štvrtok 15. apríla 2021

Februárové a marcové jedlá - Food in February & March

Ryžové slíže s opečenými husacími prsiami (ako steak), opraženou kapiou, cibuľou, cesnakom, s troškou štipľavej papričky, dochutené tamarindovou omáčkou, fermentovanou sójovou, octom a orientálnym korením. K tomu ešte nakrájaná rukola:

Flambovaný banán na masle s cukrom a riadnej dávke kávového rumu :-)

Zvláštna verzia orientálneho pilafu s opečenými kúskami klobásy a slaniny. S červenou šošovicou, cibuľou a čiernymi olivami, so štipľavou papričkou. Dochutené korením birjani.

"Obyčajný" šalát sa dá ozvláštniť napríklad kúskami žltého melóna, tu sme mali rukolu, hlávkový šalát 'Little Gem', červenú cibuľu, trochu mladého špenátu a zelené olivy. Do zálievky som pridala trošku nálevu z olív:

Po prvýkrát sme si robili sarmu (sarmale, holúbky, golubce) - je s tým síce trochu piplačky, ale vo dvojici nám to šlo celkom pekne od ruky. Do mletého mäsa som pridala voňavé korenie, takisto do paradajkovej šťavy (tá bola vlastne len z čistého paradajkového pretlaku, ničím nezahustená).

Suši... trošku sme museli improvizovať z domácich zásob. Údený losos a opečená natenko nakrájaná zelenina: kapia, mrkva, zeler, cibuľa. Samozrejme k rolkám sme mali nakladaný zázvor a fermentovanú sójovú omáčku:

Ravioli z domáceho cesta so semolinovou múkou. Plnku sme si spravili z podusených nakrájaných kačacích pečení, s cibuľou, troškou cesnaku a korením - čierne mleté, fenikel, oregano, tymian, šalvia, rozmarín, trochu balzamikového octa. Hotové ravioli sme si poliali šalviovým maslom (šalviu som doň rozmrvila, aby nebol veľký kus listu).

Takisto po prvýkrát som piekla venčeky. Vlastne po prvýkrát som robila odpaľované cesto. M. si často objednáva veterníky v cukrárni, tak som ho chcela potešiť úplne čerstvými (niekde v pohode predávajú už trošku tvrdšie...). Namiesto fondánovej polevy som vršky namočila do ešte tekutého karamelového krému:

V mrazničke sme mali ešte filet z kapra z neďalekého rybníka. Počasie chladné, tak som uvarila čiernu omáčku. Kaprie filety som hojne posypala korením, aj perníkovým. Zemiakové knedličky ako príloha, no paráda.


Dobrú chuť - Bon appétit!

piatok 9. apríla 2021

Jarný záhon 2019 - Spring Bed 2019

Pokračujeme v sérii o jarnom záhone pod pieskovcovým múrom a jabloňami. Rok 2019 bol deviatym rokom jeho existencie, i keď samozrejme v prvých rokoch to veľmi ako záhon nevyzeralo. Rozbeh bol pomalší, ale iste viete, že záhrada najmenšia nie je a venovala som sa viacerým miestam naraz. Postupná kultivácia síce na výsledky nechá čakať, ale máme dosť času na spoznávanie pomerov v záhrade, kde je dlho tieň, kde je úpek, a podľa toho voliť čo kam zasadiť, aby sa tomu najlepšie darilo. No a hlavne všetko som vyryla ručne, žiadne herbicídy. Bazy a veľké korene brečtanu vykopával M.
Snehu bolo pár dní v januári, potom sa roztopil, holomráz, zasa snehová pokrývka začiatkom februára. Prvé snežienky tu v najchladnejšom mieste záhrady rozkvitli v polovici februára. Potom to už išlo jedno za druhým, k Elwésovým snežienkam sa pridali naše domáce jarné, prvosienky, na konci záhona v novšej časti cyklámeny, krokusy, čemerice... Dosádzala som tavolíny, ktoré mi dlho neboli po chuti s ich jasnožltou farbou, ale očarili ma v anglických záhradách. Po odkvete som niektoré trsy snežienok delila, aby sme sa dočkali toho vytúženého bieleho koberca. Dobrá správa je, že pri pletí a odstraňovaní machu som našla drobné lístky, z vysemenených snežienok budú za pár rokov tiež kvitnúce rastlinky.

15.2./20.2.

27.2./7.3.

5.3./7.3.

