v múre sú doplnené


Pohľad na časť severného múra, kde vidno, aká časť domu chýbala od konca 60. rokov:
IV 2017 

Pohľad z dverí provizórneho štítu zo 60. rokov na severnú stranu:
VII 2010 - rozpadnutá strecha nad prístavkom, asi zázemie pre hydinu



III 2016 - prístavok v stodole už bez strechy, rastie v ňom baza



IV 2017 - rozoberanie prístavku; kto by sa bol nazdal, že tie múry ešte budú slúžiť



VI 2017 - dolepené nesúdržné časti nad oknom sú domurované a postavený je už štít na pôvodnom mieste



VII 2017 - na stodolový múr už nie je cez nový štít vidno




sobota 19. septembra 2020

Júlové jedlá - Food in July

 Z pšeničného kvasu sme si spravili lievance, do cesta som dala aj trochu jačmennej múky. Nie sú až také nadýchané, ako z droždia, ale dobré boli a ani na druhý deň z nich necítiť "drožďovinu". Dali sme si k nim džemy z minulých rokov a osladenú kyslú smotanu.











O pár dní sme si robili kvasové lievance znova - tentokrát naslano, s povareným hrachom ochuteným voňavým korením (koriander, škorica, kardamóm, bobkový list, kurkuma, nové korenie, klinčeky...) a s trochou paradajkového pretlaku. Ešte som podusila záhradnú zeleninu: cviklu, reďkovky, malú cukinu a červenú cibuľu. Dresing bol zo smotanového jogurtu s pretlačeným cesnakom, cibuľovou vňaťou a údenou červenou paprikou:











Záhradný šalát z mrkvy, cvikly, cibule, cibuľovej vňate a trošky mrkvovej vňaťky. Dochutený jablčným octom a olivovým olejom.











Podobný šalát aj s cviklovými listami a vajíčkom nahniličku.     











Rizoto s cukinou, bielou cibuľou, troškou slaniny a cibuľovou vňaťou:











Bublanina so zbytkom tvarohu a smotanou, na spodok formy som nasypala cukor a naň dala čierne ríbezle, na to som naliala cesto dochutené štipkou muškátového orieška.









Plátky zemiakov som opražila na panvici dozlatova, potom som k nim dala ešte cukinu a nadrobno nakrájaný cesnak.










Crumble je veľmi jednoduchý, maslom vymazanú formu som vysypala cukrom, dala naň čierne ríbezle s jostou, trochu pocukrovala (máme zmiešaný repný cukor s brezovým) a navrch dala mrveničku.
































Orientálne rizoto s vareným hrachom a šošovicou, dochutené voňavým korením, s bielou cibuľou a cesnakom.

















Slaný koláč z krehkého cesta s trochou slaniny, s cviklou, cukinou, cibuľou, špenátom, cviklovými listami, olivami, cesnakom, cibuľovou a mrkvovou vňaťou. Zaliate rozhabarkovanými vajíčkami s trochou mlieka, dochutené muškátovým orieškom a tymianom. Okrem olív bola všetka zelenina z našej záhrady.

Zemiakový šalát s opečenou cviklou, reďkovkou, bielou cibuľou - zeleninu som dochutila balzamikovým a jablčným octom; s vajíčkom natvrdo, zálievka bola s vínnym aj balzamikovým octom, olivovým olejom a troškou dijonskej horčice.

















Dobrú chuť - Bon appétit!

piatok 11. septembra 2020

Genius loci VII

Genius loci znamená duch miesta. Duša, podstata, niečo jedinečné a charakteristické len pre dané miesto.  Pre túto dušu si domy vyberáme a mali by sme sa snažiť zachovať ju v plnej miere. 
Ručne robené stopäťdesiatročné okno s rezbami a frézovanou profiláciou, s kovanými pántami a kľučkami nemá tú istú hodnotu, ako masovo vyrábaný prefabrikát, ktorý nemá žiadne individuálne znaky, a je osadený na ničím nezaujímavých pántoch, a ktorý sa otvára masívnou plastovou kľukou.
Podlaha zo širokánskych dosák, aké dnes ťažko zohnať, ak vôbec... Dvere so stopami ručného opracovania. Leptané sklo so vzorom módnym v druhej polovici 19. storočia, aké sa dnes už vyrába len v Nemecku a v Holandsku. Ručne robené sklenené tabuľky s typickým zvlneným odrazom, roztancovaným. Vápenné nátery so šablónovými vzormi, opäť móda vyše storočia od nás vzdialená. To je jedinečnosť, a nie štýlový interiér, o ktorom nevieme povedať, či je zo Švédska, Anglicka, Francúzska alebo zo Štátov... 
Ako sa uniformovalo oblečenie, keď sme odložili kroje, tak uniformujeme aj interiéry a dokonca exteriéry domov. Storočia, desaťročia splývajú do jednoliatej línie, materiály sa unifikujú a už nenesú stopy regiónu. 
Dom sme si vybrali nielen pre jeho umiestnenie, dobrú dostupnosť a vybavenosť v okolí, ale i pre jeho typické súčasti. Bola by škoda sa ich zbaviť a nahradiť ich veľmi zjednodušenými súdobými stavebnými prvkami. Na to by sme nemuseli kupovať historický dom. 
september - december 2010


šablónová výmaľba z dvoch rôznych období - pod modrou je staršia s červenými štylizovanými pivóniami

kobka, či cez storočie zachovaná komnata s barokovými okenicami a šablónami zdobeným stropom i stenami (slnečnice)?

aspoň raz sa pozrieť na toto v roku 1890... 

koľko krokov vyšliapalo tieto dlaždice?

zadnému komínu pred spustením kamery bolo treba rozobrať nesúdržné časti; ktovie, aké staré boli tie pieskovcové platne

niektoré schody skrývajú pod vrstvou umelého kameňa pôvodný kamenný stupeň - ešte z doby, keď boli v inej miestnosti

aj toto sa dá zachovať

uvažujete dnes o mosadznej kľučke?

kôlňa z roku 1913, senník bol navrhnutý trochu vyšší, ale to sa v skutočnosti kvôli skosenej hranici pozemku nedalo tak postaviť; projektant-staviteľ zomrel nasledujúci rok vo veku 33 rokov

vyššie uvedené okno vyzeralo zvnútra takto - a dodnes sme s vnútornými krídlami ani okenicami nič nerobili, stále slúžia