7.3.
konečne z toho začína byť koberec, badateľný aj od vstupu do záhrady

12.3.
všetky tieto snežienky pri hortenzii sú postupne delené z jediného trsíka, ktorý tu v záhrade bol, vedľa studne, v roku 2010 mal deväť kvietkov
koniec záhona je pestrejší s prvosienkami, cyklámenom, scilami aj čemericami


V poslednej tretine marca už väčšina snežienok odkvitala, ale ešte bolo predstavenie na konci záhona - lebo tie nové, zasadené na jeseň, vždy prvý rok kvitnú neskôr. Nastúpili krokusy, prvosienky, bledule jarné - tie som zasadila aj rýchlené. Väčšina tohto záhona je z rýchlených cibúľ alebo rozdelených po odkvete ešte v zelenom stave. Dobre vidím, kde je miesto, kde môžem lopatkou vyhĺbiť jamku, aby som nepoškodila staršie cibuľky. Takto sadím aj kúpené rýchlené narcisky. Najskôr kvitnú drobné Tête-à-tête. Záhon ešte má svoje rezervy :-) ale teší nás, že už svetlé fľaky snežienok vidno aj z diaľky. Takisto potom žlté obláčiky narcisov. Koniec záhona, kde už netieni jabloň a nemusím toľko hľadieť na neskoroletné až jesenné obdobie opadu jabĺk i listov, ten je pestrejší - zasadila som tam korunkovky, veternice, kandík a rôzne hybridy čemeríc. Narcisov je tu fakt veľa, až skoro do konca mája tento inak tmavý kút žiari. 

31.3.

2.4.
jarný záhon pod jabloňami aj s ružovým paravanom a celkom vľavo pokračovanie záhona na mieste bývalého záhradného sklípka, potom sme tam mali zložené konáre z orezu stromov, toto pokračovanie som vyryla a zasadila na jeseň 2018, ružový paravan sme vytvorili v roku 2014 po zbúraní sklípka, ale ako záhon som ho upravila a cibule dosadila na jeseň 2016

14.4.
najmladšia časť za druhou jabloňou, mňa trochu ruší svetlá vápenná malta, ktorou M. zapravoval vypadnuté kamene z múra - ale pod ňou je perfektné farebné divadlo (čo viac rozveselí dušu po hnedom predjarí?)

15.4./25.4.

25.4.
koniec záhona s narcismi, bleduľami, veternicami, korunkovkami aj kandíkom

Ďalšia vlna, a pod jabloňami vlastne posledná, sú biele i ružové srdcovky vykúkajúce z modrého mora nezábudok. V novšej časti za druhou jabloňou sú aj ružové nezábudky. Kvitnú skoro celý mesiac a síce po odkvete nevyzerajú najvýstavnejšie, nechávam im dozrieť semienka, aby sa mohli vysemeniť. Suché kvetné stopky strihám až keď je všetko vybavené. V tú dobu máme na iných miestach bohato kvitnúce záhony, takže to ničomu nevadí. 

2.5.

5.5.
svetlejší koniec záhona, ktorý už netieni jabloňová koruna, medzi modrými sú aj ružové nezábudky, pokračujú srdcovky, neskoré narcisy, prvosienka ešte stále kvitne - dva mesiace

5.5./17.5.
začiatok záhona, najstaršia časť: čemerica, modrice, bledule, neskoré narcisy, prvosienka, srdcovka
detail z konca záhona

5.5./17.5.

Na konci záhona v júni kvitnú náprstníky, ľalie zlatohlavé, jarmanka, kuklík. V júni nad vyzrievajúcimi stopkami nezábudok rozkvitajú hortenzie - našťastie skoro na jar nepomrzli. Zadnú novšiu časť zdobia aj paprade a zbehovec. V júli už zostrihnem nezábudky a pôda je takmer celkom zakrytá lístkami mladých rastliniek. 

13.6./15.6./25.6.

7.7./7.7./27.7./31.7.
dobré bolo, že narašené hortenzie v predjarí nezmrzli - teraz v posledných rokoch sa stáva, že zima dlho nie a nie prísť a potom udrú mrazy v marci, dokonca aj v apríli

11.7.

Dokonca ešte v auguste majú srdcovky listy, síce už sfarbené dožlta a žltohneda. V septembri je vrchol hortenzií a v novej časti, kde nezbierame popadané jablká, kvitnú medzi zelenými listami jesienky. Koncom mesiaca začínajú hortenzie prefarbovať do zelenkavých tónov, v októbri sa ich farby menia snáď z týždňa na týždeň. Začiatkom novembra - presne 7.11. mi rozkvitli pod jabloňami prvé dve snežienky Elwésove ♥

22.8.

7.9./19.9.

21.10./7.11.

Jablká sú dozbierané, listy opatrne vyhrabané, aby sme neprenášali chrastavitosť. Na konci záhona som neskoro v novembri poryla a vyčistila ešte kúsok záhona, umiestnili sme tam hladký plochý pieskovec ako podstavec pod záhradnú sošku a okolo neho som zasadila klasickú zostavu - narcisy, bledule, veternice, korunkovky... Snežienok mi už nezostalo, tie musím dosadiť na jar v zelenom stave. 

minulý rok
polčas 2014
polčas 2015

piatok 2. apríla 2021

Veselú Veľkú noc - Happy Easter

 I keď zavretí, ale veselo ;-)



utorok 30. marca 2021

Rok - One Year

Pred rokom som napísala dosť dlhý článok, to sme boli na začiatku pandémie a veľa sa toho nevedelo - ako dlho sa vírus udrží na rôznych povrchoch, na akú vzdialenosť sa prenáša, ako dlho budú platiť obmedzenia i núdzový stav.  Pandémia trvá už vyše roka, stále nič extra nevieme. Informácie od úradov sa scvrkli na počty a grafy, koľko pozitívnych testami odhalili... obete sa v každom štáte počítajú inak: "s", "výlučne na pľúcnu formu", takže z toho ťažko dačo vyvodzovať. Určitý obrázok vykreslia čísla zosnulých, o koľko je ich celkový počet vyšší, než predchádzajúce roky. No nie o tom som chcela. 
O tom, o čom som písala pred rokom. Zhodnotenie - po prvej predjarnej vlne, keď ľudia doma šili rúšky, posielali rodine, známym aj cudzím ľuďom, s postupným oteplením, keď sa imunita prirodzene zlepšuje, respiračné ochorenia nie sú dominantné, sa ľudia uvoľnili, vystúpili všakovaké záujmové skupiny so svojimi hromadnými rozlúčkami... všetko zapadlo do starých koľají. Po vynechanej výučbe museli byť dva mesiace prázdnin. Museli byť tradičné dovolenky na chorvátskom pobreží. Koleso spotreby sa rozkrútilo naplno. Nejaké náznaky sebareflexie, že planéta má prebujneného konzumu dosť, tie dávno zapadli. Hádky politikov; opozícia, ktorá za nič nenesie zodpovednosť, vykrikovala o zbytočných opatreniach. Koalícia sa vo vidine októbrových volieb tvárila, že po začiatku septembra žiadne čísla nestúpajú, všetko muselo šliapať, aby sa ľudia nebáli prísť voliť. 
Na diskusiách sa spústa ľudí sťažuje, že opatrenia i vyhlásenia sú chaotické, každú chvíľu sa menia, nedávajú zmysel, politici ich nedodržiavajú... atď. - keď Váš sused kradne, tak kradnete aj Vy? Tri základné opatrenia, 3R - (čisté) ruky, rozostupy a rúšky platili od začiatku a ani takú banalitu masa nie je schopná pochopiť i dodržiavať. Večne sa mi niekto v obchode lepil na chrbát, aj keď boli na zemi nalepené značky. Keď som sa slušne spýtala, či sú to dva metre, väčšinou som si vypočula všeličo. Fakt netúžim mať cudzích chrenov hneď za plecom, nie sme v Indii - komfortnú zónu máme niekde nastavenú a pokladníčka nikam neujde, bude tam aj pre zákazníkov po nás. Mentálna kapacita aspoň tretiny ľudí v obchode nestačila ani na pochopenie, že zakrytý má byť aj nos. Rúšky pod nosom, na brade sú nanič! My sme celý čas, až kým nevyhlásili povinnosť respirátorov, nosili "iba" šatky, ale riadne. A neboli sme za celý čas nakazení. Áno, dýchanie nebolo také pohodlné, ale tú chvíľu v prevádzkach, na úradoch... sa to dalo v pohode vydržať. Nechceli ste? Tu máte nariadené respirátory, v ktorých sa dýcha oveľa horšie. Lebo ľudia nedokážu domyslieť súvislosti, analyzovať situáciu a vyvodiť dôsledky, ktoré môžu nasledovať - a hlavne nechcú nič, nikoho rešpektovať. Šatka na tvári nás nijako extra neobmedzovala. Že nemôžme cestovať za rodinou a už ani do vedľajšieho okresu, kde máme obchody bližšie, než v tomto okrese; že sa nedalo ísť na prechádzku mimo kataster - to nás už sakra obťažuje. A to len kvôli hlupákom, čo im nič nedôjde. Čo sa potrebujú vyhovárať na druhých. Vláda je taká, akú si ľud zaslúži. V občianskej zodpovednej slobodnej spoločnosti platia práva i povinnosti - keby drvivá väčšina dodržiavala základné 3R, nemuselo by to tak dopadnúť. Každý chce mať svoje neobmedzené právo, nikto mu nemá čo zakazovať baviť sa, nech sa obmedzia tí druhí (koľko i.iotov sa vyrojilo do prírody, lebo nemohli byť na diskotékach a v obchoďákoch - bordel v chránených územiach, bezzubí strážcovia, čo nemôžu udeliť ani pokutu... smutné) - aj my sme sa vybrali na bežky, ale skoro ráno, aby sme sa vyhli davom a po bežkách pri okienku sme mali riadne zakryté tváre a objednané jedlo/pitie sme si vzali so sebou. Koľko natlačených ľudí na sebe bez zakrytých nosov aj úst sme videli, koľko podnikov kde ľudia veselo konzumovali pri okienku, zasa bez akejkoľvek zábrany kvapôčkam... Papaláši sú takí, ako im spoločnosť dovolí. V správne fungujúcej spoločnosti by si po prešľapoch a ignorácii vlastných nariadení už neškrtli. Tu je všetko sranda, naoko, neoficiálne sa deje dačo úplne iné, ako oficiálne, každý má za sebou nejaké malé domov, takže ruka ruku myje a pravidlá sú pravidlá, papier znesie, život je iná vec. 
Hneď po začiatku pandémie som si čítala aj cudzojazyčné články o španielskej chrípke. Vážne som nebola v lete naivná, že sme sa s COV-19 rozlúčili a bude všetko ako predtým. Nechápem tiež, prečo dokument o španielskej chrípke dávali na ČT2 minulý týždeň a nie v polovici septembra. Že vĺn bude niekoľko a nie prvá bude najhroznejšia, to bolo jasné. 
Tak si užite respirátory teraz v dvadsiatich stupňoch, že ste zavretí ako laboratórne myši v jednom okrese. Ktovie, ako skončí táto nefunkčná spoločnosť, kde už pomaly väčšina prestáva dodržiavať zaužívané normy i pravidlá. Ako to bude vyzerať v premávke, keď toľko ľudí nebude dodržiavať dopravné predpisy; ako to bude, keď väčšina prestane rešpektovať nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva; keď väčšina začne odhadzovať odpadky do krajiny... Na niektorých platia iba okamžité a mastné pokuty, inak sa ako ľudia, aby nenastala anarchia, správať nebudú. Smutná vizitka. Nezmenilo sa nič. Pokrivené charaktery sú na koni, majú voľné pole pôsobnosti.  A pridávajú sa k nim ďalší, však "keď oni, tak i ja"...

piatok 19. marca 2021

50 rokov - 50 Years

Približne toľko delí od seba tieto dve fotky. Prvú spravil niekto v roku 1970, predtým, než bývalí majitelia začali modernizáciu starého domu. Ešte je na dome pôvodná vápenná fasáda a okolo okien sú plastické šambrány. Vpravo na poschodí sú malé okienka sýpky. O rok či dva tam už budú veľké okná a za nimi izba s kuchyňou, vedľa nej bude v hrubom obvodovom múre prebúrané vetracie okienko do špajze. Na výmenu obývačkového šesťtabuľkového okna za veľké trojdielne asi ani nemali projekt a povolenie (v projekte k zriadeniu bytovej jednotky namiesto sýpky je stále zakreslené pôvodné okno).
Isteže dom nebol v najlepšom stave, dosiaľ nikdy nemal žľaby pod strechou, takže celé storočia voda crčala zo striech a odrážala sa naspäť na múry, ktoré vlhli. Ale to šlo vyriešiť aj jednoduchšie a lacnejšie, než nános brizolitu na celý dom. 

1970 ~ 2021
2009




piatok 12. marca 2021

Víkend otvorených záhrad VI - Open Gardens Weekend, Part VI

Poslednou záhradou, ktorú sme v júnovú nedeľu navštívili, bola ukážková prírodná záhrada Stará Říše. To je názov obce na Vysočine. Táto záhrada býva cez Víkend prístupná v nedeľu a návšteva stojí za to, už fotky v medailóniku sľubujú pestrú a trochu tajomnú divočinu. A čo ešte vlastné stránky záhrady, kde je popísaná história tohto miesta aj sú zverejnené spústy fotiek rastlín i podľa ročných období. Už na ulici tu človek vie, do čoho ide - pekné kamenné stĺpiky, tyčkový plot takmer ani nevidno v záplave orgovánu, paviniča, hlohu...




Veľkou devízou sú staré košaté stromy, ktoré nielen tvoria magickú atmosféru, ale poskytujú blahodárny tieň i úrodu. Záhrada je pomerne vysoko, vyše 600 m n.m., dosť zatienená, napriek tomu sa tu celkom dobre darí ružiam. Vlani bol máj dosť chladný aj u nás v nížine, čo ešte takáto pahorkatina, ale okrem Víkendu otvorených záhrad je v tejto tajomnej záhrade ešte o dva týždne po Víkende nedeľná prehliadka ruží. 



Fotky na stránkach som si pozrela dopredu, preto som sa sem dosť tešila. Záhrada je aj v skutočnosti taká, ako na fotkách - trochu tajomná, prírodná, rozviata, džungľovitá, so spústou zákutí. K tej atmosfére mi moc nesedel prevádzkový ruch, návštevníkov tam bolo až-až, detský džavot, pobehovanie, trochu ma to vo vnímaní záhrady rušilo. Ale záhrady sú na to, aby nám v nich bolo dobre a aby sme si ich užívali. Takže moje introvertné pocity bokom. Popri dobrej polohe a zaujímavých výsadbách, na ktorých sa podieľali tri generácie rodiny (rodiny umelcov, spisovateľov, výtvarníkov), je veľkou devízou aj spústa odpočinkových miest - lavičky, stoličky, hojdacie siete... Okrem malebných zákutí v prírodnom charaktere je tu i pár zvýšených záhonov so zeleninou a bylinkami. 



Videla som v zmiešaných porastoch aj rododendron, ktorý potrebuje kyslú pôdu - ktovie, akú má starostlivosť, či je miestna pôda dostatočne kyslá. V prírodných záhradách sa nemá používať rašelina, pre plaketu je to základná podmienka. Po tejto návšteve musí snáď každý oceniť prítomnosť vysokých stromov na pozemku (i keď susedia vedľa majú "záhradu" s pár intenzívne tvarovanými stromčekmi, presný opak tejto). 

Za štyri roky sme počas Víkendu otvorených záhrad navštívili 22 záhrad, z ktorých som tu zverejnila vyše 260 fotiek. Slušná dávka inšpirácie, však?

sobota 6. marca 2021

Januárové jedlá - Food in January

Vianočné koláčiky sme dojedli 1. januára na desiatu ku káve. Linecké kolieska boli vynikajúce, vyvaľkala som ich natenko a dala som viac citrónovej kôry. 

Jednoduchá cesnaková nátierka - tvaroh s naším cesnakom zo záhrady a trošku soli. To je všetko. Na krajec domáceho pšenično-ražno-špaldového chleba som si dala ešte lístky bazalky, čo si veselo rastie od leta na parapete.

O tradičných gemerských zemiakových guľkách som už písala, teraz som ich robila po druhýkrát. Obvykle ich robieva mama, otec pripraví mäsovú zmes. Guľky sa varievajú na Tri krále. Tento rok sme ich varili v troch domácnostiach v dvoch štátoch, každá vo svojej "bubline" - mama s otcom na chalupe, sestra s rodinou doma a my tu tiež doma. 

Kyseľ je "omáčka" z varenia guliek. Zahustená múkou, dochutená octom. Mali sme kyseľa dosť, takže sme ho dojedali ako polievku, s vypraženou slaninou.

Medzi pečením chleba z času na čas strihnem nejaké menšie pečivo, z pšeničného kvasu alebo zmiešaním ražného s pšeničným, to kysne kratšie, než nechávam chlieb. Dva bochníčky, akési bosniačiky, posypané černuchou:

Pomaly pečený kus glejovky. S hubami, tymianom a rozmarínom, šťavu som trošku zahustila kváskom. K tomu zemiaky s malou tekvicou.

Zeleninové rizoto so zbytkom hubovej šťavy z pečenia glejovky. Vraj sa v domácnostiach vyhodí za rok približne 38 kíl potravín, na vidieku okolo 20 kíl. My sa na tieto čísla zďaleka nechytáme. Keď náhodou dačo zostane, spracujem to do ďalšieho jedla.

Pizza z pšeničného kvasu. Jedna klasika so zeleninou, šunkou od kosti a tuniakom a druhá s kyslou kapustou, akási obdoba tarte flambée (namiesto smotany som dala paradajkovo-bylinkový základ). Dala som tam aj zbytok škvariek.


Pilaf s voňavým korením, opečenou cibuľou, pistáciami a hrozienkami. 

Dobrú chuť - Bon appétit!